Poviedka:
Pridaná: 26.5.2013, 19:23:23
Čítaná: 3767×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Spojnička. Tak znela téma tohto kola. Úryvky si môžete prečítať v Dennom proroku. A to, ako ich "zapasovali" súťažiaci do svojich poviedok, to si môžete prečítať priamo tu.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Súťažná poviedka: 1 » 4. Kira: Lovec pekných slečien 2 » 3. Dedalus: Patálie a galiby 3 » 2. Lussy Noir Meteur: Dokonalá nedokonalosť 4 » 1. Dado: Moja drahá Kate

Každý, kto čítal lacné bestsellery alebo sledoval televíziu, vie, že upíri sú úžasní, no nič vás nemôže pripraviť na to, keď nejakého naozaj uvidíte. Kosti majú vybrúsené tak dokonale, akoby ich vytesal zručný sochár. Potom sa pohnú alebo prehovoria, a vaša myseľ nevie začať vstrebávať to, čo vidí. Každý pohyb je ladný; každé slovo ako hudba. Očami vás doslova uväznia - tak chytajú svoje obete. Jeden dlhý pohľad, pár tichých slov, dotyk: keď sa raz chytíte do osídiel upíra, nemáte šancu.

Áno, znie to úžasne. O to viac som bola sklamaná, keď som zbadala toho svojho. Upír, ktorý v ten večer vstúpil do miestnosti, vyzeral akoby ho vytesal sochár pod vplyvom ohnivej whisky. Bol síce vysoký a tmavé vlasy mu tiež dodávali na kráse, no zvyšok stál akurát tak za dračie... Začnem však od začiatku.

„Lisa! Lisa, máme to!“ začula som svoje meno a pokúšala sa nájsť osobu, ktorá po mne zakričala. Dlho som ju hľadať nemusela. Sarah sa s jej lesklými čiernymi vlasmi nedala prehliadnuť. Hneď za ňou bežala Laura a v rukách zvierala tri obálky. Prebehla mnou vlna vzrušenia.

„Ako sa vám to podarilo?“ zvolala som prekvapene, keď predo mnou zastali a pokúšali sa chytiť dych.

„Sarah naňho použila čaro svojho úsmevu a vlasov,“ uškrnula sa Laura a podala mi jednu z obálok. Roztrasenými rukami som prelomila pečať a začítala sa do ozdobného zeleného textu.

„Ja tomu nemôžem uveriť,“ zašepkala som a Laura súhlasne prikývla.

„Ideme na Slughornov vianočný večierok!“ zapišťala Sarah a od radosti až podskočila.

„Poďme sa radšej pripraviť, pretože ľudia na nás začínajú ukazovať,“ precedila som pomedzi zuby a všetky sme sa obzreli. Študenti na chodbe na nás pobavene pozerali a ukazovali na nás prstami.

Bolo už po vyučovaní a chodby boli plné žiakov. Každý sa chcel dostať na večeru, len my sme bežali opačným smerom. Cesta do klubovne nám pripadala nekonečná, až sme konečne dorazili k dreveným dverám s orlím klopadlom. Laura k nemu natiahla ruku a rázne ním udrela.

„Čarodejník hľadí, ako jedno slnko zapadne, no druhé sa za ním objaví,“ ozvalo sa melodickým hlasom odnikiaľ.

„Tak to bol spln,“ odpovedala Laura smerom k dverám.

„Správne,“ odvetil hlas a my sme mohli vojsť do klubovne. V kozube horel oheň a spolu so sviečkami osvetľoval kruhovú miestnosť. Vonku už bola tma a jediné, čo bolo cez klenuté okná vidieť bol sneh zachytený na podokeniciach. Vedľa sochy Brunhildy stál vianočný stromček vyzdobený vo fakultných farbách – modrej a bronzovej a zo stropu viseli imelá.

„Fawcettová,“ ozval sa chlapčenský hlas od schodov a do klubovne vkráčal vysoký blondiak, „čo takto posunúť sa viac doprava? Takto ťa nemôžem pobozkať, lebo nestojíš pod imelom,“ uškrnul sa na Sarah a zastal kúsok od nej.

„Teba, Stebbind?“ zarazila sa a znechutene si ho premerala. „Ak narážaš na ten trojčarodejnícky ples, vtedy som asi vypila priveľa vianočného punču.“ Zvrtla sa mu pred nosom a odkráčala smerom k dievčenským internátom. S Laurou sme sa rozosmiali a rozbehli sa za ňou.

„Idiot,“ zavrčala Sarah už v izbe a taškou tresla o zem.

„Veď si mu to vrátila,“ povedala Laura povzbudivo, no Sarah len nezrozumiteľne zavrčala a zavrela sa v kúpeľni.

„Ach, Madleyová,“ pretočila som očami a sadla si k nej na posteľ. „Sarah ho má stále rada, no videla ho s inou. Teraz už s tou inou nie je, ale Sarah sa mu nemôže hodiť okolo krku. Vyzerala by ako zúfalý domáci škriatok, ktorý celý život striehne len na to, kedy mu jeho pán hodí kúsok oblečenia,“ vysvetlila som.

„My, ženy, sme strašne zložité stvorenia,“ vyhlásila Laura rozhodne, načo sme sa obe rozosmiali a začali sa pripravovať na vytúžený večierok.

O pol ôsmej sme už stáli pred zrkadlom a kontrolovali posledné detaily. Make-up – dokonalý, účes – skvelý, šaty – bezchybné.

„Dnes, vážené, máme šancu zbaliť aj toho upíra, čo má prísť,“ vyhlásila Sarah rozhodne a žmurkla na svoj odraz v zrkadle.

„Upíra?“ zopakovala som šokovane a ruka mi zastala pár centimetrov od kabelky.

„Ty o tom nevieš?“ Laura na mňa prekvapene pozrela a cestou k dverám vzala aj moju tašku. „Nejaký známy spisovateľ si so sebou privedie aj svojho priateľa – upíra,“ uškrnula sa na mňa a spolu sme vyšli z izby.

Celou cestou do žalárov som naňho nemohla prestať myslieť. V knihách boli upíri opisovaní ako vznešené a krásne bytosti, ktoré si vás pripútajú pohľadom a prihovoria sa vám podmaňujúcim tichým hlasom. Nechcela som sa stať upírkou, premerlina, to nie. Upíri ma však fascinovali už odmalička a teraz som mala byť celý večer v miestnosti s jedným z nich. Takúto možnosť si predsa nemôžem nechať ujsť.

Pred žalárom sme neisto zastali, no hlasná hudba a smiech nás presvedčili, aby sme vošli dnu. Pracovňa už bola plná ľudí a hneď pri dverách nás privítal usmiaty Slughorn.

„Vitajte, slečny. Je mi nesmiernym potešením, že ste prijali pozvanie. Ach, Sarah, ako sa má strýko William?“ obrátil sa k nej a na tvári sa mu usadil ten známy pohľad, ktorý mal stále keď hovoril s niekým preňho výnimočným. „Poďakujte mu za mňa za tie vzácne lístky čemerice, čo mi poslal,“ usmial sa na ňu a rukou nám naznačil aby sme pokračovali ďalej.

„Ach, Sarah,“ napodobnila Laura Slughornov hlas, keď sme sa od neho vzdialili. „Poďakuj svojmu strýkovi aj za nás, že nás sem dostal,“ uškrnula sa a Sarah jej to oplatila štuchancom do ruky.

„Najprv by sme však mali nájsť toho upíra, lebo Lisa nám odpadne od nervozity.“

„Neodpadnem,“ zahundrala som urazene, no aj tak som sa obzrela.

„Neboj, o chvíľu sa tu zjaví v celej svojej bledosti,“ žmurkla na mňa Laura a obzrela si skupinku čarodejníkov čo práve prišli.

„Ako si môžeš byť taká istá?“ opýtala som sa pochybovačne, no Laura len kývla rukou.

„Bude bledý, vysoký a jediný svojho druhu na tomto večierku.“

„Jediný, ak sem nepríde aj Snape,“ poznamenala Sarah a s Laurou sa na tom vtipe dobre zabávali.

„Snape nie je upír,“ pretočila som očami, no nikto mi nevenoval pozornosť. Všetky pohľady sa otočili k dverám, kde Slughorn vítal prichádzajúcich hostí.

„Harry, chlapče môj!“ zahrmel na celú miestnosť a už ho viedol ku skupinke vysokopostavených čarodejníkov. Sarah nás začala ťahať rovnakým smerom a o chvíľu sme pochopili, prečo tak urobila.

Slughorn zastal pri nízkom čarodejníkovi v okuliaroch a zatiaľ čo mu predstavoval Harryho, našim smerom vykročila vysoká postava.

„Dobrý večer, dámy, moje meno je Sanguini,“ prihovoril sa nám chrapľavým hlasom a my sme si vymenili prekvapené pohľady.

Možno nie každý upír musí mať podmanivý tichý hlas, preblesklo mi hlavou.

„Dobrý večer,“ prihovorila som sa mu a v ústach mi vyschlo. „Ja som Lisa Turpinová a toto sú moje priateľky Laura a Sarah,“ predstavila som nás. Premeral si ma od hlavy po päty a v očiach sa mu zablyslo.

„Mohol by som vás, slečna Lisa, pozvať na pohár medoviny?“ opýtal sa ma tým chrapľavým hlasom, ktorý bol podmanivý asi ako chápadlá sépie. Prikývla som. Spolu sme vykročili k opačnému rohu miestnosti a kútikom oka som zbadala vzrušené pohľady svojich spoločníčok.

Pri stole s občerstvením sme sa obaja natiahli za tým istým pohárom, no Sanguini sa zarazil.

„Dáma prvá,“ zachrapčal a pokúsil sa o jemný úklon, no namiesto ladnosti sa len zhrbene zohol.

Veď nemusia mať všetci ladné pohyby, povedala som si v duchu.

Vzala som si svoj pohár a trochu z neho odpila. Sanguini neváhal a na jeden hlt vyprázdnil obsah toho svojho. Lačne si oblizol horný chrup a v ruke mal v sekunde druhý pohár.

„Vieš,“ začal a razom mi tykal, „nezvyknem chodiť do spoločnosti. Už to bude nejaké to storočie, čo som bol na poriadnej party,“ zamyslel sa a mňa ovanul kovový pach krvi s jemným náznakom medu. Striasla som sa a s hrôzou sledovala, ako mi hľadí na odhalený krk.

„Je to tiež nejaká doba, čo som sa zhováral s tak mladou dámou, ako si ty,“ pokračoval chrapľavo a kruhy pod očami mu ešte viac stmavli. „Tak mi napadlo... čo tak jemný bozk na krk?“

„Na to zabudnite!“ zvolala som šokovane, keď som pochopila o čo mu ide.

„Nemusíš sa obávať, ja ťa nevyciciam celú. Len ochutnať.“

„Jediné, čo dnes večer odo mňa ochutnáte bude tento,“ zarazila som sa a vzala zo stola prvú vec, ktorá mi padla do ruky, „piroh,“ dodala som nahnevane a strčila mu ho do dlane. Zvrtla som sa na päte a rýchlo od neho odkráčala narážajúc do ľudí.

„Lisa?! Konečne! Kam si zmizla? Nikde sme ťa nemohli nájsť. Už sme sa začali obávať, či sa ti niečo nestalo.“ Pribehli ku mne Sarah s Laurou a bolo vidieť, že im odľahlo keď ma zbadali živú.

„Kde je Sanguini?“ vyzvedala Laura a snažila sa pozrieť ponad hlavy hostí, no pri jej výške to nebolo možné.

„Vycuciava pirohy,“ odvetila som namrzene a vykročila k opačnému koncu miestnosti.

S odstupom času nemôžem pochopiť, ako som mohla byť tak nadšená z týchto tvorov. Lacné čarodejnícke bestsellery, staré knihy o upíroch, nech je to čokoľvek, verte, že to klame. Upíri zďaleka nie sú takí dokonalí a prekrásni, ako ich všetci vykresľujú – aspoň nie ten, ktoré som stretla ja. Z úst sa im šíri neznesiteľný pach krvi, pod očami majú kruhy ako metlobalové obruče a nepomohlo by im, ani keby na slnku žiarili.

[ » na začiatok « ]