Kapitola:
Pridaná: 14.10.2012, 19:33:02
Čítaná: 1024×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Grace, Barbara, Aaron, Nathan,...
Stručný dej: Pokračovanie Desiré. Grace a Barbara sú sestry, dvojčatá a idú na Rokfort. Ako správne predpokladala ich matka, majú nazvyčajné schopnosti po svojich predkoch, ktoré ale nepôsobia na Aarona, druháka, ktorého spoznali vo vlaku. Budú rovnako dobré sestry až do konca alebo ich sesterskú lásku zničia rozdielne fakulty a priatelia?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Triedenie 3 » Prídeš o všetko 4 » Vlastná cesta... 5 » Kúzlo 6 » V Škriekajúcej búde 7 » Návrat 8 » Nával informácií 9 » Skúška 10 » Diex a spoločníčka v Zakázanom lese 11 » Sprievodkyňa 12 » Svitanie 13 » Spln 14 » Banší 15 » Prvý a posledný výkrik 16 » Vitaj medzi živými 17 » Merlinovo dedičstvo 18 » Začína sa to 19 » Epilóg

Venujem Lussy lebo som je strašne vďačná :) (ty vieš za čo :D ) Vám ostatným prajem príjemné čítanie :)

„Buď už ticho!“ zašepkala Bebe a pomaly sa zakrádala po pozemkoch Rokfortu. Nathan za ňou ledva vládal a celý čas hundral.

„Prosím ťa stoj,“ Bebe zastala a čakala kým ju dobehol.

„Čo chceš?“ spýtala sa chladne.

„Ako to, že som tu? Bol som mŕtvy. A zrazu som tu a rozprávam sa s tebou,“ pozrel sa na ňu. „A čo sa stalo s tebou?“

„Zachránila ťa banší. Obetovala sa... teda viac menej, už ju nebavilo byť nemŕtvou. A ja... ja som banší. A to bol jediný spôsob ako zabiť Dianu,“ povedala mu. Pozeral na ňu akoby ju videl prvýkrát. Už to nebola jeho Bebe. Bola tak nemŕtvo krásna, jej krása bola dych vyrážajúca. No už to nebola tak krásne ľudská Bebe akú poznal... ostala chladná. „Nepozeraj sa tak na mňa!“

„Ako sa pozerám?“

„Veľmi dobre to vieš. A teraz poď! Musíš sa vrátiť do školy,“ zase pridala do kroku, no on ju dobehol a chytil za ruku.

Vytrhla sa mu a dala mu facku. Nathan na ňu pozrel veľmi zvláštne a skôr ako si to stihla uvedomiť ju schytil za pás a pobozkal ju. Po chvíli, ktorá sa zdala večná sa odtrhla a strelila mu ešte jednu.

„Takže som mal pravdu.“

„Prosím?“

„Si rovnako chladná ako vyzeráš. Už ti na ničom nezáleží, keby som sa teraz prebodol, bolo by ti to jedno. Zabudla si. Zmenili ťa na niečo, čo nemá srdce. Banší vravíš? Neznamená to žena bez srdca? Bez citov? Máš pravdu, choď. Len aby som s tebou už nemusel byť.“

„Tak už buď ticho a poď,“ povedala mu a rázne kráčala k hradu. Nie, jeho slová jej neublížili. Srdce mala, presne ako si Nathan myslel, chladné a zatvrdnuté.

Dorazili k hradu, stáli priamo pod nemocničným krídlom. Bebe sa sústredila na to, aby zistila, či tam niekto je, no miestnosť bola prázdna. „Nechoď k hlavnému vchodu! Poď sem!“ Nathan sa na ňu zamračil, no poslúchol. „Chyť sa ma okolo pásu,“ povedala potichu.

„Teraz ti to už nebude vadiť?“ zašepkal a ona sa pousmiala.

„Nie,“ pokrútila hlavou. Jemne sa odrazila od zeme a o chvíľku boli obaja v nemocničnom krídle.

„Mám ešte jednu otázku. Ako prosím ťa vysvetlím, že žijem?“ Bebe sa zamračila. Na to nemyslela. Pokrčila ramenami.

„Mágia,“ zašepkala. Pozrela sa na posteľ vedľa ktorej stály. „Strýko James?“ povedala začudovane. Muž, ktorý tam ležal otvoril oči.

„Bebe? Nathan?“ poobzeral sa. „Ja som mŕtvy?“

„Nikto z nás už nie je mŕtvy. Pozdrav našich. Zbohom strýko, Nathan,“ zašepkala a zase vyskočila z okna. Odbehla čo najďalej a potom zase zastala.

„Kto si?“ zašpekal tichý hlas vedľa nej. Otočila sa a pozrela naňho svojimi modrými očami. Bol to zranený vojak z muklovského sveta ležiaci v lese. Mal prestrelené rameno z ktorého vytekala krv. „Smrť?“ Bebe sa pousmiala a pokrútila hlavou.

„Som víla smrti. Ale ty nezomieraš. Pomôžem ti,“ sklonila sa k nemu a uzdravila ho. „Budeš v poriadku.“

Chytil ju za ruku a pozrel sa na ňu. „Ďakujem, krásna víla,“ zdvihla hlavu a pousmiala sa.

„Kde bojuješ?“

„Afganistan. Postrelilo ma nejaké dieťa,“ povedal potichu.

„Afganistan?“ zašepkala. Vedela presne, kde to je. Ale to znamená, že je tritisícpäťsto kilometrov od domova. „Odkiaľ si?“

„Dánsko,“ pousmial sa. „Prišiel som sem dobrovoľne ja hlupák a nechal som doma svoju Rose,“ zamračil sa.

„Dobre. Tak ja ťa vezmem do Dánska. Ale nesmieš o tom nikomu nikdy povedať. Prisahaj!“

„Prisahám,“ povedal pevným hlasom.

„Efil ruoy no deraews,

eid lliw uoy, deil uoy fi.“

„Čo to bolo?“

„Ak prisaháš banší a porušíš sľub, umrieš,“ povedala jednoducho. „Podaj mi ruku,“ poslúchol ju a o chvíľu sa obaja premiestnili do Dánska.

„Tu to poznám,“ potešil sa.

„Choď a pamätaj, ak ma prezradíš, umrieš,“ rozlúčila sa, no on to už nepočul. Dve hodiny na to vojak zomrel.

***

„Preboha!“ zvreskla Lena keď uvidela Nathana. Do miestnosti vbehli ďalší ľudia a len nemo pozerali na chlapca, ktorý vstal z mŕtvych.

„Že v tom má prsty moja sestra?“ spýtala sa potichu Grace. Nathan prikývol. „Vrátila ti život. Tak sa pokús vrátiť ju do tých našich. Si jediný kto to dokáže,“ zašepkala a objala ho. „Vitaj medzi živými,“ dodala nahlas.

[ » na začiatok « ]