Kapitola:
Pridaná: 2.11.2012, 21:48:38
Čítaná: 1385×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Grace, Barbara, Aaron, Nathan,...
Stručný dej: Pokračovanie Desiré. Grace a Barbara sú sestry, dvojčatá a idú na Rokfort. Ako správne predpokladala ich matka, majú nazvyčajné schopnosti po svojich predkoch, ktoré ale nepôsobia na Aarona, druháka, ktorého spoznali vo vlaku. Budú rovnako dobré sestry až do konca alebo ich sesterskú lásku zničia rozdielne fakulty a priatelia?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Triedenie 3 » Prídeš o všetko 4 » Vlastná cesta... 5 » Kúzlo 6 » V Škriekajúcej búde 7 » Návrat 8 » Nával informácií 9 » Skúška 10 » Diex a spoločníčka v Zakázanom lese 11 » Sprievodkyňa 12 » Svitanie 13 » Spln 14 » Banší 15 » Prvý a posledný výkrik 16 » Vitaj medzi živými 17 » Merlinovo dedičstvo 18 » Začína sa to 19 » Epilóg

Po dosť dlhom čase tram-ta-da-dááááá DOZVUKY :) Dúfam, že sa Vám pokračko bude páčiť :)

Ako sa Nathan dostal zo sveta mŕtvych, to bola téma, ktorá sa pretriasala v každej klubovni, kabinete či na každej chodbe Rokfortu. Všetci naňho pozerali ako na divného, akoby na nich poštval Baziliska. „Toto ti ešte vrátim, Potterová,“ zamrmlal stále keď vošiel do miestnosti plnej ľudí, ktorá okamžite stíchla.

Rodina Potterovcov medzičasom pátrala po najmladšej členke ich rodiny. Teda aspoň väčšina z nich. James Potter stále ležal v Nemocničnom krídle na Rokforte. Lena tam nebola, v celej miestnosti sa ozýval len jeho nepravidelný dych. Bola už polnoc. Jediné svetlo prenikalo z otvoreného okna pri jeho posteli. Zrazu sa v ňom objavil tieň.

Dovnútra cez okno vošla ona. Víla banší. Cítila, že zomiera. Bolo to dokonale cítiť z jeho aury. No ona nezabíjala, ani nepomáhala. Tento muž mal už dlhé roky zlomené srdce. Pribehla k nemu, hoci jej chôdza bola jemne šelmovitá, stále pripomínala tanec. Keď bola pri jeho posteli jemne sa dotkla jeho vlasov, čiernych ako noc v nove. Jeho tvár sa napla v bolestnej grimase. „Diana...,“

Áno, zlomené srdce Jamesa Pottera. To sťažovalo celú jeho situáciu. Jemne sa prehupla a sadla si obkročmo cez neho. „Taký pekný chlap,“ zašepkala potichu. Nahla sa nad neho, aby cítila jeho vôňu. Toto bol jej štýl, toto bola Clarise, najprv sa pohrala s jedlom. A tak dlho už bola sama...

V jej myšlienkach ju prerušil tichý krok. Okamžite sa skryla . Do miestnosti vošla mladá dievčina. Videla ju aj v tme dokonale. Bola vysoká blondínka s jemnými črtami. Vyzerala ako anjel. Bolo zábavné počuť ako sa jej srdce roztĺklo, keď uvidela Jamesa.

No týmto jej prekazila plány, ak ho niekto miluje, nesmie sa ho dotknúť. Bolo jej zle, keď cítila tú lásku, no nemohla sa pohnúť, nesmela ju vidieť. Sestrička skontrolovala jeho životné funkcie, zistila, že sa to nezlepšuje, no ani nezhoršuje. Zamračila sa a po chvíli odišla. Clarise to využila. Má byť neutrálna... no ešte raz si obkročmo sadla na muža ležiaceho v Nemocničnom krídle.

„Máš moje slovo, že sa ti polepší. Aj to, že svoju životnú lásku máš pred sebou,“ vydýchla mu do tváre časť svojej nesmrteľnosti, no len také minimálne množstvo, aby sa mu polepšilo. Vdýchol ho podvedome do seba a jeho dych bol okamžite pravidelný. „Toto je prvý a poslednýkrát, čo som ti pomohla James Potter. Tak si to váž,“ povedala a vyskočila von oknom.

„Diana...,“ zašepkal osamelý muž ležiaci v tmavom, mŕtvom nemocničnom krídle. Uzdraviť telo nie je to isté ako uzdraviť dušu...

****

„Nestojí ti za to,“ zašepkala Silvia.

„Choď preč!“

„Dobre vieš, že ona chce byť s Leom,“ hovorila sladko.

„Vypadni,“ sykol zase.

„Vieš to, tak prečo si to nechceš priznať?“

„DAJ MI POKOJ!“

„Pán Mitchell, nevyrušujeme vás?“ spýtal sa profesor čarovania.

„Prepáčte pane,“ zamrmlal Nathan a profesor pokračoval vo výklade.

„Ešte sa kvôli tomu dostaneš do problému,“ zašepkala zase.

A vtedy sa to stalo. Okolo Nathana sa zhromaždilo také množstvo mágie, až to prerušilo aj samotného profesora. Všetci naňho pozerali s vyvalenými očami. „Ukľudni sa,“ zakričal naňho hlas z diaľky. „Mysli na ňu,“ radil mu. Zrazu všetko stíchlo. A všetci študenti zabudli zavrieť prekvapením ústa.

„Ja...,“ postavil sa a odišiel.

„Našiel si svoju moc,“ šepkal hlas ďalej.

„Kto si?“

„Dôležitejšie je, kto si ty.“

„Kto som?“ spýtal sa zúfalo.

„Zistíš,“ zašepkal hlas a aj ten zmizol.

Oprel si čelo o studenú kamennú stenu. Zhlboka sa nadýchol a snažil sa premýšľať. Zazvonilo a tak vybehol von k jazeru. Sadol si k nemu, už sa na vyučovanie nevráti. Jarné počasie, odpovedalo jeho nálade. Nad ním sa týčili tmavé mraky a každú chvíľu počul hromy. Oprel sa o strom pri jazere. „Keby si tu bola so mnou Bebe. Nie banší, len ty, moja drahá Bebe...,“ zašepkal a zavrel oči.

„Nathan?“

„No zbohom už mám aj halucinácie,“ zamrmlal namrzene. Jej hlas bol tak skutočný.

„Otvor oči,“ prosil ho ten hlas.

„Nie, lebo keď ich otvorím ty tu nebudeš a to nechcem,“ povedal a nechával oči zavreté.

„MITCHELL!“ ten krik bol tak blízko jeho ucha, že ho to donútilo otvoriť oči. A stála tam. Jeho Bebe s krásnymi krvavočervenými vlasmi a očami rovnakej farby ako obloha nad nimi. „Čo tu robím?“ spýtala sa zmätene.

„Kričíš mi do ucha,“ pousmial sa. Okamžite vstal a objal ju. „Chýbala si mi,“ objatie mu opätovala.

„Ja viem... ja viem.“

***

„Jeho posledného potomka sme zabili. TOTO nie je možné!“ kričala žena, ktorá mala byť už dávno mŕtva. „Ako to mám predložiť Rade? Že posledný Merlinov potomok žije, a má moc väčšiu ako Merlin kedykoľvek len tušil, že bude mať?“

„Ukľudni sa Veronica,“ povedal pokojne druhý hlas, mužský a pokojný.

„To sa vám povie, vás rada nezabije.“

„Si nesmrteľná,“ skonštatoval chladne. „Problém je, že ak ten chlapec naplní to, čo má, už nebudeš. Nikto z nás.“

[ » na začiatok « ]