Kapitola:
Pridaná: 29.4.2012, 15:55:40
Čítaná: 980×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Adrian Pall, Severus Snape, Albus Dumbledore, Remus Lupin, Voldemort....
Stručný dej: Adrian Pall prežíva šiesty rok na Rokforte. Myslí si, že bude taký, ako tie predtým, lenže celé to vyzerá trochu inak. Celé to začne podivuhodnými smrťami jeho sovy Sarie, a jeho najlepšieho priateľa Hendera.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, tragédia, horor

Kapitola: 1 » Začiatok 2 » Čudné... 3 » Stretnutie 4 » Nastáva zlom 5 » Do Zakázaného lesa 6 » Spomínanie

Adrian nenávidel nemocničné krídlo. Bol oddelený od svojich priateľov, od Hendera, a navyše bol kapitánom bystrohlavského metlobalového družstva, takže sa žiaľ nemohol zúčastniť zajtrajšieho tréningu.

„Veď je to len popálenia!“ hovoril si v duchu. Dokonca ho aj napadlo, že by sa pokúsil presvedčiť madam Pomfreyovú, aby ho zajtra pustila len na tréning, no vedel, že ju nepresvedčí, aj keď mu povedala, že tu ostane iba na noc. V popálenine sa totiž začal tvoriť hnis, a tak mu naň madam začala kvapkať nejaký elixír. Značilo to, že tak skoro sa odtiaľto nedostane. Naštvaný na túto neblahú situáciu zavrel oči, a čakal na spánok.

Práve odbila polnoc, a dlhý stôl v hale domu Riddlovcov sa začal zaplňovať. Lord Voldemort bol spokojný sám so sebou, že si svojich poddaných takto „vycvičil“. Vidieť ustráchané pohľady na tvárach smrťožrútov ho tešilo. Keď sa obsadilo aj posledné miesto pri stole, Voldemort pomaly vstal a kráčal okolo smrťožrútov.

„Ako vždy,“ začal potichu, „aj dnes sme sa tu stretli kvôli dôležitej veci.“

Každý sústredene počúval.

„Ten chlapec,“ pokračoval. Všetci vedeli, že myslí Adriana Palla. V poslednom čase hovoril iba o ňom.

„Zistil o ňom niekto z vás niečo bližšie?“

Bellatrix zdvihla ruku. Lord na ňu kývol hlavou v znamení, aby prehovorila.

„Pracovala som dlho na odvare všehodžúsu, tak, ako ste mi kázali, môj pane. Keď bol hotový, zabehla som do neďalekej dediny, kde som získala vlas jedného dievčaťa a premenila som sa. Už ako premenená sa mi podarilo nastúpiť do Rokfortského expresu, a potom som jednu noc zostala na bystrohlavskej fakulte. Mala som dosť zásob všehodžúsu, takže pri pravidelnom popíjaní odvaru som sa nepremenila naspäť. Keď ráno všetci odišli na vyučovanie, poriadne som prezrela Adrianove veci. Našla som jeho zápisník, fotografie jeho rodiny. Mimochodom som zistila, že jeho matka pred deviatimi rokmi umrela.“

Voldemorta pochytil žiaľ a pichlo ho pri srdci.

„A ďalej?,“ spýtal sa.

Bellatrix očervenela a pochytila ju panika: „Viete,“ nadhodila. „Spravila som hlúpu chybu. Chcela som vám poslať odkaz o tom, ako to dopadlo, a chcela som využiť sovu, čo bola nablízku. Bola v klietke zamknutá, a tak som ju chcela prútikom otvoriť. Ale vtedy sa ukázal Adrian.“

Lord zdvihol hlavu.

„Čože?“ prekvapene sa spýtal. Sadol si. „A čo si mu povedala?“

Bellatrix očervenela ešte viac: „To, čo ma napadlo ako prvé. Že tá sova je pekná, a že som jej preto chcela prútikom zaviazať na krk mašličku.“

Niektorí smrťožrúti pri stole sa začali bláznivo smiať. Avšak prísny Voldemortov pohľad ich okamžite umlčal.

„Áno, skutočne to od teba bolo hlúpe,“ povedal. „A navyše si mi chcela poslať odkaz, pričom si vedela, že vás sem dnes zvolám, a teda budeš mať príležitosť ma o všetkom informovať.“

„Pane, ak dovolíte, vrátim sa a...“

„Nie Bellatrix. Ty zatiaľ do Rokfortu nevstúpiš. Zato ty, Lucius...“ Otočil hlavu k mužovi s dlhými blond vlasmi na druhom konci stola.

„Áno?,“ ozval sa Lucius.

„Rád by som bol, aby si sa aj ty pričinil. Môžete ísť. Lucius, ty zostaň!“

Všetci sa postupne premiestnili. Narcissa Malfoyová hodila posledný vystrašený pohľad na svojho manžela Luciusa a odmiestnila sa tiež. Voldemort sa otočil k oknu.

„Pán môj,“ ustráchane začal Lucius. „prečo tak veľmi chcete toho chlapca?“

„Mal by som ho rád medzi svojimi poddanými. Možno budeme mať ďalšieho smrťožrúta, Lucius.“ Otočil sa k nemu. „A preto chcem, aby si mi ho priviedol.“

Lucius sa začal báť ešte viac. Uniesť študenta znamenalo infiltrovať sa do Rokfortu, nebyť na očiach a strániť sa Dumbledoreovi.

„Ale, pane...“

„Je mi jedno, ako to urobíš, Lucius.“ Prekríkol ho lord. „Potrebujem ho ale živého. TAKŽE MI HO PRIVEĎ!“ zreval.

Lucius sa zľakol. Napokon však prikývol a premiestnil sa. Ale nie do Rokfortu...

Adrian bol šťastím bez seba, keď ho o tri dni madam Pomfreyová pustila. Bolo poobede, a navyše bol dnes metlobalový tréning. Zamieril rovno do klubovne, kde si zo spálne vzal metlu, a chystal sa na ihrisko.

Tam ho už všetci čakali. Práve pokynul ostatným, aby vysadli na metly, a sám chcel spraviť to isté. Vtedy však zbadal tajomnú postavu odetú v čiernom, ktorá ukazovala priamo naňho...

---------------------------------------------------------------------------------

Čítajte, hodnoťte, a takisto aj komentujte (zaujímajú ma vaše názory,tipy atď...).

[ » na začiatok « ]