Kapitola:
Pridaná: 20.4.2012, 23:19:35
Čítaná: 2470×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Ginny, Dean, Harry, Lily Luna, etc.
Stručný dej: Vážne je Ginny s Harrym šťastná? Nebolo to všetko inak?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Láska 2 » Rozchod 3 » Vďaka? 4 » Možno je to všetko inak...

Raz vysvetlím, čo sa stalo :) v 4. kapitole :) Neberte ho zle, keďže neviete okolnosti... Presunuté do Ginninho 5.ročníka :)

„Zázračné, že si ju prežil, Dean,“ začula som ako sa posmieva Seamus Finnigan môjmu priateľovi. „Vážne bola ostrá,“ dodal už troška pokojnejšie, lebo zrejme mu niečo Dean naznačil.

„No a? Mne sa taká páči. Má úžasnú povahu,“ oponoval mu a ja som sa napriek tomu, že sme sa pred chvíľou skoro do krvi pohádali, usmiala.

„Ty fakt chceš žiť so sudom pušného prachu?“ Až som cítila ako Seamus nadvihol obočie. Normálne by som sa urazila, keby to povedal niekto iný, ale Seamus má proste svojské prirovnania.

„Ááno,“ zatiahol Dean presvedčivo a postavil sa až kreslo zavŕzgalo. „Idem sa s ňou zmieriť. Nevieš, kde je?“ Opýtal sa Seamusa a ja som sa pomaličky išla dozadu po chodbe, ktorá ústila do klubovne, kde sa tí dvaja rozprávali.

„Povedal by som, že bude pri Ronovi a Harrym,“ oznámil mu Seamus a ja som ešte počula, ako kreslo zavŕzgalo po tom, čo si tam vyložil nohy. „No tak bež, lebo niekoho zabije!“ Smial sa a ja som sa na to rozbehla ku Nemocničnému krídlu. Vždy som bola rýchlejšia ako Dean, takže keď ma pred dverami dobehol, už som bola vydýchaná a nebol na mne vidieť beh.

„Ginny!“ Zakričal na mňa a ja som sa s kamenným výrazom otočila. Hľadela som do tváre plnej previnenia, nahnevanosti na seba samého, ľútosti nad svojimi činmi. Veľké, úprimné hnedé oči sa nápadne podobali na bernardína. Proste stelesnená pokora.

„Áno?“ Opýtala som sa hlasom, ktorým by som tromfla aj Snapa v ľadovosti. V duchu som bola na seba nesmierne hrdá, keďže takýto pokoj viem zachovať len málokedy.

„Hrozne mi prepáč, že som sa smial ako idiot. Vôbec mi nedošlo, že máš Harryho tak rada a prepáč, že som sa s tebou hádal, ja... ja...“ začal koktať a ja som sa naňho usmiala, čím som ho vážne šokovala.

„Nič sa nedeje, Dean. To skôr ty mi prepáč. Vieš, moja mamka už berie Harryho ako svojho syna, čiže som reagovala tak, akoby si napadol môjho brata,“ ujasnila som mu to, a keď aj po asi minúte na mňa stále pozeral s očami ako tenisové loptičky, objala som ho.

„Zmierení?“ opýtal sa ešte pre istotu a ja som ho namiesto odpovedi pobozkala.

„Čo myslíš?“ Spevavo som sa zasmiala a ťahala ho z Nemocničného krídla.

----

„Ty sviniar! Nechutný, odporný,“ už som na neho nenachádzala slová! Ten, ten sa tu olizoval s inou! A vraj sa nestíha učiť! Celá rozhorčená som behala po hrade a nadávala naňho. Nechápala som ako sa dokázal bozkávať s tou kravou, len čo odo mňa odišiel. Hlupák jeden sprostý! Kebyže Ron nie je taký zadubnený z tej Lavender asi by som mu povedala aby mu rozbili papuľu, ale... Och! Nervy moje!

„Ginny, čo sa deje?“ Opýtala sa ma Hermiona, keď som popri nej preletela do dievčenských internátov.

„Poď hore,“ povedala som jej pomedzi ešte stále utláčaný plač a vbehla do našich piatackých spální, kde našťastie nikto nebol. Hodila som sa na svoju posteľ a začala plakať. Už som mala celý vankúš zmáčaný od sĺz, keď do miestnosti vošla priateľka jej brata.

„Čo sa deje, Ginny?“ Spýtala sa ma s dôrazom na každé jedno slovo.

„Dean... ma... on ... ma ....“ koktala som nahnevane a s plačom. V hlave som si premietala, čo všetko pekné spolu zažili, no vždy sa jej pred očami zjavilo aj to dievča. Ani neviem, či som ju niekedy v živote videla.

„Čo urobil ten idiot?“ Pobúrene vyhŕkla Hermiona až som sa musela otočiť a pozrieť sa, či to je naozaj ona.

„On...sa...bo...boz...“ naozaj som jej to nevedela povedať, ale Grangerovej zrejme došlo.

„On sa bozkával s inou?“ Zvrieskla až ma zaboleli uši. Bála som sa, aby tu nikto neprišiel, ale nevšimla som si, že Hermiona použila predtým zaklínadlo Muffliato z Harryho knihy elixírov.

„Mhm,“ zašepkala som pomedzi slzy a Hermiona sa posadila ku mne a začala ma hladkať po chrbte aby ma utešila.

„Neboj sa. Je tu niekto, kto ťa má rád,“ upokojovala ma.

„Ten, kto mi nevedel prísť na meno?“ opýtala som sa jej s nadvihnutým obočím a prijala ponúkanú vreckovku.

„Och, Ginny, nesmieš si to tak brať. Harry ťa má fakt rád,“ povedala jej Hermiona a pokrútila nad ňou hlavou.

„No jasné. Si teraz bude myslieť, že len pre to, že ma ten hlupák podviedol sa mu ja hodím okolo krku? Nech si nenamýšľa, ak sa o tom budete baviť,“ drzo odpovedala a zmyla si slzy.

„Si hrozná,“ oznámila jej Grangerová a spolu sa postavili.

„Ja viem, ďakujem,“ uškrnula som sa a podišla ku kúpeľni. „Namaľuješ ma znova?“ Opýtala som sa a Hermiona sa rozosmiala.

„Och, ty si úžasná,“ vydrala pomedzi smiech a upravila ma čarami tak, že som nevyzerala vôbec ako po plači.

„Ďakujem, Hermy. Myslíš, že sa bude chcieť ospravedlniť?“ Opýtala sa jej, keď už som skoro bola vonku z izby.

„Hm, to síce neviem, ale viem, že ty ospravedlnenia od neho už neprijmeš, čo?“ Nadhodila s úsmevom.

„Nie,“ uškrnula som sa a tanečným krokom vyšla vonku. Ako som čakala pod schodmi, ktoré boli zmenené na šmýkačku, čakal Dean Thomas v tvári taký červený ako ešte nikdy. Ja som si ho samozrejme nevšímala a obišla ho. Videla som, že sa za mnou chce rozbehnúť, a tak som sa priplichtila ku McLaggenovi stojacemu neďaleko a začala som s ním niečo rozoberať z metlobalu. Dean ma obišiel, keďže pokorený strážca už začal s debatou a zahlušil by každého, kto by sa ho rozhodol vyrušiť.

„Pekný ťah, potvora,“ zašepkal Seamus, keď okolo mňa prechádzal, za čo som ho obdarila zdvihnutým obočím na čo sa rozosmial. Mal niečo do seba. Ale Dean mal toho viacej, šepkal mi jemný hlások v hlave, ktorý som sa rozhodla ignorovať. On zradil predsa mňa a nie ja jeho...

[ » na začiatok « ]