Kapitola:
Pridaná: 19.3.2012, 19:32:31
Čítaná: 2303×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, Alice, Severus, James, Sirius, Remus, etc.
Stručný dej: Decká z budúcnosti, zo Slovenska, sa prenesú do sveta čarodejníkov do minulosti, do doby Záškodníkov. A tam sa stane niečo zvláštne, s čím budú musieť žiť...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Premiestnenie 3 » Zmena je život 4 » Stretnutie "starých známych" 5 » Snehová guľa 6 » Sesternica? 7 » Akrobatický bicykel 8 » Čaba neblázni... 9 » Narodeniny 10 » Čierny vlas 11 » Predstavovanie 12 » Evansovej finta 13 » Keď si Slizolin niečo zmyslí... 14 » Nemocničné krídlo 15 » Prebratie 16 » Návrat do klubovne 17 » Ako je dané...

Prepína mi :) - to k textom :) a nemám dobrú pamäť- tiež k nim :)

Pre všetkých maturantov- odviaž sa! :) Lilly Heathcliff :)

„Ak ťa nudia ľudia, a ak ti stúpa tlak.

Spamätaj sa rýchle a všetko nechaj tak...,“ pospevoval si niekto pri jej uchu a ona sa prebrala.

„Kto tu je?“ Opýtala sa dezorientovane po slovensky.

„V akom jazyku sa to ozvala? Čo jej to urobil?“ Vrešťal nejaký prestrašený hlas blízko jej ucha a vtedy sa úplne prebrala a uvedomila si, že už nerozlišuje slovenčinu od angličtiny a že sa zrejme prvá z toho dostala Diana, ktorá automaticky odpovedala po svojom.

„To je v pohode,“ vybafol na ňu niekto hlasom, z ktorého nevedela Lily zistiť, či je ten človek naštvaný alebo rozrušený. A už dupľom nevedela, kto to je.

„Lily, Lily! Preber sa!“ Ozýval sa pri nej hlas, ktorý už rozoznala- Jamesov.

„James? Kde máme deti?“ Pýtala sa Lily automaticky odpovedajúc podľa sna.

„O akých deťoch...,“ začal niekto hovoriť, no hlas bol umlčaný niečiou rukou.

„Pán Potter, prebrala sa?“ Položil otázku starý, troška chrapľavý hlas. Dumbledorov hlas. Aj toto už vedela rozlíšiť, no ešte stále nechcela otvoriť oči a zistiť, že deti pri nej nie sú, že to bol len sen. Počkať! Ona bola dokopy s Jamesom? A mali spolu deti? A hlavne sa nechce z toho prebudiť? Čo sa to s ňou deje?!

„Áno a...,“ chcel niečo ešte povedať, no prerušil ho, pre neho milovaný, hlas.

„Som, pán profesor.“ Povedala Evansová a posadila sa na posteli s roztvorenými očami. Boli tam skoro všetci, ktorých teraz túžila, aj keď podvedome, mať pri sebe. Na posteli vedľa nej sedel James, Remus a Alice, pri nohách postele stál profesor Dumbledore a kúsok obďaleč stál Sirius Black s rukou pritisnutou na perách profesorky McGonnagalovej. Keď toto Lily videla až podvedome vypúlila oči a otvorila ústa dokorán.

„Och áno, Minerva, prosím ťa, ak by si bola taká dobrá a nechala nás tu...,“ prosil Albus Dumbledore a tá sa s jasne viditeľnou zlosťou vytrhla z Blackovho zovretia. „A vezmi so sebou aj Poppy.“

„Samozrejme,“ zahundrala a v mysli dodala, že to ešte bude mať s riaditeľom dohru.

„Slečna Evansová, ste schopná povedať mi, čo sa tam pred dvoma dňami odohralo?“ Opýtal sa riaditeľ a Lily naňho vyvalila oči.

„Pred koľkými dňami? Asi som prepočula číslo.“ Zamrmlala, hoci si bola istá svojím sluchom.

„Dva dni, Lily. Prespala si celé dva dni,“ zopakovala jej to Lily a zobrala jej ruku do svojej ruky. Videla, že Lily hľadá podporu.

„A ty?“ Musela sa ho to spýtať. Nevedela prečo, ale zaujímala sa aj o Jamesa Pottera. Žeby v nej tento sen niečo zlomil?

„Len deň a noc. Ale čo ti urobil? Evansová, povedz!“ Mierne zvýšil hlas, keď videl, že sa dievča nemá k činu. Chcel ňou už aj zatriasť, no Lily sa naňho pozrela pohľadom, ‘joj šak čakaj ty blbče‘ a potom spustila.

„Bola som za profesorom Binnsom pre ten papier, čo sme potrebovali k tomu projektu, či testom, alebo čomu a mal akurát hodinu so siedmakmi z Bifľomoru a zo Slizolinu. Všetko bolo v poriadku, lenže povedal, že mám dať ten papierik jednému Slizolinčanovi, ktorý ma už predtým otravoval, ale len tak, že mi zdvíhal sukňu. Ale keď začal mať dotieravé reči a ja som mu jednu uťala, asi som ho poriadne nahnevala. Ostala som stáť pri stene a tam bol on dotieravý a keď som mu chcela ujsť, naozaj som sa ho pokúšala zbiť, ale on bol silný a potom, keď videl, že sa nevzdám, tak ma začal škrtiť a dačo na mňa hulákal a potom som zamdlela...,“ hovorila pomedzi plač a obnovenú bolesť krku.

„Lily, to nič,“ prisadla si k nej Al a objala ju za plecia z pravej strany. Z druhej strany si k nej sadol Remus a aj on ju chytil za plecia. James pritiahol svoju posteľ bližšie ku nej a Sirius si sadol za ňu a pohládzal jej vlnité ryšavé vlasy.

„Nebol za tým tvoj pôvod?“ Opýtal sa opatrne riaditeľ.

„Neviem, pane. Je to možné, ale na prvý pohľad to vyzeralo ako jeho nenažranosť.“ Odpovedal som vztýčenou hlavou a profesor sa s nimi urýchlene rozlúčil a odišiel čosi vybaviť.

„Ďakujem vám decká. Neviem, čo by som bez vás robila.“ Usmiala sa na nich. Vtom vošla dnu madam Pomfreyová a dala Lily upokojujúci elixír, lebo bola ešte stále rozrušená.

„Ako sa má Lily?“ Opýtal sa jej Frank len čo vyšla za ním do areálu. „Kde máš bundu? To že je už marec ešte neznamená, že sa tu môžeš promenádovať v tričku s krátkym rukávom.“ Starostlivo ju zbabral a podal jej svoju.

„Ako sa má? Ten bastard k nej bol hrozný. Ani si nevieš predstaviť ako. Ďakujem,“ zašepkala a pritúlila sa k nemu. „Frank? Dnes nemám chuť byť tu vonku. Nemohli by sme radšej ísť niekam do hradu? Spolužiaci mi ukázali jedno zaujímavé miesto, kde by sme si mohli v pokoji hrkútať,“ usmiala sa naňho a Longbottom s úsmevom privolil.

„Aký spolužiaci?“ Narušil ticho medzi nimi, keď sa už túlali hradom. Držali sa len tak za ruky a Alice ho tiahla hore južnou vežou, v ktorej vraj nič nebolo.

„Trikrát hádaj, zlatko.“ Povedala a zastala pred starým gobelínom, ktorý mydlo zaručene nevidel niekoľko storočí ak nie tisícročí. „Počkaj,“ povedala mu ešte a on hneď za ňou zastal.

„Black a Potter?“ Opýtal sa keď Alice rozhŕňala gobelín.

„A Lupina si kde nechal? Čo myslíš, prečo ešte hrad nevyhorel?“ Zvonivo sa zasmiala a Frank musel uznať, že má dokonalé dievča, ktoré myslí naozaj na všetko.

„Netuším... žeby si Black nechcel zabiť pekné dievčatá a Potter Lily?“ Smial sa taktiež a spolu s ňou vkĺzol do otvoru, čo sa pred nimi otvoril. Vošli do krásnej, relatívne čistej spálne.

„Veľmi vtipné,“ uškrnula sa Alice a čistiacimi zaklínadlami, ktoré poznala od svojej mami odpratala špinu, potkaní trus a hlavne hromady prachu. „Hneď je to tu krajšie, čo?“ Uškrnula sa a chytila Franka za ruky. „Nič si o tom nemyslí. Prišli sme sa tu len olizovať nič viac, jasné? Na to som mladá.“ Usmiala sa ešte väčšmi a spolu s ním sa zvalila na posteľ.

„Nie som úchyl, zlato.“ Povedal jej a pobozkal ju na jej malý noštek.

„Nutne potrebuješ babu, Sirius. Už celý mesiac si nebol so žiadnou na rande.“ Skonštatoval James, keď vyšli z krídla, z ktorého ich vyhnala madam Pomfreyová. „Mám ti zohnať?“

„Och netvár sa na baliča. Čo by si jej tak povedal? Že za ňou blúznim zo spánku, že vám básnim o jej krásnych vlasoch, alebo čo?“ Naoko sa smial Sirius, čo si Remus všimol, no James v dobrej nálade z toho, že sa Lily o neho starala na to neprišiel. „Počuj ty parohatá obluda. Ako to, že nechceš zabiť celý Slizolin? Keby toto urobil niekto babe, do ktorej by som bol taký rachnutý ako ty do Evansovej, asi by som ich pokilloval zaradom.“ Uškŕňal sa a Lupin naňho stále skúmavo kukal. Bol presvedčený, že to Sirius naozaj chce urobiť pre ňu. Pre Dianu.

„Ale Tichošľap! Naozaj by si nutne potreboval babu. Aha tamto ide Rosmary. Je to celkom kus, čo povieš?“ Prešiel na jeho slovník a mrkol po vysokej blond Bifľomorčanke, ktorá sa pri svojom mene mierne trhla.

„Hm, je celkom pekná. Popravde páčila sa mi od prvého momentu.“ Mierne zvýšil hlas a mrkol po nej. „Do koľkátky chodí?“ Zašepkal Removi.

„Tretí ročník,“ odšepkal.

„A priezvisko?“

„Dullyová.“

„Díky, Rem.“ Uškrnul sa a podišiel ku dievčaťu. „Ahoj Rose. Ako sa máš?“ Prihovoril sa jej a hlavu naklonil mierne napravo, čím sa jeho čierne kadere ladne spustili po bledom krku.

„Och, ahoj Sirius.“ Povedala nervózne a jemne sa usmiala. „Celkom dobre a čo ty?“

„Ále fajn. Nejdeme sa prejsť?“ Povedal a dievča ihneď prikývlo. Zobral ju za ruku a vyšli si na prechádzku po hrade.

„James?“ Ozval sa Remus, keď už boli temer pred klubovňou.

„Nooo?“ Zatiahol a úporne premýšľal nad nový heslom, ktoré Tučná pani ráno vymyslela.

„Ako je možné, že sa Lily prebrala práve pri Zanedbanom sexe?“ Uškrnul sa a namiesto čiernej hlavy povedal heslo. „Akvárijné rybičky.“

„Netuším. Ako ti to vôbec napadlo? Oh nie! Remus nechcem to vedieť! Ešte z toho budem mať trvalé následky!“ Zarehotal sa, zapchal si uši a začal si pospevovať znova nejakú pesničku.

„Ha-ha. Načo tá trúba rohatá hneď nemyslí.“ Uškrnul sa popod fúzy a vošiel do klubovne, kde napodiv počul nejaký mužský hlas spievať. Nie nejaký! Jamesov!

Ak ťa nudia ľudia, a ak ti stúpa tlak.

Spamätaj sa rýchle a všetko nechaj tak.

Vedz, že za tým väzí len jediná vec

a tou je a tou je- zanedbaný sex!

Oou mám to rád! Áno chcem ťa mám to rád! Na to sa neumiera!

Ak si ako väzeň v sebe zavretý,

tak odomkni si telo a maj sa trochu rád!

Oou mám to rád! Áno chcem ťa mám to rád! Na to sa neumiera!

„Ou, do Merlinových gatí, ten nepozná ani slová,“ skonštatoval a zašiel za ním nech si trocha obmení platňu. „Čakám ju pred domom. Prší mi za golier.“

„Odkiaľ sa poznáme? Nikomu nepoviem.“

„Klasicky hanblivá smeje sa očami.“

„Má sinku na lakti a tašku od mami.“

„Chcem s ňou ísť vláčikom na výlet do Modry.“

„Najprv sa poškriepiť potom sa udobriť.“

„Mať svoje tajomstvá, zamknúť ich na kľúčik.“

„Držať sa za ruky nechcieť sa rozlúčiť.“

„Vymýšľať priateľom bláznivé mená!“

„Škoda, že je. Škoda, že je iba...“

„Vymyslená!“ zakončili spoločne duet.

[ » na začiatok « ]