Kapitola:
Pridaná: 4.3.2012, 13:08:11
Čítaná: 2092×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Hermiona Grangerová, Ron Weasley
Stručný dej: Pokračovanie poviedky Najlepšie vo mne, kde Harry Potter nie je vyvoleným

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » (bez názvu) 2 » (bez názvu) 3 » (bez názvu) 4 » (bez názvu) 5 » (bez názvu) 6 » (bez názvu) 7 » (bez názvu) 8 » (bez názvu) 9 » (bez názvu) 10 » (bez názvu) 11 » (bez názvu) 12 » (bez názvu) 13 » (bez názvu) 14 » (bez názvu) 15 » (bez názvu) 16 » (bez názvu) 17 » (bez názvu) 18 » (bez názvu) 19 » (bez názvu) 20 » (bez názvu) 21 » (bez názvu) 22 » (bez názvu) 23 » (bez názvu) 24 » (bez názvu)

James zastal. Zatajil dych. Zažmúril oči a opäť ich otvoril. To, čo videl, bolo neuveriteľné. Chodbou sa plazil obrovský had. Jeho mohutné telo zabralo takmer celú šírku chodby. Určite blúznil. Možno naňho niekto použil mätúce zaklínadlo. Had sa stočil a zmizol za rohom. No James sa ešte vždy nehýbal.

„James! James!“

Otočil sa.

„Práve včas, potrebujeme pustiť decká chodbou do Rokvilu!“ kričal Viktor blížiac sa chodbou. Za ním sa vyrojil húf detí najrôznejšieho veku a zloženia.

„Sú všetci v poriadku?“ spýtal sa rýchlo. Pohľadom hľadal odpoveď u Hermiony, ktorá prikývla.

„Bojujú, ale pokiaľ viem, všetci sú v poriadku. Dolu sú Smrťožrúti, ale nevieme kde je Voldemort a Viktor tvrdí, že videl vlkolakov.“

„Dobre. Choďte k soche. Chodba je prázdna, Medové labky sú otvorené a predavač tam hliadkuje. Ale opatrne, bol tu obrovský had. Fakt obrovský.“

„Jeho had? Naginy?“

„Nie, Viktor, takého hada by si okolo pliec neomotal nikto,“ uškrnul sa, hoci do smiechu mu nebolo. „Ja musím ísť za Lily.“

Naposledy sa obzrel na chodbu, ktorou sa pohyboval had a neveriacky pokrútil hlavou. Potom sa rozbehol chodbou k sieni.

„Expelliarmus!“ Jej prútik vyletel do vzduchu a Severus ho zachytil. „Buď nám pomôž, alebo odíď kým je čas, Diana. Nehraj sa s ňou.“

Hodil jej prútik naspäť.

Bellatrix na ňu zdesene vypliešťala oči. Desil ju už len pohľad na Dianin prútik. Zdvihla ho, opäť namierila na svoju protivníčku a jediným krátkym švihom ju odsunula ku stene. Nezabila ju. Smrť je len vykúpením. Hoci pre Bellu... ?

Ďalším mávnutím odstavila jedného zo Smrťožrútov a pustila sa do súboju s jeho kolegom. Bojoval dobre, ale trochu nedbanlivo. Akoby jej bolo úprimne jedno, či zasiahne zaklínadlo ju. Nevyhľadávala ich, ani v to nedúfala. V podstate jej to už bolo jedno.

Draco sa prikrčil pri stene. Nechcel bojovať. Chcel sa dostať čo najskôr domov. Presvedčiť sa, či je to všetko pravda. Zrazu sa mu to nechcelo veriť. Neveril Bellatrix ani slovo. Ale musel si priznať, že keby to boli lži, jeho rodičia by tu určite boli. Voldemort by nedopustil, aby nečinne sedeli v dome, keď jemu pôjde o krk. Ani sa nepokúšal nájsť v dave Ruth. Vedel, že by takéto niečo nezvládla a ak mal byť k sebe úprimný, radšej ju už nechcel nikdy vidieť.

Bol už vonku. Aj pred hradom sa bojovalo. Všade sa povaľovali telá. Počul výkriky. Niektorí padali na zem a stonali. Iní, už ani nehlesli. Prešmykol sa o kúsok ďalej a zastal. Zaujal ho zvučný dievčenský hlas. Vynikal aj v tom mori výkrikov, ktoré sa mu dobýjali do uší zo všetkých strán.

„Reducto!“ zvolalo tmavovlasé dievča a vzápätí vyľakane vykríklo, keď sa na ňu vyrútil jej ohavný protivník. Obaja spadli na zem. Dievča teraz vydesene vrieskalo. Akoby ju niekto zaživa dral z kože.

Draco nepremýšľal. Len sa zahnal prútikom. Odpaľovacie zaklínadlo zasiahlo svoj cieľ. Greyback sa celou svojou váhou zvalil na iného vlkolaka. Spoločnou, znásobenou silou podlomili stĺp, a zasypala ich časť prístrešku. Ani jeden z nich sa nehýbal.

Dievča na zemi vydesene vypliešťalo oči. Pravú časť tváre a krku malo zakrvavenú. Nebolo schopné slova. Len sa posadilo a nemo naňho pozeralo. V očiach jej videl prekvapenie. Čo to, dočerta, ten Malfoy robí?

Draco opäť zdvihol prútik a pustil sa do súboju. Jeho prvým protivníkom sa stal Avery. Už zašiel priďaleko na to, aby sa teraz vracal. Príliš sa zmenil. Neurobí tú istú chybu ako jeho rodičia. Postaví sa na správnu stranu.

Jednojediné omračovacie zaklínadlo a ďalší zo Smrťožrútov sa zvalil na zem. James preskočil posledné štyri schody a vrhol sa do davu. Kde sú? Kde je Lily? A Harry? Kde je David?

„Severus! SEVERUS!“ James sa obzrel sa za jej hlasom. Na sekundu ho nahnevalo, že nekričala radšej jeho meno, ale ten pocit ho opustil, len čo v dave zbadal jej ohnivočervené vlasy. Bola v poriadku. Predral sa k nej a Snapovi, ktorý ju držal za lakeť a nakláňal sa k jej tvári.

„Lily, si v poriadku?“ vyhŕkol, len čo bol dostatočne blízko.

Len čo začula jeho hlas, zabudla, čo hovorila Snapovi. „Kde si? Už som si myslela...“

„Potter, musíme nájsť Temného pána a jeho hada. Siedmy horcrux zatiaľ nie je. Chce nájsť meč Richarda Chrabromila, aby ho vytvoril.

„Tak tu nestojme, ale hľadajme!“ odvetil.

„Musíme bojovať, nech neobsadia hrad!“ namietla Lily.

„Obávam sa, že Voldemort chystá niečo horšie ako je pár...“ James nedopovedal. Vzduch zrazu rozrazil burácavý magicky zosilnený hlas. Bolo to, akoby vychádzal priamo zo stien.

„Zložte svoje prútiky. Tento boj nemá zmysel,“ hovoril Voldemort. „Vážim si, že tak statočne obraňujete tento hrad. Mám rád Rokfort. Neprišli sme bojovať. Je zbytočné stavať sa proti sebe. Teraz sa moji verní vrátia, odkiaľ prišli a vy, statoční bojovníci, môžete pomôcť raneným priateľom. Tí, ktorí sa rozhodli pridať ku mne, nech odídu. Nechceme bojovať. Prišiel som sem z iného dôvodu.“

Smrťožrúti, ktorí boli zrejme na podobnú výzvu pripravení, alebo dopredu upozornení, sa stiahli. Postupne sa vytrácali dverami Veľkej siene a mizli v tme, ktorá zahaľovala okolie hradu.

„O čo zase ide?“ nechápal James.

„Musíme ho nájsť, inak sa to nedozvieme,“ povedal Severus, pustil Lilinu ruku a zamieril späť do Veľkej siene. „Všetci nech idú sem! Musíme sa rozdeliť.“

Dnu sa vracali dotrhaní, špinaví a zranení bojovníci. Niekoľko deciek, ktoré nestihli, alebo nechceli odísť, potichu plakalo. Smrťožrúti už opustili bojové pole, no zanechali za sebou svojich ranených.

Všetci sa utiekali späť do siene.

„Je niekto mŕtvy, Minerva?“ spýtala sa Lily. Pohľad jej padol na Davida, ktorý sa skláňal nad mladučkým Bifľomorčanom a upokojujúco sa mu prihováral: „Nie je to až také zlé. Ty si predsa bojovník. Ak si to zvládol doteraz, od tejto chvíle to už tak veľmi bolieť nebude. Som si tým úplne istý. Neboj sa. Hneď odtiaľto vypadneme.“

„Niekoľkí študenti sa nestihli skryť do bezpečia,“ odvetila Minerva akosi roztrasene. „Nikto nevie kam zmizol Alastor.“

Vymenili si ešte pár viet a obe sa pustili pomáhať raneným.

Snape sa uistil, že vonku nezostal nikto z ich ľudí a zavrel hlavnú bránu, aby nezažili ďalší nečakaný vpád zvonku.

Harry prechádzal pomedzi študentov hľadajúc známe tváre. Hermiona aj Ron šli zaviesť decká do Rokvilu. Tí budú určite v poriadku. Do oka mu padla Čcho Čangová, usmiala sa naňho a niečo sa rýchlo spýtala svojho priateľa Cedrica Diggoryho - víťaza Trojčarodejníckeho turnaja. Harrymu sa doba, keď sedel na tribúne a povzbudzoval rokfortského šampióna v boji proti drakovi, neskutočne vzdialená. Akoby sa to stalo v živote niekoho iného. Vtom Čcho vstala a pristúpila k nemu.

„Chcela som ti len povedať, že to, čo si urobil pri tom... triedení, bolo naozaj výnimočne statočné, Harry. Cedric a ja sme ti chceli poďakovať. Dodal si nám odvahu,“ povedala s úsmevom.

„Skôr či neskôr by to niekto aj tak urobil,“ odvetil a zrazu si na niečo spomenul. Kde je klobúk? Ospravedlnil sa jej a pobral sa viac dopredu, aby ho pohľadal.

Na konci Chrabromilského stola sedela Ginny. Hladila ošetrovala tvár kučeravému dievčaťu. Oproti nim sedel Draco Malfoy a ticho ich sledoval.

„Takže toto má na svedomí Greyback?“ mračila sa Ginny. „A ty si bojovala s týmto na tvári? Musí to hrozne bolieť.“

„Mala som sa nechať zabiť. Tie škrabance nezmiznú,“ odvetila a Harry si uvedomil, že to je Romilda Vanová, ktorá toľko naháňala Davida.

Draco otvoril ústa, akoby chcel niečo namietnuť, no Harryho príchod ho vyrušil. „Čo tu robíš, Malfoy?“

„Bojoval s nami,“ okamžite vyhŕkla Romilda a Ginny prikyvovala.

Harry neveriacky podvihol obočie. Potom však len pokrčil plecia, pobozkal Ginny do vlasov a rozhliadol sa po zemi. „Hľadám triediaci klobúk. Myslím, že na tejto škole ešte bude potrebný,“ pousmial sa na ňu a pokračoval v ceste.

Zrazu sa z poschodia ozval vydesený výkrik. Neustával. Naopak, zdal sa ešte hlasnejší a naliehavejší, keď sa osoba, ktorá ho tak neúnavne vydávala, približovala. Na vrchole schodiska sa objavil Ron a za sebou ťahal za ruku vydesenú Hermionu.

„HAD!“ zreval, keď zbadal more prekvapených tvárí pod sebou. Teraz už bežali dole schodmi. „Vypadnite! Je tu obrovský had!“

Za ich chrbtami sa zjavila silueta ozrutného hadieho tela.

James, stojac pri dverách, zanadával a rozbehol sa do siene. „Všetci von! Von z hradu!“

„Hrad je zatvorený!“ zreval Kingsley. „Snape! Otvor brány! Okamžite otvor brány!“

Ron s Hermionou vbehli do siene a skryli sa za múr, aby sa pokúsili chytiť druhý dych. Had sa spúšťal po schodoch, vlnil sa a mohutne syčal.

„Premerlina...“ zhrozila sa pani Weasleyová a okamžite kontrolovala, či sú všetky jej deti v poriadku. „Musíme preč.“

Snape sa pokúsil okamžite dostať k dverám, no nedostal sa ani von zo siene. Cestu mu zatarasili padajúce kusy schodiska, ktoré had rozbil šmahom chvostu. Zábradlie sa celkom prepadlo a časť schodiska sa zrútila.

„Nepozerajte naň!“ zvolala zrazu Hermiona, keď sa trochu spamätala. „Zabíja pohľadom! Nepozerajte naň!“

„Lily! Harry!“ obzrel sa James, vzal svoju manželku za ruku a rozbehol sa na druhý poniec siene k Harrymu.

„OTOČTE SA!“ zrúkol James, keď niekoľkí ohromení študenti neustále upierali pohľady na mohutného hada. Jeho monumentálnosť nesmierne dráždila ľudskú zvedavosť. Nepozerať sa bolo ťažšie, než by sa zdalo. Študenti a bojovníci sa zhrčili okolo stien, kryjúc si hlavu. Mnohí si preventívne pritláčali dlane na oči a neodvážili sa ani pohnúť.

James dobehol k Harrymu, chytil ho okolo pliec a stiahol k zemi. Len kúsok od nich ležala omráčená a stále spútaná Bellatrix.

„Nepozerajte sa,“ hovoril zadychčane. „Zabíja pohľadom... Dofrasa, dúfam, že to nezistili vďaka Viktorovi. Kde je ten chalan?“

„Upokoj sa,“ požiadala ho Lily. Počuli, ako sa ťažké hadie telo šúcha po podlahe. „Ten had. Kde je ten had? Kde je...? Neotáčaj sa, Potter!“

„Chcelo by to...“ nahlas uvažovala Ginny. „Možno zrkadlo.“

„Máte niekto zrkadlo?“ mračil sa James.

„Ja... možno...“ spamätala sa Romilda, siahla si do vrecka a uľahčene si vydýchla. „Mám ho.“

Poslala príručné zrkadielko Jamesovi. Pootočil sa, zdvihol zrkadielko vyššie a zasyčal. „Dofrasa, je fakt obrovský!“

„A zabíja očami,“ doplnila Lily. „Čo robí?“

„Nič. Je poriadne zmätený. Je nás priveľa,“ odvetil. „Pozor! Ouch... NEOTÁČAJTE SA!! Len švihol chvostom!“

Had jediným šmahom rozbúral polovicu bystrohlavského stola, čím prinútil ľudí, ktorí sa tu skrývali, aby zmenili miesto. Vypukla hotová hystéria.

„Musíme mu urobiť niečo s očami! Mysli, Potter! Mysli! Čo sa dá robiť s očami?“ kričala v panike, kým ľudia na druhom konci siene vrieskali strachom.

„Conjuctivitus!“ vyhŕkol Cedric. „To použil Krum na draka!“

James prikývol. „Skúsime to. Lily...“ otočil sa na ňu.

„Pomôžem ti.“

„Nie, zostať pri deťoch.“

„Pomôžem ti!“

Pozrel na ňu, sklopil zrkadielko a dal jej ho do ruky. „Dobre. Budeš môj zrak.“

[ » na začiatok « ]