Poviedka:
Pridaná: 11.1.2012, 20:55:47
Čítaná: 1914×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Karikatúra (príbehová) je to úmyselne skreslené alebo prehrané zobrazenie postavy alebo javu. Príbehová karikatúra sa od paródie odlišuje tým, že zosmiešňuje len danú postavu a nie okolnosti, okolie a pod. Vyber si jednu z týchto postav a napíš príbehovú karikatúru: Neville Longbottom Argus Filch Hermiona Grangerová Rubeus Hagrid prof. Umbridgeová Luna Lovegoodová Draco Malfoy

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, romantika

Súťažná poviedka: 1 » Pracovná ponuka (Dominika Black Oldman) 2 » Nevillov strach (Ranyia ) 3 » Škola hrou (Aurora Brook) 4 » Ružovo “milá“ inkvizítorka (Lussy Noir Meteour)

Autor: Dominika Black Oldman

Na Londýn sadala večerná augustová hmla. Muž v saku, so zvláštnym klobúkom na hlave sa hnal uličkami Londýna. Raz či dvakrát zle odbočil, musel sa vrátiť a opäť hľadať cestu. Asi po polhodine blúdenia našiel dom, ktorý hľadal. A zatiaľ čo sa muklovia okolo neho náhlili domov z práce a ledva mu venovali pozornosť, on pokojne čakal, kým sa ulica okolo neho vyprázdni. Nechcel vstúpiť na „chránený pozemok“ kým tam niekto bol. Totiž dom, do ktorého smeroval, bol pre muklovské oko neviditeľný a stál na pozemku, ktorý muklovské úrady označili ako chránený pozemok s ojedinelým výskytom nejakej veľmi vzácnej rastliny.

Po chvíli sa konečne odhodlal vstúpiť. Prešiel cez úplne obyčajnú záhradu s množstvom ružových kvetín až k dverám. Opatrne chytil klopadlo v tvare mačky a zaklopal.

„Ďalej!“ ozval sa zvnútra vysoký, nepríjemný hlas. Muž otvoril dvere, zložil si klobúk a opatrne vošiel dnu. V momente, keď sa chystal zavrieť dvere, mu popod nohy presvišťali tri mačky, v zúfalej snahe sa dostať von.

„Nepustite ich prosím..“ ozval sa opäť ten hlas a vzápätí sa z dverí oproti mužovi vynorila územčistá žena. Mala na sebe štrikovaný ružový sveter s motívom mačacích labiek, ružovú zásteru a ružové huňaté papuče. Celý jej zjav dotváralo mača, ktoré sa úporne snažilo vymaniť z jej zovretia.

„Dobrý deň, Dolores,“ pozdravil muž.

„Fu..Fudge?“ zajachtala žena a mača konečne pustila na zem. To dopadlo na všetky štyri, nespokojne zamraučalo a vytrielilo von za ostatnými, ktorým sa už podarilo ujsť.

„Pán minister.. no to je mi prekvapenie,“ jachtala. „Zavrite za sebou dvere, prosím. Teda najprv poďte ďalej a tak zavrite dvere. Alebo ja ich zavriem, poďte dnu, cíťte sa tu ako doma.“

Fudge teda vošiel dnu a prešiel cez chodbu do dverí, z ktorých vyšla Dolores. Začínal sa tu však cítiť čím ďalej nepríjemnejšie. Steny mali bledoružový nádych a odvšadiaľ zo stien na neho pozerali mačence. Boli na obrazoch, na tanierikoch a keď nakukol do jednej z izieb tak zistil, že sú aj na tapetách. Vošiel do kuchyne, takmer sa potkol na mačacích košíkoch, ktoré ležali na zemi a prešiel k stolu. Ležala na ňom otvorená kniha. Fudge ju vzal do ruky, aby si prečítal titul.

„100 + 1 čarodejníckych rád, ako byť úspešným,“ prečítal Fudge potichu a začal si v nej listovať.

„Ehm ehm,“ ozvalo sa od dverí. Fudge sa strhol a pustil knihu na stôl.

„Dolores, ospravedlňujem sa, že vás ruším takto večer,“ začal Fudge.

„To je v poriadku,“ povedala Dolores a vybrala sa smerom k nemu. Ona však nemala také šťastie ako Fudge. Potkla sa na jednom z košíkov a vletela priamo na Fudgea.

„Hups, pardon,“ ospravedlnila sa, keď jej pomohol nabrať rovnováhu. Teraz už bola dokonale zladená, jej tvár mala podobnú farbu ako papuče, sveter a zástera.

„Tak, čo vám ponúknem? Máte radi čaj? Alebo radšej koňak?“

„Ehm, nie, vďaka. Čaj je dobrý,“ povedal Fudge a posadil sa k stolu.

„Áno, ráčte si sadnúť,“ povedala Dolores, keď už Fudge sedel a položil si klobúk vedľa na stoličku. „Smiem sa opýtať, čo vás ku mne privádza? Stalo sa niečo?“

„Mám pre vás jednu pracovnú ponuku, ktorú by som však nerád riešil priamo na ministerstve,“ povedal Fudge a mimovoľne sa pozrel von oknom, či tam náhodou nestriehne niekto z ministerstva.

„Ponuku? Akú ponuku?“ opýtala sa Dolores. V hlase jej bolo cítiť vzrušenie. Bola taká nervózna, že kým preniesla čaj pred Fudgea, povylievala z neho polovicu.

„Prepáčte, prepáčte,“ horúčkovito sa ospravedlňovala a začala utierať rozliaty čaj. Fudge si všimol, že aj kuchynská utierka mala ružovú farbu a boli na nej mačky. Keď Dolores doutierala stôl, sadla si vedľa Fudgea. Žiaľ, práve na tej stoličke mal svoj klobúk. Vyskočila, ako keby si sadla na ihly, vzala pokrkvaný klobúk a začala ho opravovať.

„To je mi ľúto, prepáčte. Nevšimla som si ho..“

Fudge jej ho vytrhol z rúk.

„Nič sa nestalo Dolores. Môžeme prejsť k veci? Mám ešte isté..“ poobzeral sa po všetkých tých mačiatkach, ktoré na neho mraučali zo stien, „povinnosti.“

„Samozrejme pán minister, počúvam vás. Tak teda o akú ponuku ide?“ opýtala sa. Snažila sa, aby nebolo zrejmé, že je nervózna, ale hlas ju prezradil. Bol o oktávu vyšší, ako zvyčajne.

„Albus Dumbledore ešte stále nenašiel učiteľa Obrany proti čiernej mágii. Keďže školský rok sa začne o týždeň, rozhodol som sa, že je na čase vybrať niekoho namiesto neho,“ začal vysvetľovať Fudge. Dolores z neho nespúšťala oči, ani si len nevšimla, že si nabrala už šiestu lyžičku cukru.

„Vy asi rada sladíte, že?“ opýtal sa Fudge, ktorý si to na rozdiel od nej všimol.

„Prosím?“ opýtala sa Dolores zmätene. „Ach, áno cukor. Áno, mám ho rada,“ povedala a odložila cukorničku.

„V poriadku. Tak teda som sa rozhodol, že vyberiem niekoho z radov ministerstva, aby som mal Rokfort pod dohľadom. Kombinácia Dumbledore a Potter nie je práve najšťastnejšia.“

„Nie, to teda určite nie,“ horlivo prikyvovala.

Fudge sa na ňu krátko pozrel a odpil si z čaju. Chcel mať toto celé čím skôr za sebou.

„Rád by som na tom poste videl,“ preglgol, „vás. Odkedy ste na ministerstve, nesklamali ste. Ste lojálna, pracujete na 110% a nemáte žiadne záznamy, ktoré by mohol niekto použiť proti vám,“ dokončil Fudge. Viditeľne sa mu uľavilo, keď dohovoril.

Dolores sedela ako prikovaná. Pozerala na Fudgea a v ruke zvierala lyžičku.

„Pán minister, to naozaj?“ opýtala sa asi po minúte.

„Áno. Ale nebude to len tak. Všetko mi budete musieť hlásiť, posielať týždenné správy, sledovať každý krok, ktorý Dumbledore urobí. A nesmiete zabudnúť, že Harry Potter má veľmi neprístojné názory, ktoré mu ministerstvo nemôže tolerovať.“

„Rozumiem, rozumiem,“ povedala Dolores a odpila si z čaju.

„Zároveň by som vás teda menoval aj mojou námestníčkou,“ dodal Fudge.

Dolores zabehol čaj. Začala sa dusiť, šálka jej vypadla z ruky a len tesne minula hlavu piatej mačky, ktorá pri úteku nemala také šťastie ako jej súrodenci.

„Ale no tak, no tak, upokojte sa,“ povedal Fudge a ani sa nehol, aby jej pomohol. Dolores ledva lapila dych.

„Ehm ehm. Som pokojná, len ma to.. prekvapilo,“ povedala piskľavo. Jej hlas bol opäť o oktávu vyššie a Fudge sa už zamyslel nad tým, či má tá škála aj nejaký strop.

„Tak teda, ak súhlasíte,“ začal opäť Fudge, „oznámim to Dumbledorovi. A vás musím požiadať, aby ste sa presťahovali do Rokfortu, bude to váš domov, počas vykonávania tejto služby.“

Dolores sa smutne zahľadela na mačku a na všetky mačence na stenách.

„Verím tomu, že svoje nové bývanie si budete môcť zariadiť podľa vašich predstáv,“ povedal Fudge pobavene, keď si všimol jej ustarostený výraz. Ona si však tú iróniu v hlase nevšimla.

„Tak, to by bolo všetko. Ďakujem vám za čaj, Dolores,“ povedal Fudge, vstávajúc zo stoličky. Chytil do ruky klobúk, ktorý sa ešte stále nespamätal z útoku zo strany Dolores.

„Nemusíte ďakovať, rado sa stalo,“ vyskočila Dolores a podávala mu ruku. „ Ja ďakujem vám za prejavenú dôveru. Sľubujem, že o všetkom vás budem poctivo informovať. Nič mi neunikne.“

Presne v tom momente zamraučalo mača, ktoré sa skrývalo pod stolom. Fudge sa strhol a rozhodol sa, že sem už podľa možnosti nepríde.

„V poriadku, to som rád. Ešte vám pošlem nejaké pokyny, študijný plán vášho predmetu a tak. Zatiaľ je to všetko,“ povedal a tiež jej podal ruku. Potom si nasadil klobúk a rýchlo vyšiel z kuchyne.

„Tak teda dovidenia,“ pozdravil sa, otvoril dvere a zmizol.

„Dovidenia,“ povedala Dolores prázdnej chodbe. Na tvári mala výraz, v ktorom sa miešala samoľúbosť s oddanosťou. Zavrela za Fudgeom dvere, pomaly vyšla po schodoch a vošla do svojej izby. Tá nebola ani ružová, ani sa v nej nenachádzali desiatky mačiek. Bola zvláštna len tým, že na stene oproti oknu sa nachádzali novinové výstrižky. Na každom jednom bol Fudge.

„Konečne,“ povedala Dolores tým najvyšším hlasom, aký zo seba kedy vydala a zasnene sa na tú stenu zadívala.

[ » na začiatok « ]