Poviedka:
Pridaná: 11.1.2012, 20:56:56
Čítaná: 2256×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Karikatúra (príbehová) je to úmyselne skreslené alebo prehrané zobrazenie postavy alebo javu. Príbehová karikatúra sa od paródie odlišuje tým, že zosmiešňuje len danú postavu a nie okolnosti, okolie a pod. Vyber si jednu z týchto postav a napíš príbehovú karikatúru: Neville Longbottom Argus Filch Hermiona Grangerová Rubeus Hagrid prof. Umbridgeová Luna Lovegoodová Draco Malfoy

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, romantika

Súťažná poviedka: 1 » Pracovná ponuka (Dominika Black Oldman) 2 » Nevillov strach (Ranyia ) 3 » Škola hrou (Aurora Brook) 4 » Ružovo “milá“ inkvizítorka (Lussy Noir Meteour)

„Uškvariť zaživa... Zavesiť za uši do prievanu... Pichať špendlíkmi do chrbta,“ hundral si Filch, idúc tmavou chodbou. V ruke držal metlu s handrou, vypúlené oči jastrili do tmy v presvedčení, že niekde za rohom sa skrýva neposlušný študent, ktorého pred chvíľou počul spievať. Naraz sa zarazil. Z neďalekej triedy začul tenký hlások, ktorý niekomu vysvetľoval, čo je to nebáť sa.

„Musíš sa postaviť na špičky, rozprestrieť ruky a zhlboka dýchať. Väčšinou prídu po teba obrovské zvery. Telo majú pokryté ohnivými štetinami, na labách majú krídla a z papulí chŕlia...“

„NIE!“ Zdesený Neville kľačal na zemi, divoko sa rozhliadal, hľadajúc svojich priateľov. Prečo ho tu nechali so šialenou Lunou Lovegoodovou? Mali ho vziať za sebou za Hagridom! Prečo pred ním majú tajnosti?! Čo ak má Luna pravdu? Čo ak na neho teraz vyskočí nejaký zver?! Nie, on nechce byť taký odvážny, ako je Harry alebo Ron!

„Pozri, už prichádza,“ zaspievala Luna s úsmevom na perách, natiahla ruku, chvíľu ňou krúžila vo vzduchu a následne si oblizla prst. „Hmm, je nahnevaný, bude to tuhý boj. Možno zahynieš, ale tak sa aspoň pridáš k rade odvážnych, ktorí padli v boji so svojím strachom. Neville, ja ti verím.“

„Nie, ja nechcem s nikým bojovať! Som ešte mladý!“ rozplakal sa Neville, rozotieral si sople po celej tvári a po chvíli sa štvornožky pustil smerom k dverám.

„Ja ho vidím,“ vyhlásila naraz Luna mdlo. „Vieš, my sme sa už skamarátili.“

Neville v obrovskom strachu narazil do lavice, z ktorej sa následne zrútila stolička.

„Oni ničia školský majetok! Fagani jedni nepodarení, veď ja im ukážem, kto je tu pánom!“ rozbehol sa Filch k dverám. Rozkopol dvere, Neville zvreskol a Luna blažene vzdychla. Filch chvíľu fučal uprostred dverí, zízal na Nevilla, ktorý mal pocit, že pred ním stojí samotný boh pomsty a sliny, ktoré prskal nie sú nič iné, ako ohnivé plamene. Hľadel na jeho chlpaté telo, blchy poskakujúce z jednej ruky na druhú...

„Čo tu robíte?! Budete po škole! Dávno ste mali ležať v posteliach a miesto toho ničíte školský majetok, zasrani,“ hrozil im metlou.

Neville však počul: „Čo robíš, Nevillko?! Bojíš sa, však? Máš plné gate! Nerobíš česť ani svojej starej mame, nieto ešte aj rodičom! Hanbi sa! Takýchto bojkov berieme so sebou! Zožerieme ich! A akí sú len chutní! Mňam!“

V ušiach mu tiež zazneli Lunine slová: „Bude to tuhý boj, možno zahynieš, ale tak sa aspoň pridáš k rade odvážnych...“

„Nemám v gatiach! Som... som od – odváž – ny! Možno n – nie tak ako... ako... ostat – ní Chrab – romil – čania,“ zakoktal sa na chvíľu, „ale SOM!“ Pozviechal sa zo zeme so šialeným leskom v očiach a dychčiac sa zahľadel do Filchových vodnatých očí. „Zmizni, ty... ty... ty zver!“ Vyhrnul si rukávy, rozbehol sa oproti užasnutému školníkovi a sotil ho na zem. Nebolo by sa tak stalo, nebyť Filchovho šoku z toho, že sa proti nemu postavil akýsi študentík a ešte ho aj fyzicky napadol.

Luna postávala obďaleč s vyčarovaným notesom v rukách a robila si čiarky podľa toho, kto práve vyhrával. Celé dianie monotónne komentovala: „Rokfortský školník Argus Filch si až dodnes myslel, že je tu pánom. Opak je pravdou. Mladý a doteraz bojazlivý Neville Longbottom mu chce ukázať, že ON je PÁN! Konečne vieme, prečo doteraz skôr mlčal. Zväzovali ho temné čary, ktoré spôsobovali Filchove ponožky. Teda skôr ich zápach. Áno, teraz konečne vieme, že sila pána Filcha sa skrývala v jeho čižmách. Piadimužíci zo Severu mu do nich pravidelne vnášajú čarovný prášok...“

Vtom sa rozleteli dvere: „Prepánajána, čo sa to tu deje?“ Riaditeľ Rokfortu jediným skokom zachránil Nevilla spod školníkových krvilačných rúk. „Argus, zbláznil si sa?“

„Ó, ďalší zver!“ teatrálne zalomil Neville rukami a mykal sa. „Zachráň sa, kto môžeš! Och, odpusťte, nezvládol som to... Neberte ma so sebou! Nejedzte ma, prosím!!!“

„NEVILLE!“

Dumbledorov výkrik ho okamžite umlčal. „Slečna Lovegoodová, viete mi povedať, čo sa tu deje?“

„Neville bojuje so svojím strachom, ktorý je často priveľký. Aj preto ho jeho priatelia odmietli vziať so sebou. Vraj by ich jeho strach brzdil a nechcú, aby sa zaplietol do porušovania školského poriadku,“ odrecitovala Luna pokojne.

„Môj... môj strach nie je... priveľký,“ začal Neville, keď tu ohavná obluda konečne nadobudla Filchovu podobu. „Teda... ospravedlňte ma, pa- pane, ale... ja som... Harry je...“

„To je v poriadku, pán Longbottom,“ usmial sa Dumbledore a pustil ho. „Je dôležité vedieť bojovať proti svojmu strachu, ale nesmieme si ho sami zveličovať do nadmerných veľkostí. Určité situácie sú často strašidelnejšie v našej mysli ako v skutočnosti. Ako tuto pán Filch,“ žmurkol Albus. „Argus, môžeš odísť, ja to už vyriešim.“

„Ale, pán riaditeľ!!!“

„Počul si, dobrú noc. A pre vás, slečna Lovegoodová, to platí tiež. Nechcem radšej vedieť, prečo ste tak neskoro tu a nie vo svojich posteliach, ani kam sa vydali tí traja tuláci. A tebe, Neville, držím palce v boji so svojím strachom. Len nabudúce mi, prosím, nelinčuj školníka,“ rozosmial sa.

[ » na začiatok « ]