Kapitola:
Pridaná: 6.1.2012, 15:27:16
Čítaná: 2243×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tom Riddle
Stručný dej: Život mladého Toma Riddla od jeho čias v sirotinci.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Pani Colová 2 » Tom? 3 » Vyber si... 4 » Rodinná súdržnosť?

venujem Teovi :)

Pohodlne som sa usadil a premýšľal. Vlak míňali dediny, no po chvíli sa premenili na čistú prírodu Aké to bude? Čo to bude za školu? Bude ako mnohé londýnske? Malé triedy, kde sa len ledva podarilo uchmatnúť si čerstvý vzduch? Z myšlienok ma vyrušil nejaký chlapec.

Mohol mať jedenásť, ako ja. No bol oveľa nižší. Mal kučeravé hnedé vlasy, ktoré mu obkolesovali bacuľatú, guľatú tvár. Nos ktorý vyzeral ako zobák mal po oboch stranách oči neidentifikovateľnej farby, akú som ešte nevidel. „Ahoj,“ ozval sa ku mne milo, „som Tom, môžem si prisadnúť?“ ďalší Tom? Už ma to prestávalo baviť. Nechcem aby sa niekto volal rovnako ako ja! Tomov je veľa. Pozrel som sa naňho a jemu sa od strachu rozšírili oči. „Asi nie,“ povedal vystrašene a odišiel. Do môjho kupé odvtedy už neprišiel nikto.

Rokfort bol... úžasný. Šikmá ulička bola oproti tomuto nič. Veľkolepý hrad sa týčil nad jazerom po ktorom sme sa plavili s lampášmi. Starý správca, Merthin Smith, sedel v prvej loďke a dával pozor, aby sa niekto neprevalil. Prišli sme na hrad, kde nás privítal Albus Dumbledore. Nenápadne na mňa žmurkol a začal. „Dobrý večer prváci. Som profesor Dumbledore, zástupca riaditeľa. Za týmito dverami vás čaká hostina, no predtým vás všetkých rozdelíme do jednotlivých fakúlt: Chrabromil, Bystrohlav, Bifľomor a Slizolin. Kým tu budete vaša fakulta je ako vaša rodina. Za celý rok budete zbierať body a na konci roka sa tieto body sčítajú. Fakulta, ktorá ich bude mať najviac vyhrá školský pohár. Tak, teraz chvíľu počkajte tu, hneď sa vrátim,“ dopovedal a odišiel.

Všimol som si chlapca, ktorý si chcel sadnúť do jeho kupé. Keď ma uvidel presunul sa o pár metrov ďalej. Vlastne, moji spolužiaci boli odo mňa ako najďalej sa dalo. Chvála Bohu, aspoň ma neotravujú zbytočné otázky. Hrad bol zvnútra úchvatný. Bolo tam cítiť mágiu na každom kroku. Sálala zo všetkého okolo mňa. Po asi desiatich minútach prišiel Dumbledore.

Vošli sme do Veľkej siene. Boli tam štyri dlhé stoly a žiaci za nimi na nás pozerali, ako keby na trh prišli nové kurčatá. Vpredu, na vyvýšenej podlahe bol naprieč ešte jeden stôl. V strede sedel riaditeľ, no ten bol najmenej zaujímavý. Strop vyzeral ako nočná obloha vonku. Milióny hviezd, ktoré sa tam vystavovali na obdiv, boli ako sestry tých, čo boli za múrmi hradu. Zastali sme pred profesorským stolom kde bola položená stolička a na nej starý klobúk. Ten pomaly otvoril ústa a začal spievať. Toto som počúvať nemusel. Po chvíli stíchol a Dumbledore k nemu pristúpil.

Dumbledore mal v ruke pergamen a čítal mená. Tie boli pre mňa tak nepodstatné. No počúval som dychtivo každé jedno, aby som po prečítaní svojho k nemu hneď pristúpil. Klobúk každému priradil fakultu, či už hneď, alebo po istom premýšľaní. „Tom Riddle,“ povedal Dumbledore a ja som si išiel k nemu. Položil mi na hlavu klobúk a ten chvíľu mlčal. Pošlú ma domov ak ma nikde nevyberie? Srdce mi začalo tĺcť rýchlejšie. Do sirotinca sa nevrátim. Klobúk si povzdychol. „Toto bude zaujímavé,“ povedal potichu. „SLIZOLIN!“ vykríkol a mne spadol kameň zo srdca. Rozbehol som sa ku stolu a sadol si. Tak, teraz ma už nikto nevyženie. Pozrel som na Dumbledora a ten mal na tvári divný výraz, no čítal ďalšie mená.

[ » na začiatok « ]