Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Po dlhšom čase sa ozývam aj s Tomom. Hádam sa bude páčiť. :)
„Ako je to možné?“ pýtal sa sám seba a dookola. Veď v Slizoline by mali byť iba čistokrvní nie? Tak prečo je tam Riddle? Ak by mal čarodejníckych príbuzných mal by ich poznať nie? Toto trápilo Dumbledora už pár rokov. Odkedy zaradil Triediaci Klobúk Toma Riddla do Slizolinu. Odvtedy ho pozoroval.
Hľadal rovnaké odpovede ako on. Kto vlastne je. Bol vzorným žiakom, v piatok ročníku sa stal prefektom. Profesori ho zbožňovali a on si to uvedomoval. Patril do „Slugyho klubu“. Jediný, koho sa bál bol on, Dumbledore. Začal si vytvárať okolo seba skupinku „verných“. Nebol najstarší no bral k sebe skrachované existencie, slabých, tých čo radi nasledovali iných a podobne. Každý rok žiadal o možnosť ostať na Rokforte, no museli ho poslať späť do sirotinca. No jedno leto sa tam už nevrátil...
Meno Marvolo ho doviedlo k rodu Gauntovcov. Little Hangleton. To bol jeho smer. Zašiel najprv do miestneho hostinca. Sadol si a chvíľu pozeral do prázdna. Prišla k nemu čašníčka a venovala mu okrem pekného úsmevu aj celkom slušný výhľad na odhalený dekolt. „Ahoj krásavec, čo si dáme?“ usmiala sa. Krivdilo sa mu byť v tomto mulkovskom hostinci, no jeho plán ho zahŕňal. Oslnivo sa usmial. „Čo by ste mi odporučili madam?“ usmial sa na ňu neodolateľným pohľadom. Niečo zahanbene zamrmlala. „Výborne a môžete doniesť rovno dve, určite by ste ma nenechali sedieť samého,“ čašníčka sa jemne usmiala a odišla.
Tom pozeral za ňou. Na mukelku nevyzerala zle, to musel uznať. V Rokforte bolo však viac a oveľa krajších čarodejníc. Za chvíľku sa vrátila a prisadla si k nemu. „Si Sophie, však? Ja som Salazar.“ vôbec jej nevadilo, že plynulo prešiel na tykanie.Svoje meno zamlčal z pochopiteľných dôvodov. „Vieš niečo o Marvolovi Gauntovi, Sophie?“ spýtal sa, keď prikývla. Ona začala rozprávať, ani ju k tomu nemusel veľmi nútiť.
„ Ten tulák? Prečo ťa zaujíma, Salazar? No, ale že si to ty... vieš, pred osemnástimi rokmi tu bol veľký škandál,“ začala sa smiať. „Mala som desať rokov, ale pamätám si, aký to bol škandál, že pánske decko utieklo s tulákovou dcérou. Moja sesternica, Cecília s ním vtedy chodila. Jeden deň bol len jej a na druhý behal za druhou ako poslušný psík. Pár týždňov na to spolu utiekli. Potom sa vrátil a o svojej manželke sa ani nezmienil. Doteraz si žije v pánskom dome ako páv. Pche! No a Marvolo... ten je skrytý aj so svojim synom v tej chatrči na kopci,“ ukázala na kopec, kde stálo obrovské sídlo a oproti bola malá chatrč. „Tam ho nájdem?“ spýtal sa potichu.
Sophie pomaličky prikývla a siahla mu cez stôl na ruku. „Ale nechceš si predtým ísť pozrieť posteľ v mojej izbe, Salazar?“ zvodne sa usmiala a o niečo viac poodhalila svoj dekolt. Toma naplo. Predstava ako sa spolu bozkávajú – viac si predstavovať nechcel- bola tak odporná. On? s MUKELKOU? Pokrútil hlavou hodil na stôl muklovské peniaze a odišiel.
Prišiel na kopec, kde bola chatrč. Pomaly ju otvoril a zapálil lampáš. Všade bola vrstva prachu a na stole špinavý, plesnivý riad a jedlo. Jediným zdrojom svetla bola sviečka, pri nohách muža sediaceho v kresle . Mal dlhé a strapaté vlasy. Ochabnuto sedel v kresle, vyzeral ako mŕtvy. Na jeho zaklopanie sa však prebral a do jednej ruky vzal prútik, do druhej nôž.
Muž tackavo vstal za cvendžania fliaš, pri jeho nohách. „TY!TY!“ zreval a opilecky sa vrhol na Toma so zdvihnutým prútikom a nožom.
"Prestaň!" zvolal Tom v parselčine. Muž narazil do stola a plesnivé hrnce s rachotom popadali na zem. Dlho bolo ticho a obaja pritom nespúšťali oči jeden z druhého. Muž prerušil ticho. "Ty tak rozprávaš?"
"Áno," odpovedal Tom. Vošiel hlbšie do miestnosti a dvere sa za ním zatvorili. Jeho tvár vyjadrovala iba znechutenie a možno sklamanie."Kde je Marvolo?" spýtal sa. "Je mŕtvy," odpovedal muž. "Zomrel už dávno." Tom sa zamračil. Toto mu vôbec nehralo do karát. Kto mu teraz odpovie?
"Tak kto ste?"
"Ja som predsa Morfin."
"Marvolov syn?"
"Jasne, že syn…"
Morfin si odhrnul vlasy zo špinavej tváre, aby videl Toma lepšie, na prste mal prsteň s čiernym kameňom. "Myslel som, že ste mukel," zašepkal Morfin. "Vyzeráte celkom ako ten mukel."
"Aký mukel?" ostražito sa spýtal Tom.
"Ten mukel, do ktorého sa zaľúbila moja sestra a ktorý býva v tom veľkom dome na druhej strane," povedal Morfin a nečakane si odpľul. "Vyzeráte celkom ako on. Ten Riddle. Ale on je starší, nie? Keď tak teraz o tom rozmýšľam, je starší než vy…"
Morfin vyzeral, akoby bol trochu omámený, zakolísal sa a stále sa opieral o okraj stola.
"Viete, on sa vrátil," dodal hlúpo. Tom hľadel na Morfina, akoby odhadoval jeho možnosti. Potom podišiel bližšie a povedal: "Riddle sa vrátil?"
"Hm, ušiel od nej, a tak jej treba, vydať sa za takú špinu!" Morfin si znovu odpľul. "Prv než utiekla, okradla nás! Kde je medailón, há? Kde je Slizolinov medailón?" Neodpovedal. Morfina sa zase chytala zlosť, zaháňal sa nožom a ziapal: "Zneuctila nás, tá cundra! A vy ste kto, že si sem prídete a vypytujete sa na to všetko? Už je po tom, nie…? Už sa to skončilo…"
Toto Toma prestalo baviť. Omráčil Morfina a osvetlil túto odpornú izbu. Takže jho matka bola čarodejnica a otec mukel? Prečo potom zomrela? A ako si ju dovolil ten nehodný mukel opustiť? Pozrel na Morfina. Bude omráčený ešte pár hodín. Zobral mu prútik a keď sa zotmelo pobral sa do domu oproti.
Zaklopal a otvorila mu mukelka. Chvíľu naňho pozerala s údivom a potom sa usmiala. „Tom, myslela som si, že si už doma. A prečo vlastne klopeš?“ po schodoch schádzal nejaký človek. „Mama? Kto je to? Ja som...,“ jeho otec. Tom Riddle starší. Bol ako jeho kópia. Všetci traja mali na tvári rovnaký výraz. Tom sa prebral ako prvý.
„Dobrý deň. Som Tom Marvolo Riddle. Očividne váš vnuk,“ povedal. Je jedna rodina s týmito! Preboha! „Ehm... poďme do salónu. Thomas?! Poď do salónu prosím ťa.,“ zakričala na manžela jeho... stará matka. Thomas? To sa každý v tejto rodine volal Thomas alebo Tom? Preboha, toto je zlý sen.
Jeho starý otec naňho hľadel rovnako udivene. Ale otec mu povedal všetko o Merope a o ňom. Hanbil sa za to, čo urobil jeho matke. Ale v tomto momente mu to už bolo jedno. Vytiahol prútik a zamieril na otca „Avada Kedavra!“ zakričal a zelené svetlo si vzalo život jeho otca. Potom to zopakoval na oboch starých rodičov. Hlavne bez muklov v rodine.
Vrátil sa nepozorovane k Morfinovi a upravil mu spomienky. Vrátil mu prútik, no na oplátku mu vzal prsteň. Už ho nebude potrebovať. Toľko k rodinnej láske a obetavosti...
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...