Kapitola:
Pridaná: 21.6.2011, 20:13:14
Čítaná: 2819×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Upíri

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Krvavé sny 2 » Poznanie 3 » Spomienky 4 » Lúčenie 5 » Výber 6 » Kamarádstvo 7 » Sen 8 » Ples

Po Vladimirovom odchode som sa cítila zvláštne. Povedal mi tak málo, a predsa len to tak veľa znamenalo. Rozhodla som sa teda, že sa tým budem zaoberať neskôr.

Vzala som mobil a zavolala som Ericovi. Po troch pípnutiach to zodvihol.

„Áno?“ povedal božským hlasom.

„Ahoj Eric, chcem ti len povedať, že.. na ten ples možno pôjdem, ak ti to urobí radosť. Musím ale kvôli tomu chodiť do školy?“ povedala som, a pri tej otázke som sa cítila ako idiot.

„Nie nemusíš, ale bol by som rád, ak by si chodila do školy, aby sme sa mohli častejšie stretávať,“

„Tak ty nechoď do školy,“ odvetila som.

„Ale nie je to také ľahké.. Čo Jessica?“ povedal, a ja som mala zrazu výčitky svedomia.

„No.. na plese sa jej ospravedlním,“ povedala som s istotou. „A aká je téma?“

dodala som.

„14. storočie“ povedal, a ja som stratila dych.

„14. storočie?! Ty si sa zbláznil?! Ty vieš, že ja neznášam 14. storočie, lebo vtedy som sa narodila!“ zakričala som mu do telefónu, ale on bol stále kľudný.

„Nevadí, spomenieme si, aká si bola krásna vtedy aj ako si krásna teraz,“ odvetil a položil telefón.

Bola som taká nahnevaná. Ako mohol..? Veď ja.. vtedy som ich podvádzala, odhodila som ich ako handrové bábiky. A on chce, aby som sa obliekla do tých nepríjemných starých šiat?! Nechcem spomínať na tie časy.

Poobede ku mne domov prišiel Eric. Bol šťastný, pretože mal po výdatnom love. Tvárila som sa naštvane, kvôli tomu plesu. Hneď vedel, o čo ide, a zatváril sa nevinne.

„Eric, ja sa na tie časy snažím zabudnúť!“ povedala som smutne.

„Dobre, dobre. Bol to len návrh, nemusíme tam ísť, keď ty nechceš,“ šepol mi sklamane.

Naštvala som sa, „Tak ty si si myslel, že tam budem chcieť ísť?!“ zakričala som, ale keď som uvidela jeho smutnú tvár, zarazila som sa, „Prepáč, ale naozaj tam nechcem ísť. Veď vieš prečo.“

Pozrel na mňa svojimi zlatými očami a ja som si vzdychla. „No dobre, pôjdem, ale...“ nedopovedala som lebo on mi už pritískal pery na moje pery. Keď sme sa prestali bozkávať, pozrel na mňa a opýtal sa. „Takže, máš ešte nejaké ale..?“ povedal a zasmial sa. „Nie,“ odvetila som rýchlo, lebo som ani nevedela čo hovorím. Zasmial sa a potom sa odtiahol. „Počuj Anna, budem musieť ísť za Vladimirom. Nezdržím sa dlho,“ pozrel na mňa. „Čože? Eric, nechoď tam! Však...“ nevedela som čo povedať, ale vedela som, že tam nemôže ísť. „Anna.. zabudla si na okolitý svet. Zabudla si, že on ešte stále pije ľudskú krv. Musím mu ísť niečo povedať,“ pozrel na mňa a pohladkal ma po líci. „Dávaj si pozor,“ odvetila som, ale on už bol preč.

Rozhodla som sa, že zájdem k Jessice. Musím sa jej ospravedlniť za to, ako som sa chovala.

Keď som prišla k jej domu, bola som nervózna. Nadýchla som sa a zazvonila. Otvorila to jej mama, a pozrela na mňa veľmi milo.“Dobrý deň, je doma Jessica?“ spýtala som sa. Videla som, ako sa otočila do domu, ako keby mi chcela niečo podať, a potom sa na mňa pozrela a usmiala sa. „Prepáč, Jessica išla..“ nachvíľu zaváhala. „.. do kina,“ povedala na koniec a zavrela dvere. Vzdychla som si. No jasné, Jessica nechodí do kina, lebo nemá kamarátov. Nikdy som si nemyslela, že to urobím, ale nakoniec som sa rozhodla, že to urobím. Vyliezla som do Jessicinho okna a pozrela som jej do izby. Jessica sedela na posteli a niečo si čmárala do denníka. Keď som sa ocitla v jej izbe, vyľakala sa. „Čo tu, preboha, robíš?!“ spýtala sa vydesene a pozrela na mňa ako na najväčšieho nepriateľa. „Jess, musím s tebou hovoriť,“ povedala som jej s prosebným pohľadom. „No, možno ale nevieš, že sa s tebou nebavím, ty príšera,“ toto mi úplne udrelo do srdca. Po tomto som už nemala slov. Jessica na mňa pozerala pohľadom choď už a ja som nemala na výber.

Utekala som domov, a nevedela som uveriť, že mi to povedala. Ale ak mám pravdu povedať, zaslúžila som si to.

[ » na začiatok « ]