Kapitola:
Pridaná: 19.5.2011, 09:53:06
Čítaná: 2212×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Bill a Rosalie Lewstová, Alice Stronfanová, Severus Snape
Stručný dej: Ako môže jedna návšteva všetko zmeniť. Náhle splanutie a zložitá láska.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Nejasná budúcnosť 2 » Iba dva dni 3 » Nemôžem

Venujem všetkým trpezlivým :)

P.S Je trochu kratšia ako minulá no posledná hádam bude dlhšia :)

Alice na nás neprítomne hľadela, Severus ma len držal a usmieval sa na mňa a Billovi to bolo jedno. Tento moment bol pre mňa naozaj zvláštny.

„Ehm, Alice?“ozvala som sa po chvíli.

„Ty sp..,“ začala vysokým hlasom no Severus zdvihol ruku a zmĺkla.

„To by stačilo,“ povedal pokojne.

„Poznáte sa dva dni. To chcem vidieť či sa vám niečo...“

„Prestaň,“ zastavila som ju nahnevane. „A vypadni.“

Nahlas sa zasmiala. „Ty mi rozkazuješ v mojom dome?“

Rýchlo vstala zo stoličky. „Ako sa opovažuješ? TY...“ premerala si ma. „Sprostaňa.“

„Je to aj Severusov dom,“ poznamenala som a snažila som sa ovládať.

„Spoločný,“ uškrnula sa. „Takže ma z neho nevyhodíš. Cha.“

„Fajn,“ milo som sa na ňu usmiala, rozlúčila sa z Billom, chytila Severusa za ruku a odviedla ho do mojej izby.

Sadla som si na posteľ a predýchavala som.

„Hm?“ zamrmlal mi do ucha.

„Možno má pravdu,“ potichu som povedala.

„Čo?“ vyletel.

„Čo ak má pravdu... Nie je to dobré.“

„A čo?“

„Že sa poznáme dva dni. A možno neskôr... sa rozdelíme lebo sme sa dobre nepoznali.“

„Ja sľubujem že to nespravím,“ potichu zašepkal. „Nikdy.“

„Ja,“ začala som no nevedela som ako pokračovať. Mám mu povedať že to bola len hra, že to máme skončiť a že sa v kľude vrátim domov? Mám mu povedať že ho neodolateľne milujem a mám ho pobozkať? Mám mlčať? Nevedela som...

„Povedz niečo,“ pobádal ma.

„Ja... Ja neviem,“ vysúkala som zo seba.

„Čo nevieš? Či ma miluješ?“

„Ja.. Asi... áno, veľmi ťa milujem. Ale...“

Prstom mi prešiel po pere a šepol: „Žiadne ale.“ Potom prstom zišiel nižšie a pobozkal ma. „Nechaj to tak.“

„Nemôžem.“

„Prečo?“

„Možno... neskôr.“

„Prečo je pre teba čas taký dôležitý?“

„Neviem.“

„Tak ho vynechaj.“

„No... tak dobre.“

„Sľubuješ?“

„Áno.“

„Prisaháš?“

„Áno. Jasné.“

„Tak dobre. Poď dole.“

Prijala som jeho ruku a ladne som kráčala po schodoch. Sadla som si vedľa Severusa ktorý sedel na vrchole stola.

„Tak?“ spýtal sa Bill.

„Čo?“ nechápala som.

„Zostaneš tu?“

„Myslím že... no, ešte neviem. Možno tu chvíľu zostanem a potom prídem domov.“

„Tak dobre,“ vzdychol si Bill. „Dnes večer pôjdem domov.“

„Čo keby..,“ rýchlo som začala. „Sme všetci išli dnes

večer do kina?“

„Dobrý nápad,“ usmial sa Severus.

Po chvíli prikývol aj Bill čo prinútilo súhlasiť aj Alice.

„No tak, ideme?“ netrpezlivo na nás zvolal zdola Bill.

„Jasné!“ skríkla som. „Choď... ja si niečo, hm, vybavím,“ dodala som Severusovi.

Prikývol, pobozkal ma na čelo a pomaly odkráčal preč z izby.

Vzdychla som si, po chvíli otvorila dvere a zamierila do Alicinej izby.

Upravovala si šaty a prezerala sa v zrkadle. Pche.

„Ahoj,“ povedala som čím som dala najavo že som tam. A prišla som za ňou.

„Čo chceš?“ spýtala sa namiesto pozdravu.

„Pravdu,“ odvetila som rozhodne.

„Pravdu?“ zasmiala sa. „Ako vieš že ti nebudem klamať?“

„Lebo pravda je pre teba výhodnejšia,“ nadvihla som obočie.

„Tak..,“ pobádala ma.

„Prinútili Severusa sa s tebou oženiť?“

„Nie,“ zasmiala sa. „A to ti hovorím pravdu. Možno ti to povedal len preto lebo chcel,“ premerala si ma, „teba.“

„Povedz mi ako ste sa spoznali,“ sadla som si na posteľ. Alice si po chvíli prisadla ku mne a spustila:

„Na jednej škole. Ja som bola siedmačka... A aj on. Potom sme si dlhé roky písali a stretávali sa. A potom... Sme sa proste viac zblížili.“

„A ako ste sa..,“ mala som ďalšiu otázku, „spoznali na tej škole?“

„Proste v knižnici. On sa mi prihovoril.“

Na chvíľu som si to nechala prejsť hlavou, potom som prikývla, postavila sa a chystala sa odísť.

Alice čosi zamrmlala.

„Čo si to povedala?“ vedela som že je to nevhodné slovo adresované mne.

Uškrnula sa, vstala a ďalej si upravovala šaty.

„Nič,“ zasmiala sa.

„Sprostaňa jedna,“ zamrmlala som si takisto ako ona.

„Čo si to povedala?“ prestala so svojou činnosťou a nebezpečne sa ku mne priblížila.

„Ale nič,“ zasmiala som sa rovnako.

Doslova na mňa skočila a začala mi trhať šaty. Ja som na ňu bola tiež neuveriteľne naštvaná preto som to tiež začala robiť ale snažila som sa ju aj medzitým upokojiť, ale nedarilo sa.

Trhala som jej vlasy, vytrhávala sponky, krčila šaty... A ona robila to isté mne. Neviem ako sme sa takto jašterili ale po chvíli na ten krik prišiel Severus a Bill a ja som prestala. Alice bola chvíľu ešte zúrivá ale aj ona sa ukľudnila.

„Baby,“ prehovoril Bill, „takto do kina síce nepôjdeme, ale upravíte sa.“

„A podáte si ruky predtým!“ dodal Severus.

„S ňou v živote.“ Prehovorila som, a aj keď som sa cítila ako malé dieťa bolo mi to jedno. S takýmto rozmaznaným deckom a hlavne takým sprostým a nenormálnym sa už nebudem rozprávať, nie to si podávať ruky.

Alice prikývla a postrčila ruku predo mňa.

„Povedala som. Nikdy.“

Keď nikto dlho neprehovoril rýchlo som zabehla do svojej izby.

Ozvalo sa klopanie.

„Ďalej,“ povedala som otrávene.

„Ale no tak, Rosaline.“ Bol to Seveurs. Teraz sa mi zdal úplne iný...

„Alebo. Choď radšej preč,“ zmenila som názor.

„Prosím, Rosaline.“ Sadol si ku mne. „Mám pre teba... Návrh.“

Pozrela som sa mu do očí a čakala, čo povie.

„Poznáme sa tri dni,“ začal. „Čo za tie tri dni ku mne cítiš?“

„Milujem ťa.“

„Aj ja teba. A nevieš si predstaviť ako...“

Chcela som vybuchnúť a povedať že ako ma môže milovať keď si chcel zobrať Alice -čo už plánoval roky- a mňa pozná mizerné tri dni! To je... málo.

„Rosaline Lewstová,“ kľakol si. Fíha, on si pamätá aj moje priezvisko. „Zobereš si ma?“

Chvíľu bolo ticho. Čo to povedal? Počkať...

„Šibe ti?“ bolo prvé čo som povedala. „Veď je to tak...“

Pomaly ma pobozkal čím ma utvrdil v tom rozhodnutí. „Milujem ťa. Strašne.“

Vtedy ma osud utvrdil.

Zariadil to proste tak. Ale ja osud sčasti vlastne zmeniť môžem. Môžem to zmeniť mojimi slovami, mojimi rozhodnutiami. No to, čo iní spravia neovplyvním. Možno iba trochu...

Mala som rada osud. Pretože zariadil to, že som našla Seveurusa Snapa. No niekedy ho nemám rada. Najmä vtedy keď robí zlé veci...

[ » na začiatok « ]