Kapitola:
Pridaná: 10.4.2011, 12:55:42
Čítaná: 1808×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Martin
Stručný dej: Moja prvá poviedka. Dúfam že sa vám bude páčiť. Prepáčte mi tie slovenské mená, ale nemám rád anglické(okrem Harry, Ron, Hermiona, atď.)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » ČAR 2 » ČAR 2/20 3 » ČAR 3/20 4 » ČAR 4/20 5 » ČAR 5/20 6 » ČAR 6/20 7 » ČAR 7/20

Flitwick tam stál a vyzeral ich. „No poďte, poďte!“ piskľavo povedal a vyrazil smerom k učebni čarovania. Po ceste sa dohadovali o tom, kedy pôjdu navštíviť Harryho do Nemocničného krídla. „No tak žiaci tichšie,“ napomenul ich Flitwick. Keď dorazili k učebni čarovanie, zastavili. „Dnes sa budeme učiť na nádvorí učebne čarovania s technických dôvodov.“ oznámil žiakom a zamieril tam. „Takže žiaci, povieme si niečo s teórii čarovania.“ povedal a začal dávať otázky. Po pár otázkach išli na praktickú časť. Všetci mu museli predviesť levitačné kúzlo. Všetci to výborne a zvládli a za to dal každej fakulte po pätnásť bodov. Po konci hodiny ich odviedol do Veľkej siene na obed. Na obede rozoberali znovu vyučovanie a boli zvedaví, prečo sa museli učiť čarovanie vonku. „Poobede to môžeme ísť zistiť,“ navrhol Martin. „Dobre,“ súhlasil Michael. Keď doobedovali šli do klubovne, kde si odložili veci. Potom išli do Nemocničného krídla za Harrym.

Pred dverami zastali. Potom vošli dnu a zbadali madam Pomfreyovú ako sa skláňa nad Harrym a dáva mu piť akýsi elixír. „Môžeme?“ opýtal sa Martin. „No dobre, ale len na chvíľu,“ nechala sa obmäkčiť madam Pomfreyová a odišla do svojej kancelárie. Martin a Michael si sadli k Harrymu. „Čo sa vlastne stalo?“ zaujímal sa okamžite Martin. „No, najprv som vošiel do izby“ začal Harry, „a potom ma chytilo za nohu niečo čierne, akoby dym,“ povedal zamyslene. „A potom?“ dychtivo sa opýtal Martin. „Potom ma to začalo dusiť. A keď som si už myslel, že je po mne tak to povolilo. Chytil som dych a zrazu ma ten “dym“ chytil za nohu a pretočil dolu hlavou.“ hovoril. Martin a Michael sa naňho stále dívali s úžasom v očiach. „Potom so zamdlel a bol v akomsi čudnom svete.“ pokračoval Harry. „Všetko bolo akési iné. Rokfort bol takmer zbúraný a Zakázaný les bol v plameňoch. Všade fúkal silný vietor. Na zemi boli mŕtvi študenti a vzduch bol akýsi čudný oranžový. Vykročil som smerom k hradu, kde som zbadal to najhoršie.“ rozpamätával sa a hovoril čoraz vystrašenejšie. „Bolo tam... bolo tam...“ nevedel dokončiť. „Čo tam bolo?“ rýchlo sa opýtal Martin. „Povedz čo?“ naliehal už aj Michael. Harry začal hovoriť strašidelným hlasom, akoby bol zakliaty. „Boli tam oni a stáli bok po boku v kruhu. V strede bol on, najsilnejší a najkrutejší z nich. Ukázal na mňa a všetky tie tváre sa rozbehli ku mne. Boli to tváre mŕtvych ľudí. Všetkých mŕtvych, ktorých zabil ON. Keď sa chystali zabiť aj mňa rozbehol som sa smerom k lesu.“ dokončil a prebudil sa z akejsi agónie. „To čo bolo?“ opýtal sa Martin veľmi vystrašene. Michael sa od strachu triasol ako osika. „V lese bol otrhaný Dumbledore, akoby ma už čakal. Mávnutím ruky tváre zastavil a vlastne všetko okolo nás. Zastavil čas. Potom mi oznámil, že som v pekle. Vysvetlil, že ten najsurovejší zo všetkých je sám Diabol. Vraj on ma sem nechal priniesť. Potom ešte povedal, že si musím poradiť sám a mávol rukou. Jeho tváre sa opäť rozbehli ku mne. Chytili ma. Keď sa ma chystali zabiť zobudil som sa.“ dokončil svoje rozprávanie Harry. Martin a Michael v nemom úžase sedeli s otvorenými ústami. „Robíš si srandu!“ povedal Martin a stále naňho civel. „Nie!“ ohradil sa Harry, „Videl som to!“ presviedčal ich ďalej. „Povedal si to niekomu?“ opýtal sa Michael múdro. „Nie.“ odvetil Harry. Michael a Martin sa okamžite zdvihli a utekali preč.

Pred kamennou príšerou zastavili, lebo nevedeli heslo. Museli čakať. Po asi polhodine čakania prišiel k príšere Snape. „Ale, ale čo tu robíte?“ opýtal sa ich. „Prišli sme sa profesorom Dumbledorom.“ odpovedal Martin. „Dobre, ale heslo by ste nemali počuť.“ chladne povedal a vytiahol prútik. „Mufliato!“ vykríkol a potom povedal heslo. Švihol prútikom a Martin s Michaelom znovu počuli. „Strhávam Bystrohlavu desať bodov za zbytočné návštevy,“ povedal a vykročil do riaditeľne nasledovaný Martinom a Michaelom. Keď vošli do riaditeľne Dumbledore vyzval Martina a Michaela aby ho počkali. Potom odišiel so Snapeom do vedľajšej miestnosti. Po asi desiatich minútach Snape vyšiel z miestnosti. Zamračil sa na Martina a odišiel. Potom vyšiel Dumbledore. „Čo je dôvodom vašej návštevy?“ opýtal sa ich vľúdne. Spoločne mu vyrozprávali všetko, čo Harry videl. Dumbledore ich so záujmom počúval. „Porozmýšľam o tom,“ povedal nakoniec. „Ale možno je to dôležité!“ vyhlásil Martin. „Možno áno, ale ak je to všetko mali by ste už ísť.“ odpovedal mu Dumbledore. Sklamaní odišli z riaditeľne. „Nechceli sme sa ísť pozrieť do tej učebne čarovania?“ povedal Michael. „Áno to je dobrý nápad,“ reagoval Martin.

Blížili sa k učebni čarovania. Boli veľmi zvedaví. Martin otvoril dvere a ostal v šoku. V strede učebne bolo akési malé tornádo v ktorom boli ľudia. Riadil ho Flitwick, ktorý mal celé oči zakalené a čierne. Potom z neho vystúpil ten “dym“ a sformoval sa do jednej postavy. Tá osoba bol muž celý v čiernom. Mal ulízané vlasy a čierne oči. Pristúpil k nim. „Čakal som ťa Martin,“ povedal úlisne.

[ » na začiatok « ]