Kapitola:
Pridaná: 26.3.2011, 22:10:13
Čítaná: 1378×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Kayla Linwood, Lily Evans, Záškodníci

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, romantika

Kapitola: 1 » Návrat do Rokfortu 2 » Narodeniny 3 » Úraz 4 » Ľútosť 5 » Obrat 6 » Zmena

Prepáčte, že som novú kapitolu rpidala tak neskoro, ale tí naši učitelia sa asi zbesneli. Som zvedavá, či sa vám tretia kapitola bude páčiť :) Vyjadrite sa :)

___________________________________________________

„Čo myslíš? Ako dlho to spolu potiahnu?“ spýtala sa Kayla Alyson v piatok po vyučovaní. Lily a Abbey nebolo za hromadou kníh ani vidno, aj keď víkend bol už tu.

Alyson bola Kaylina parťáčka na rozoberanie najnovších udalostí v Rokforte. Teraz riešili Siriusov nový, bystrohlavský objav.

„Dávam im dva týždne“

„To je na Siriusa veľa, nemyslíš?“ kývla rukou Alyson.

„Čo ja viem? Keď táto je naozaj pekná.“

„Ja si myslím, že s ňou dva týždne nevydrží. Maximálne 10 dní.“

„Som si sto percentne istá dvoma týždňami,“ potvrdila Kayla.

„Stavíme sa?“ vyzvala ju Alyson.

„Ja s tým problém nemám. Aj teraz za Siriusom vybehnem a opýtam sa ako dlho to s ňou myslí.“

„Dobre, behaj.“ Poslala ju Alyson hore za Siriusom.

Kayla sa odhodlane postavila a vybehla hore schodmi. Zastavila pred dverami Záškodníkov. Zaklopala, ale už nečakala, či jej niekto otvorí, a vtrhla dnu ako veľká voda. Ale v izbe očividne nikoho nebolo. Kayla pozerala na postele, ktoré boli prázdne, nikto na nich nesedel ani neležal. Zrazu započula zvuk tečúcej sprchy, ale skôr ako sa stihla otočiť a vybehnúť z izby, prúd vody sa zastavil a z kúpeľne vyšiel jeden zo Záškodníkov. A bol to práve ten, ktorého Kayla nechcela takto vidieť najviac. Stál pred ňou šokovaný a hlavne nahý Sirius Black. Bez všetkého. Len tak!

Z toho, čo videla pred sebou bola maximálne šokovaná a namiesto toho, aby sa z izby vyparila, ona tam stále len stála ako prilepená.

Kým Sirius urýchlene hľadal uterák, Kayla šokovane, s otvorenými ústami pozerala na kúpeľňové dvere.

Keď Sirius ten uterák konečne odniekiaľ vylovil, pristúpil ku Kayle a prihovoril sa jej: „Čo by si rada, Linwoodová? “ V jeho hlase bolo cítiť trochu hanby, ale svojej role zvodcu zostal aj napriek tomu verný.

Kayla sa rýchlo spamätala, pretože sa nechcela ešte viac strápniť.

„Panebože, Sirius. Prepáč mi to. Ja som naozaj nechcela..... ani som netušila, že...“ koktala Kayla, „prepáč,“ dostala nakoniec zo seba.

„Neospravedlňuj sa,“ hodil na ňu Sirius jeden zo svojich zvodných pohľadov. „odrobíš“ dodal s posmešným smiechom a zložil si ruky na svoju vypracovanú hruď.

„Sirius, ja viem, že som ťa práve videla....no, nahého, ale za to mi tu nemusíš dávať neslušné návrhy,“ snažila sa mu jemne vysvetliť Kayla, pretože sa cítila vinná, že tu Siriusa len tak prepadla.

„Ale, no tak. Už nie sme malé deti. Nemám pravdu, Linwoodová?“ podišiel Sirius ešte bližšie a chystal sa chytiť Kaylu okolo pásu.

To už Kaylu naštvalo. Ona sa tu cíti vinná, že vošla Blackovi skoro do sprchy, a on ju tu chce obchytkávať.

„Nedotýkaj sa ma! Si normálny? To tebou ani trochu nepohlo, keď som ťa tu takto našla?“ kričala Kayla, odskočila od neho tri metre a rukou ukazovala na jeho uterák zaviazaný okolo bedier.

„Trochu áno,“ zasmial sa a pristupoval k nej pomalými krokmi, akoby ju nechcel vyplašiť. Ale už bolo neskoro, pretože Kayla, najrýchlejšie ako vedela, vybehla z dverí a za sebou nechala naštvaného Siriusa.

Ešte ma žiadna takto neodmietla. A už vôbec nie potom, čo ma videli vychádzať zo sprchy. Ale tých nebolo veľa, pousmial sa vlastnému vtipu. Myslel som si, že Linwoodová je múdre dievča a nikdy si so mnou nezačne. Je jednou z mála. Ale musel som sa uistiť, že to je naozaj tak a teraz prišla taká dobrá príležitosť. Musel som sa uistiť, že ju nikdy nebudem môcť mať. Mrzí ma, že som ju tak naštval, ale ja som musel.

Kayla sa naštvane zvalila na najbližšiu sedačku pri schodoch.

Zastavil sa pri nej James.

„Čo sa ti stalo?“ opýtal sa so záujmom, keď sa jej postavil presne do výhľadu,

Kayla zdvihla oči a podráždene odpovedala: „ Skús sa opýtať Siriusa!“

James viac nepotreboval a svižným, jelením krokom vybehol hore. O pár minút sa vrátil. Kayla ešte stále ofučane sedela na tom istom mieste.

„Hovorí Sirius pravdu?“ opýtal sa zadychčane James, keďže dole už nekráčal, ale bežal.

„Podľa toho, čo hovoril.“

„Že vraj si ho pristihla, ako vychádza zo sprchy nahý.“

„Tak potom hovorí pravdu.“

„A že vraj si sa ty naňho naštvala, a ževraj nevie prečo.“

Kayla sa zamyslela. Mohla si myslieť, že Sirius bude o tomto klamať. Veď ho pozná už nejaký ten rôčik. Kayla chápala, že jeho ego bolo hlboko zranené tým, že ho odmietla. Ale klamať o tom svojmu najlepšiemu kamarátovi. To už čo je za človeka? To čo je za charakter?

Kaylu z premýšľania vytiahol James, ktorý si už obsadil miesto hneď vedľa nej.

„Tak čo? Hovoril pravdu alebo klamal?“ dožadoval sa odpovede.

„Klamal.“ Kayla sa tiež rozhodla, že bude Jamesovi klamať. Ale to ju nerobilo takým človekom, akým je Sirius. James nie je jej najlepší priateľ.

V rozhovore ich vyrušila Lily, ktorá sa chcela dozvedieť, o čom sa rozprávajú títo dvaja. Začudovane sa o pozerala z jedného na druhého, ale keď videla Kaylin čudný pohľad do neznáma, prisadla si.

„Čo vy tu dvaja?“

„Hore ti poviem,“ odvetila Kayla, ktorá sa pri Lilynej prítomnosti už pomaly ukľudňovala.

„Panebože, Kay. Netvár sa tak. Je to strašidelné,“ prihovorila sa ku Kayle, ktorá sa ešte stále zamyslene pozerala do steny, objímajúc si, schúlená v kresle, kolená.

Lily sa obrátila na Jamesa. Ten len mávol rukou smerom k Remusovi, ktorý práve prechádzal obrazom. Toto si museli vyriešiť dve najlepšie kamarátky samé. James vlastne ani netušil, čo sa naozaj stalo.

„Tak čo?“

Kayla Lily všetko vyrozprávala.

„Ale naozaj netreba z toho robiť veľké haló. Vieš, mňa neštve to, že som ho videla nahého, ale to, čo mi potom povedal. Čo som ja? Nejaká sprostá krava, čo mu takto skočí na háčik? Netušila som, že má o mne takú mienku. Veď mi je skoro ako brat,“ zahromžila Kayla nakoniec. Lily po celý čas súhlasne kyvkala hlavou.

„Idem si už ľahnúť. Na dnes na mňa toho bolo dosť,“ postavila sa Kayla a odišla do izby.

...............................................

„Čo máme teraz?“ spýtala sa Alyson, ktorá s ňou mala rovnaký rozvrh. Lily s Abbey práve odišli na runy.

„Tuším, že obranu.“

„Výborne, tak si radšej pohnime,“ zrýchlila krok Kayla, pretože po transfigurácií museli prejsť skoro ešte polku hradu.

Dnes si len prakticky opakovali útočné a obranné kúzla, ktoré boli pre Kaylu hračkou.

„Ja tento predmet tak milujem,“ pošepkala Alyson Kayla na začiatku hodiny, keď im profesor Philipps pripomínal najužitočnejšie kúzla. Ale úsmev na tvári jej zamrzol hneď, ako ich začal rozdeľovať do dvojíc. Kayla už len zachytila Siriusov úškrn, keď ich profesor priradil k sebe.

Keď boli dvojice už podelené, všetci čakali už len na posledné pokyny, aby mohli začať.

Ak by si odpustil ten úškrn, možno by ho aj šetrila. Ale čo už?

A začali! Kayla pozbierala všetku svoju zlosť voči Siriusovi a vložila ju do prvého kúzla miereného naňho.

„Relacio!“ vykríkla so všetkou svojou silou.

Ale Sirius sa nedal prekvapiť a celú svoju silu vložil na odvrátenie Kaylinho útoku.

Podarilo sa, ale nie tak, ako si to predstavoval. Všetky pohľady sa zbehli na túto jednu dvojicu.

Kaylu odmrštilo až na druhý koniec triedy a hodilo ju o sklenenú skriňu.

Zmätene a držiac sa za hlavu sa postavila.

„Ó môj bože, Kayla!“ chytila kolísajúcu sa Kaylu Alyson.

„Čo je? Som v pohode. Prečo tak kričíš?“

„Slečna Linwoodová, okamžite sa ide do nemocničného krídla“ chytil ju za plecia profesor Phillips.

„Ale prečo?“ Kayla sa obzrela na skriňu. Na malých kúskoch skla zazrela kvapkať svoju sýtočervenú krv. Pozrela sa na svoj chrbát. Z desiatok veľkých a malých škrabnutí na rukách, nohách a chrbte sa jej krv liala a následne vpíjala do roztrhaného habitu. Chytila si tvár, pretože aj na nej cítila menšie štípanie. Škrabance mala aj tam. Jeden či dva maličké pod okom a jeden väčší na spodnej pere. Keď si už obchytala celú hlavu, tak sa konečne nechala odviesť do nemocničného krídla. Ale bolesť, ktorú by mala cítiť pri takých zraneniach, neprichádzala.

Ale nemusela na ňu veľmi dlho čakať. Dostavila sa hneď, ako jej madam Pomfreyová naliala na rany dezinfekčný elixír.

Profesor Philipps pri svojej žiačke zostal až do konca hodiny. Asi mu nevadilo, že hore má triedu plnú študentov.

„Je vám už lepšie, slečna Linwoodová?“ opýtal sa jej, keď hodina už skončila a Kayla, prezlečená v bielej nočnej košeli, ležala na lôžku.

„Vlastne ani nie. Predtým to vôbec nebolelo.“

Profesor sa zasmial.

„To bol len počiatočný šok,“ poučil ju.

„Aha.“

„Tak ja už asi pôjdem, pretože už mám ďalšiu hodinu a myslím, že máte návštevu.“

Ku Kayle sa prirútila Lily.

„Panebože, Kayla! Čo si to porobila?“ obzerala ju Lily.

Kayla počkala, kým profesor Philipps odišiel a Lily všetko vyrozprávala.

„To ten Black! Bola som s ním v dvojici na precvičovanie útočných a obranných kúzel. A bola som prvá na rade. Ale ten hlupák moje kúzlo odrazil akoby nič. A zrobil mi toto,“ ukazovala na rany na tvári.

„Ale keby to kúzlo neodrazila, pravdepodobne by sa to stalo jemu, že?“ zapochybovala Lily.

„Pravdepodobne. Ale on za sebou nemal veľkú sklenenú skriňu,“ naštvala sa Kayla.

„A ako dlho tu ešte budeš?“ opýtala sa Lily na zmenenie témy.

„Túto noc. Kým sa rany nezacelia,“ pripojila sa k dievčatám madam Pomfreyová s dávkou elixíru pre Kaylu. „A vy, slečna Evansová, by ste sa už mali odobrať na ďalšiu hodinu.“

„Áno, madam.“

„Dlho si tu nepobudla,“ povedala smutne Kayla.

„Ešte za tebou prídeme,“ povedala na rozlúčku Lily a pomalým krokom odišla.

Jediná pacientka v nemocničnom krídle si do konca vyučovania poležala až-až. Ešte aj obed jej doniesli do postele, pretože madam Pomfreyová ju nechcela nikam pustiť, aby sa jej stav náhodou nezhoršil.

Večer ju konečne prišiel navštíviť Jake.

„Nechápem ako ma mohli tak neskoro k tebe pustiť,“ vošiel rozhorčený.

„Ukľudni sa, Jake. Veď žijem,“ rozosmiala sa Kayla z naštvaného brata, ktorý sa teraz na ňu mračil, ale v momente ho to prešlo a zasmial sa tiež.

„Tak čo ti je? A kto to urobil? Ten tu už zajtra bude ležať tiež,“ prerušil smiech Jake a hrozivo zovrel päsť.

„Mám len zopár škrabancov.“

„Zopár?! Kto to bol?!“

„Jake, nechaj to....“

„Kto to bol?“ prerušil Kaylu znova.

„Bol to Black!“ vykríkla pod tlakom. Jej veľký brat na ňu takto ešte nikdy nekričal.

Jake si všimol zdesený pohľad svojej sestry. „Prepáč, “ začal sa jej hneď ospravedlňovať, „ale, keď ja sa o teba tak bojím. Kayla, prosím ťa dávaj si na seba väčší pozor.“

„Ty mne prepáč, že som ti narobila problémy.“

Jake svoju sestru bratsky a silou medveďa objal.

„A čo ten Black? Naštval ma, vieš?“ odtiahol si ju z náručia.

„No vlastne to bola moja vina,“ oznámila mu s previnilým pohľadom Kayla.

„Tak potom sa teším,“ zasmial sa a objal svoju sestričku ešte raz a silnejšie.

„Kto to tam stojí?“ odtiahla sa tentoraz Kayla a pozerala na siluetu medzi dverami.

Jake sa takisto pozrel tým smerom.

Silueta vystúpila z tieňa a Kayla v ňom okamžite spoznala Siriusa.

[ » na začiatok « ]