Kapitola:
Pridaná: 2.4.2011, 19:27:11
Čítaná: 1652×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Kayla Linwood, Lily Evans, Záškodníci

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, romantika

Kapitola: 1 » Návrat do Rokfortu 2 » Narodeniny 3 » Úraz 4 » Ľútosť 5 » Obrat 6 » Zmena

„Čo tu chceš, Black?“ skríkol Jake.

„Chcem sa jej len ospravedlniť. Už jej neublížim, neboj sa,“ sľuboval Sirius celkom pokojne.

„Jake, dám si na seba pozor,“ chytila Kayla brata za rameno a povzbudivo sa usmiala.

„Dobre,“ odpovedal sestre, „ale ak sa jej niečo stane, tak si ma nepraj,“ pohrozil Jake chlapcovi ešte stále stojacemu v dverách.

Keď Jake odišiel z nemocničného krídla, Sirius si sadol na posteľ ku Kayliným nohám, a len tak tam sedel. Rozmýšľal, čo povedať.

„Prepáč mi to,“ povedal jej po niekoľkých sekundách.

„Prepáčiť čo?“ opýtala sa Kayla s úmyslom vedieť, či sa jej ospravedlní aj za ten incident v jeho izbe.

„Veď to, že som ťa rozmetal o skriňu, a že si si ublížila,“ povedal jej úplne nesiriusovským hlasom, akoby ho to mrzelo viac, akoby by malo.

Za incident sa neospravedlnil, ale Kayla to ani nečakala. Ako ospravedlnenie jej úplne stačil ten jeho hlas, ktorým to určite ľutoval.

Zahanbene sklopila pohľad. „Vieš, že sa to mohlo stať tebe? Veď to ja som na teba poslala to kúzlo.“

„Ja viem, ale ak by som to bol ja, tak by to až tak nevadilo.“

„To nie je pravda.“

Sirius len pokrčil plecami. Nechcel sa s ňou hádať.

„Takže ty, veľký Black, sa mi naozaj úprimne ospravedlňuješ?“ opýtala sa Kayla, keď už nevedela, či to Sirius len hrá, aby dokončil to, čo začal hore, alebo to myslí naozaj vážne, pretože jeho pohľad do jej očí pôsobil dosť presvedčivo.

„Ty mi neveríš?“ zasmial sa ako na dobrom vtipe.

„Ale keď ty sa takto nezvykneš správať. Teraz si úplne iný,“ Kayla si zvedavo obzerala jeho úplne čierne oči.

Sirius chcel túto tému čo najrýchlejšie preskočiť a Kayla si túto zmenu, našťastie pre neho, nevšimla, keďže sa v ňom úplne stratila. Nevedela, kto pred ňou sedí.

„Tak aká je tvoja diagnóza?“ zmenil tému ich rozhovoru.

„Diagnóza znie, že mám škrabance po celom tele.“

Sirius sa zatváril previnilo.

„Ale zajtra som už z tohto väzenia prepustená.“

Kayla chcela Siriusa rozosmiať a aj sa jej to podarilo. Ten chlapec na jej posteli, ktorý vyzeral, že ho tá ľútosť rozožerie, sa rozosmial.

Kayla jeho dobrú náladu chcela využiť.

„Prečo si sa ma vtedy hore snažil zviesť?“ spýtala sa ho neočakávane.

Sirius od nej odvrátil pohľad.

„Odpovedz mi,“ pobádala ho.

Keď sa Sirius znova pozrel na Kaylu, už znova nasadil ten frajerský úškrn. „Chcel som len vyskúšať.“

„Ale ja nie som ako tie kravy, čo s nimi chodíš. Ja som iná. Ja ti takto na háčik neskočím,“ povedala mu Kayla, snažiac sa nevybuchnúť ako sopka.

„Už viem,“ frajersky sa zasmial. To Kaylu naštvalo.

„Ty to nechápeš, Sirius, veď ty si mi ako môj vlastný brat. Ako by som si potom mohla s tebou niečo začať?“

Z jeho pohľadu bolo vidno, že ho Kayline slová nahnevali, ale ani on, ani ona nevedeli prečo.

„Čože som ti? Brat? Ja?“ povedal po tichu, ale jeho hnev bolo až cítiť.

Kayla to počula a neodpovedala. Nie preto, že by sa ho bála ale preto, že cítila, že Sirius si aj tak odpovie sám.

„Takže brat? Tak to ja tu nemusím byť. Veď jedného už máš,“ postavil sa a začal kráčať smerom k dverám. Po ceste kopol ešte do stoličky a zhodil zopár vecí z Kaylinho nočného stolíka. Ale tá zachovala pokoj a sedela v nezmenenej polohe.

Kayla sa ho nesnažila zastaviť. Bola v šoku, ktorý na sebe nedala poznať. Zo Siriusa Blacka to bolo už druhý krát za posledné tri dni.

Čo mu je? Čo mu spravila? Veď on predsa vedel, že ho má rada ako svojho brata. Či nie? To ho tak naštvalo? Taká maličkosť?

„To snáď ani nie je možné!“ zahromžila pre seba, keď už konečne odišiel.

Teraz chcela Kayla čo najrýchlejšie zaspať, aby sa tým už nemusela trápiť.

........................................................

„Slečna Linwoodová, vstávame. Už je skoro dvanásť hodín,“ zobúdzala madam Pomfreyová svoju pacientku.

Kayla sa zmätene chytila za hlavu. Ešte ani zďaleka nebola vyspatá tak, ako by mala byť. Bola úplne dezorientovaná.

Spomínala, čo sa stalo pred tými šestnástimi hodinami, ktoré prespala.

Marilo sa jej niečo so Siriusom. Žeby hádka?

Ale ani zďaleka si nebola istá.

Veď bolo okolo desať hodín. Pokojne to mohol byť aj sen. Ale teraz hneď po prebudení sa jej o takých zložitých veciach ťažko rozmýšľalo. Uvidí, ako sa k nej bude Sirius bude správať a podľa toho usúdi.

Keď jej madam Pomfreyová podala poslednú dávku hojaceho elixíru, Kayla sa konečne mohla vrátiť do rušného rokfortského života.

Po ceste do klubovne, kde si mala zobrať všetky potrebné učebnice, keďže ju v poobednom rozvrhu čakali ešte aspoň štyri hodiny, stretla Jamesa a Remusa.

„Ahojte,“ pozdravila ich už z diaľky. Sirius medzi nimi nebol, ale už sa jej rozmýšľalo ľahšie a chcela sa dozvedieť pravdu. Možno budú James s Remusom niečo vedieť.

„Tak čo, vyliečená?“ opýtal sa očividne vždy optimisticky naladený James.

„Čiastočne. Ešte sa mi musia zahojiť tie rany na chrbte, ale inak som zdravá ako rybička.“

„A kam teraz ideš?“ opýtal sa jej takisto dobre naladený Remus.

„Vieš čo? Idem si po učebnice hore do izby a vy, dvaja džentlmeni, by ste mi mohli robiť spoločnosť na mojej ceste za párom učebníc,“ odpovedala mu Kayla nakazená dobrou náladou.

„No jasné. Veď už sme aj tak po obede.“

„Kde je Sirius?“ bola zvedavá.

„Keď si už o ňom začala prvá, tak sa ťa asi budem musieť opýtať, čo si nám to s ním porobila,“ povedal jej, už teraz vážny, James.

„Prečo sa ma to pýtaš?“ Kayla samozrejme vedela o čo asi ide, ale nechcela im to povedať len tak. Radšej si počká na lepšiu chvíľu.

„No ja netuším, čo sa stalo, ale určite nič dobrého.“

„Absolútne súhlasím s Jamesom,“ zapojil sa do reči Remus. „Keď včera v noci, po večierke, vtrhol Sirius do izby, tak som sa zobudil na tresknutie dverí. Opýtal som sa, čo sa stalo a vyšlo z neho, že bol navštíviť tú, ktorá ho chcela na Obrane rozbombardovať. Došlo mi, že si to asi bola ty.“

„Ja vôbec nechápem, čo ho tak naštvalo,“ povedala na svoju obranu.

„Veď ani ja nechápem, čo až také si mu mohla urobiť. No viem, že si ho na Obrane nešetrila, ale pre to by sa iste nenahneval. On sa o seba nebojí, ale o svoju hrdosť áno. Takže, ako si nám ho urazila?“ povedal tentoraz James.

Kayla sa pustila do obhajovania svojej osoby: „Posledné, čo som mu povedala bolo, že mi je ako brat. A on sa potom postavil, porozhadzoval mi pár vecí pri posteli a odišiel. Kto sa v ňom má vyznať?“

„James, Remus! Čakajte!“ dobehol za nimi Sirius, o ktorom práve viedli dôležitú debatu. Čiernu hlavu medzi svojimi spolubývajúcimi si očividne nevšimol, alebo si ju všimnúť nechcel.

„Prepáčte, že vás ruším, priatelia,“ to slovo “priatelia“ povedal s odporom a pozrel pri tom na Kaylu, „Ale tuším, že sme mali niečo na pláne, však, James?“ Arogantnosť v jeho hlase bolo cítiť na míle ďaleko. Kaylu stále statočne ignoroval. „ A s kým sa to tu vlastne vykecávate?“ pozrel na tú čiernu hlavu. Na odpoveď nečakal a dodal povrchné „Aha.“

To už Kaylu naštvalo. Už po stý krát si dávala otázku „Čo také som mu urobila?“.

Všetko silou, čo v sebe v tej chvíli mala, ho chytila za zápästie a potriasla ním.

„Sirius, pozri sa na seba ako sa správaš! Ja som ti nič nespravila. A teraz som si to konečne uvedomila! Je to len tvoja chyba, tvoja vina! Až sa ti navráti tvoj rozum, tak sa mi potom ozvi. Ale dovtedy so mnou neprehovor už ani jediné slovo!“

Kaylino rozhorčenie vyviedlo Siriusa z miery ale nenechal to na sebe poznať. Vedel, že takýmto správaním riskuje hnev dračice Linwoodovej, ale ani on sám nevedel, čo to robí, čo ho to vládlo.

„Ospravedlňujem sa vám,“ Sirius sa posmešne uklonil, „Už s vami nikdy neprehovorím, pretože všetko je moja vina,“ postavil sa na rovné nohy a odišiel. James za ním vybehol, ale Remus zostal stáť na mieste.

Všimol si, ako Kayla neveriacky pozerá Siriusovým smerom. Videl, ako sa jej slzy tisnú do očí zo Siriusovho správania. Remus vedel, čo v takýchto chvíľach robiť. Podišiel k svojej kamarátke a chytil ju zozadu okolo pliec. Kayla sa k nemu otočila, položila si hlavu na jeho rameno a spustila plač, ktorý v sebe dusila už od včera večera. Presne toto teraz Kayla potrebovala.

Ani jednému nevadilo, že stáli na chodbe plnej študentov, a že všetci na nich zazerali. Kayla sa len snažila pomedzi plač povedať všetko, čo ju trápilo.

„Remus, pomôž mi. Ja už naozaj neviem, čo som urobila,“ vzlykala Kayla, „nechcem, aby sme sa hádali. Ale keď on to nechápe. Nevidí, čo robí?!“ zakričala Kayla hystericky. „Nevidí to?“ zopakovala, ale už po tichu a Remusovi do ucha.

„Ja sa s ním porozprávam. Toto ti robiť nemôže,“ snažil sa ju utešiť Remus.

„Nerob to, prosím. Nechcem aby bol na mňa ešte viac nahnevaný. Nemala som naňho takto vyletieť. Ja hlúpa,“ buchla si hlavu o Remusovo rameno.

„Nie. Jednoznačne si to zaslúžil,“ oponoval jej.

Remusa ničil pohľad na to, ako sa Kayla trápi.

Utešoval ju ešte hodnú chvíľu a potom ju podopierajúc vliekol do klubovne.

Pred klubovňou stál Sirius s nejakým dievčaťom. Bol to ten Siriusov nový bifľomorský objav. Keď sa Remus a Kayla konečne dovliekli pred obraz, Sirius schytil svoje dievča a začal ju náruživo bozkávať.

Kayla len odvrátila pohľad. Nech si robí, čo chce. Už preňho nebude plakať. On si nezaslúži jej slzy, už len za to, čo jej robí.

S hlavou otočenou nabok prešla okolo toho nechutného páru a prešla cez chrabromilský obraz.

Do cesty jej vošiel jej brat, Jake. Zľakol sa jej opuchnutých očí a zarazil sa.

„O môj bože, Kay! Čo sa ti stalo?“ zobral si ju z Remusových ramien na svoje.

„Radšej ju odveď hore,“ povedal mu Remus.

Jake bez námahy vydvihol svoju malú sestričku do vzduchu. Kayla sa držala jeho pliec a znova pomaly vzlykala, aj keď si povedala, že už to robiť nebude.

Keď ju Jake vyniesol do svojej izby a posadil ju na posteľ, prihovoril sa k nej: „A teraz prestaň plakať, sestrička a pekne mi povedz, čo sa ti stalo. Znova ten Black?“

„Len mu nič neurob,“ vzlykla Kayla.

„A prečo by som nemal? Pozri sa, čo ti robí. Veď to nemôžem nechať tak. A ako dlho už pre toho hlupáka plačeš? Oči máš už celé opuchnuté.“

„Ja už nebudem plakať. Povedala som si, že nebudem. Sľúbila som si to. Ale on mi nedáva na výber, vieš?“ utrela si Kayla slzy. „Najprv sa na mňa nahnevá, potom sa mi dvakrát za sebou vysmeje do tváre.“

Na zem niečo kvaplo, ale slzy to už neboli. Bolo to niečo červené, podobné vínu. Kayla sa chytila za chrbát a pocítila tú hrdzavú vôňu krvi. Rany na chrbte sa jej znova otvorili.

„Poď, ideme za madam Pomfreyovou.“

Bolo márne presviedčať veľkého brata, že si to Kayla môže obviazať aj sama, že jej stačí len priniesť obväz. Jake si ju len znova zdvihol do náruče a išiel s ňou do Nemocničného krídla.

Celá klubovňa sa pozerala ich smerom.

Pred obrazom ešte stále stál Sirius s ňou.

Sirius sa otočil, pretože si myslel, že Kayla vychádza sama a mal v pláne ju úplne odignorovať. Ale videl, že po nej ostávajú červené kvapky krvi.

„Čo sa jej stalo?“ opýtal sa chladným hlasom, pretože aj keď boli rozhádaný neprestalo mu na nej aspoň trošičku záležať.

„Ty, špina! Ako sa opovažuješ o nej čo i len rozprávať? To kvôli tebe!“ zaútočil na Siriusa Jake. Kaylu postavil na nohy a v tom momente sa rozmachol päsťou na Siriusa.

„Odveď ma za madam Pomfreyvou, Jake!“ vykríkla Kayla, keď sa už blížilo k najhoršiemu.

„Máš jedno šťastie, Black!“ pohrozil mu ešte, keď ho už Kayla ťahala za habit.

„Ďalší Linwood, ktorý ma nenávidí. Som poctený,“ povedal nakoniec posmešne Sirius, keď už obaja Linwoodovci odchádzali.

................................................

„Slečna Linwoodová, čo ste to porobili? Hádam som vám nehovorila, že sa nemáte namáhať?“

„Rýchlo niečo urobte. Nemôže vykrvácať?“ opýtal sa vystrašený Jake.

„Nie, to asi nie. Ale nebojte sa. Len to pekne obviažeme a všetko bude dobre. Ale slečna by tu mala ostať ešte aspoň na jednu noc.“

„Nie, madam Pomfreyová. Prosím. Nemôžem byť na izbe. Tam sa o mňa postará Lily. Veď viete, aká je zodpovedná,“ presviedčala ju Kayla, keďže ďalšiu noc by už v Nemocničnom krídle nevydržala. Mala tu zlé spomienky a ešte horšie sny, ktoré sa náhodou stávali skutočnosťou.

„No ja neviem. Myslíte, že to slečna Evansová dokáže?“

„Ehm,“ pritakala.

„Tak, ak vám je tu dlho, hádam vás môžem nechať spať aj vo vašej posteli,“ usmiala sa na ňu.

Jake zbehol nájsť Lily, aby jej madam všetko vysvetlila.

„Takže tento elixír jej podajte v noci, ale len raz a ak by krv presiakla obväzy, tak jej ich previažte. Ale to by sa už stať nemalo.“

„Jasné. Bude sa mať ako v bavlnke,“ zasmiala sa Lily.

Keď skončili, Jake odišiel ešte na dvojhodinovku Elixírov a Lily išla s Kaylou do ich izby.

„Tak, rozprávaj. James mi povedal, že ste mali so Siriusom včera večer veľkú hádku a, že dnes po obede si mu vynadala.“

„Hádam to je tak. S Remusom si sa nerozprávala?“

„Práveže áno.“

„A čo ti povedal?“

„Že Sirius je hlupák, že si preňho preplakala celú cestu do klubovne a potom ešte v Jakovej izbe.“

„Tak nejak. Vlastne už vieš všetko.“

„Moja, Kay. Neboj, všetko bude dobre.“ objala znenazdajky Lily svoju najlepšiu kamarátku.

„Uvidíme“ pošepkala si Kayla pre seba a objala Lily späť.

„Žiadne uvidíme. Ja osobne budem tvoj dvorný šašo. Budeš sa smiať do popuku a nechcem vidieť už žiadne slzy. Smiech predsa lieči, nie?“

„Áno,“ zasmiala sa Kayla nad Lilinou odhodlanosťou rozosmiať ju a, už sa jej to aj darilo.

[ » na začiatok « ]