Kapitola:
Pridaná: 1.5.2007, 12:13:31
Čítaná: 2969×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Lida, Harry Potter, had
Stručný dej: Lida má splniť jednu úlohu. Avšak dovolí jej to svedomie, alebo ohrozí svojho brata?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, tragédia

Kapitola: 1 » Záhada v čiernom plášti, rodená v nočnom daždi 2 » 2

Svet odpočíval. Vločky snehu hladili ustatú tvár zeme. Vietor objímal budovy. Obloha bola biela, bez jediného zatúlaného mraku. Začínalo sa ďalšie ráno, pre niektorých prekliate, pre ostatných krásne, plné života.

Ticho skorého rána narušili svižné, rázne ženské kroky. Z hmly zahaľujúcej ulicu sa vynorilo ustráchané dievča. Nohy sa jej plietli jedna cez druhú, ruky mala pri tvári, drkotala sa od zimy. Mikina bola tenká, neschopná udržať jej telo v teple. Srdce jej bilo rytmom padlých vločiek. Zarývali sa jej pod kožu. Z očí sa jej hrnuli toky sĺz, meravými rukami si ich neúspešne utierala. Okolie očí mala čierne.

,,Sprostá muklovská kozmetika.“ Zagánila, keď sa uvidela v plechovom odraze schránky. Ruky si bezmocne spustila k telu. Zababušila sa, čierno-červený pásikavý šál si prehodila cez skrehnutý kostnatý krk a vybrala sa zavalenou cestičkou. Nohami krájala jazyky snehu. Milovala sneh, evokoval v nej fantáziu. Zaprela sa oboma slabými rukami do vrátok, až sa symetricky otvorili. Utrela si posledné slzy a nadýchla sa.

Nenávidela tento dom. Jeho prehnitú strechu, čierne rozpadajúce sa múry, pach uhnitých kvetov. Pomalým, čo najtichším krokom vošla dnu, cez veraje vyrazených dverí. Na tvár jej padlo zopár špinavých kvapiek. Utrela sa a rozhliadla sa po chladnej miestnosti. Mráz brázdil jej telo a nútil ju triasť sa. No ona sa netriasla kvôli zime, mrázu, snehu, ale kvôli strachu.

Po chvíli sa z druhého konca izbičky ozvalo syčanie. Dievča sa striaslo a otočilo sa.

,,Lumos.“ Zašepkala bez prútika a v izbietke sa rozľahlo svetlo. Oproti nej sa ocitli dve obrovské veľké oči. Mali ohnivú farbu, strašidelnú, jazyk visel príšere z úst.

,,Vitaj Lida.“ Zasyčalo hadisko oproti nej a kašľajúc sa to zasmialo. Dievča cúvlo a zmätene sa usmialo. Had cítil strach, tak sa k nej priblížil. Vlhkým slizkým nosom sa dotkol jej ruky. V tej chvíli ju začalo smrteľne páliť smrťožrútske znamenie. Skrčila sa do klbka a zaplakala od bolesti. Vystrčila neboliacu pravú vychudnutú ruku a podala hadovi zoznam. Kúzlom vo vzduchu papier rozprestrela a dala ho hadovi pred sliediace oči.

,,Máš tam tie mená.“ Prehovorila dychčiac parselsky a keď ju had trýzniť prestal, postavila sa a otočila sa, že už odíde. Prikradlo sa do nej svedomie, že vďaka tomu papieru umrú desiatky ľudí. Trpko sa usmiala, no had sa znenazdajky ocitol presne pred ňou. Mal desať, možno pätnásť metrov. Medzi očami mal žltú škvrnu a telo mal pokryté trojuholníkmi zelenej a červenej farby.

,,Zajtra.“

Zasipel had. Lida skrčila čelo a nenávistne naňho hľadela. Had vyplazil jazyk.

,,Inak zabijem Tvojho brata...“

Lida neodpovedala. Mihla sa okolo hada a zmizla za vrátkami. Po chvíli svetlo v izbičky ochablo až uhaslo. Had by bol prisahal, že sa dievčisku v modrastých očiach ligotali slzy, to, čo u nej nikdy neuzrel. Veď si ju vybrali práve kvôli tomu, aká neuveriteľne chladná dokázala byť.

Dôležitý bude ten zzjtrajšok(príde Harry Potter do mojej poviedky), prosím ohodnoťte :) A Vaše názory uvítam rada vo svojej sovej pošte. Ďakujem...Lida

[ » na začiatok « ]