Kapitola:
Pridaná: 23.8.2010, 18:30:46
Čítaná: 2041×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Terry Brownová, Severus Snape
Stručný dej: Terry je mukelka, ale jedného slnečného dňa napriek tomu stretne profesora elixírov v parku. Zabráni im to v láske?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Slnečný deň 2 » Doma 3 » Žaba 4 » Spoveď 5 » Rozhodnutie 6 » Po škole

4. kapitola - Spoveď

V predsieni sa Terry vyzula. V dome bolo podozrivé ticho.

/Zvláštne...Mama by už predsa mala byť dávno doma./

Potichu vošla hlbšie do domu.

"Mama?"

Nič. Všade ticho.

"Mama, si tu?"

Začínala byť nervózna. Prečo sa jej neozýva?

V tom sa v obývačke rozsvietilo svetlo.

"Terry, poď za mnou," prikázala jej.

S úľavou si vydýchla.

"Prečo si sa mi neozvala? Začínala som sa o teba báť," vyčítala jej.

"Báť o mňa? No, aspoň vieš aké to je. Ja som sa totiž bála o teba," vrátila jej výčitku.

"O mňa? Ale prečo? Veď som bola len na korčuliach..."

Nechápala, prečo sa o ňu zrazu bála. Na korčule chodievala docela často a takmer vždy sa vrátila potme.

"Kto to bol?"

"Kto?"

Pomaly začínala tušiť, na čo mama naráža.

"Nerob sa hlúpou! Veľmi dobre vieš koho myslím."

"Nie, neviem."

/Možno nemyslí Severusa./

"Takže ešte raz. Kto ťa to dnes odprevadil domov? A pobozkal?"

/Takže myslí Severusa./

"To bol Severus."

"Severus? A to je čo za meno?" Intenzita jej hlasu narastala.

"Priznávam, že nie je zrovna bežné, ale mne sa páči. Prečo by mal mať nejaké tuctové meno ako napríklad John?"

"John je tuctové? Tvoj otec sa tak volal!"

"Prvá zmienka o otcovi po veľmi dlhom čase. Prečo mi o ňom nechceš nič povedať?"

"A načo by som ti o ňom niečo vravela? Život mu to aj tak nevráti."

Už nekričala. V očiach sa jej objavili slzy.

"Mami...Máš pravdu, nehovorme o tom..." sadla si k nej a objala ju.

"Prepáč mi to."

"To nie je tvoja vina, Terry. Sama som začala. Keď som videla, ako ťa pobozkal...Akoby som prestala uvažovať. Vieš, my mamy nerady vidíme, ako naše deti rastú a už nás nepotrebujú," uzavrela smutne.

"Ale mami, veď ja ťa stále potrebujem."

"Dobre...Nechaj to tak. Radšej mi povedz niečo o ňom."

"No..."

Nebola si istá, či jej to má povedať práve v tejto chvíli. Nakoniec sa rozhodla.

"Takže...Už vieš, že sa volá Severus. Je učiteľ a..."

"Je učiteľ? Dúfam, že nie tvoj." Prižmúrila oči.

"Nie... môj nie, ale zistila som, že učí Lucy."

"Takže to jej sa mám poďakovať za to, že vás zoznámila?"

"Ona nás nezoznámila, ale keď som jej o ňom hovorila, tak prišla na to, že je to on. Pochybujem totiž, že má nejakých menovcov."

"Ale keď je už učiteľ, tak je od teba určite o dosť starší," konštatovala.

"Je, ale iba o 10 rokov."

"10 rokov? A ty si sa zbláznila?"

"Čosi mi vraví, že aj otec bol od teba starší...A ak ma pamäť neklame, bolo to 12 rokov. Ešte mám dva roky k dobru," žiarivo sa usmiala.

"No dobre teda," rezignovala.

Vedela, že to nemá zmysel. Keď si Terry vezme niečo do hlavy, tak jej to nikto nevyhovorí. V tom bola po nej.

"A kedy mi ho ukážeš?"

"Tak skoro určite nie. Navyše sa zajtra začne školský rok, takže idem spať. Dobrú."

"Aj tebe."

Odišla. Vybehla do svojej izby a zavrela dvere. Bola rada, že to už mama vie. Aspoň jej nemusí ďalej klamať. Ľahla si do postele a zavrela oči. Vrátil sa jej obraz Severusa v jazierku. Kútikmi úst jej mykalo.

Ďalší deň sa jej vstávalo ťažko. Už si zvykla na ideálnu jedenástu hodinu. Vstať o päť hodín skôr, bolo kruté. Vyliezla z postele. Hoci vstala načas, vlak stihla len tak - tak. V kupé s kamarátkami rozoberali prázdniny a keď po pol hodine prišli na stanicu, vystúpila s oveľa lepšou náladou. Našla kamarátku z triedy a spoločne sa pobrali do školy.

Po posledných kľudných raňajkách vo Veľkej sieni sa Severus pobral do svojej učebne elixírov. Ešte stále ho škrela tá hlúposť o chemických pokusoch. Pripravil si úvodné elixíry pre každý ročník a takmer ľutoval, že už neučí Grayovú. Síce bola neschopná, čo sa jeho predmetu týkalo, ale takto sa jej nemôže hneď odplatiť. Musí počkať, kým vyvedie nejakú hlúposť.

Zvyšok dňa ubehol v kľude a keď okolo deviatej prišiel do Rokvillu vlak so študentmi, Severus už sedel po boku riaditeľa. Veľká sieň sa postupne napĺňala. Nevedel sa dočkať konca. Zaraďovanie žiakov neznášal.

Po pol hodine klobúk konečne vykríkol na hlave Henryho Zgraggena: " Bifľomor!" a bol koniec. Jeho fakulta získala zhruba dvadsať nových členov. Tento rok vyzerajú schopne dvaja.

Prešiel zrakom po miestnosti a na chvíľu sa zahľadel na Grayovú. Veselo sa zhovárala so spolužiačkami pri bystrohlavskom stole. Jedna z nich si všimla, ako na ňu hľadí.

"Počuj, Lucy, zrejme sa starému Snapovi páčiš. Zíza na teba už pár minút."

"Naozaj?"

"Sama sa pozri."

Lucy sa otočila a jej pohľad sa stretol so Severusovým. Hneď jej bolo jasné, prečo sa ňu pozerá. Jeho pohľad hovoril veľa. Trochu sa striasla a otočila sa späť.

"Pre Merlina, ešteže už nemám elixíry."

"Mne to hovor. Som rovnako šťastná ako ty."

"Tak vďaka, baby," ozvala sa Sam.

"Ale veď tebe to išlo vždy skvelo. Len vďaka tebe som dostala na VČU aspoň D," zahovárala Terry.

"Terry má pravdu, Sam. Na škole si z nich najlepšia. Nechápem, ako môžeš so Snapom vychádzať, keď nie si v Slizoline."

"Asi preto, že sa ho nebojím ako vy."

"To bude pravda..."

Večera sa skončila a riaditeľ ich poslal do internátov. Všetci sa už tešili. Rýchlo sa vybalili a vliezli do teplých perín.

"Dobrú, baby," zaželala Lucy.

"Dobrú," ozvalo sa dvojhlasne.

Zavrela oči a takmer hneď zaspala. Zajtra ju čaká ťažký deň. Ju aj všetkých žiakov.

[ » na začiatok « ]