Kapitola:
Pridaná: 4.8.2010, 20:14:46
Čítaná: 3410×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Iná fan fiction - Twilight
Postavy: Edward Cullen

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Prológ + 1. kapitola 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5

New York 1918

„A čo bude teraz diať sa?“ Opýtala som sa Emmetta.

„No najprv ti budeme musieť vysvetliť všetky veci. Hlavne ako to tu všetko chodí a tak. A budeme ťa pozorovať či sa u teba nevyskytla nejaká schopnosť,“ vysvetlil mi.

„To pochybujem. Väčšinou som bola nemehlo. To by bol zázrak storočia keby som mala nejakú schopnosť,“ zasmiala som sa.

„Nehovor dopredu. Podľa jednej legendy sa má k nám pridať najsilnejšia upírka všetkých čias- no len v tej legende hovoria aj o upírovi z druhého klanu. A tu je len jeden klan. Tým myslím Neznámych.“ Vysvetľoval mi.

„A vy si myslíte, že ja som tá upírka s tými schopnosťami? Prosím ťa to si musíte so mňa robiť srandu.“ Zahovárala som.

„Myslíš si, že si z teba robím srandu?“ Opýtal sa s otázkou v očiach.

„Podľa tvojho výrazu myslím, že nie. Ale aj tak. A ako sa volá „ten“ druhý upír?“ Opýtala som sa ho.

„Edward. Edward Masen.“ Povedal a mne sa zatočila hlava a s ňou aj celý zvyšok sveta.

Chicago 1918

Mal som na výber? Nie.

Mohol som si vybrať iný život? Nie.

Možno by som mohol všetko zmeniť? Nie. To sa tak jednoducho nedá.

Sedel som na stoličke v nejakej miestnosti. Sem ma posadili a odišli bez ďalšieho slová. Vŕtalo mi hlavou čo odo mňa vlastne chcú. Na čo im je ďalší upír? Z hlbokého rozmýšľania ma vytrhlo hlasné vrzgnutie dverí.

„Mám Vám odovzdať tento papier. Potom Vás pán čaká v hlavnej sieni.“ Zobral si kus papiera a kývol neznámemu upírovi, že je to v poriadku. Roztvoril zušúlaný list papiera a začal čítať:

Podľa legendy existujú na svete len dva, jediné dva upíry, ktorý dokážu zmeniť tento svet. Ale osud nikdy neprial. Ani v minulosti, ani prítomnosti a tentoraz už ani nie v budúcnosti. Budúcnosť sa síce zmeniť môže, ale tejto legendy sa to nedá zmeniť. Lenže vždy nádej umiera posledná. Nikdy nikto nevedel kto bude týmito dvoma upírmi. Preto nikto ani nevedel popísať budúcnosť. Ale isto jedno vedel. Pokiaľ sa zlý a dobrý postavia pri seba, vznikne silné puto, ktoré nejde len tak ľahko roztrhnúť.

Čo to má znamenať? A pokračoval som ďalej v čítaní:

V roku 1901 13. srpna(9) sa narodila mladej žene dieťa. Presnejšie dievča. Žena pochádzala z toho najvzácnejšieho rodu aký kedy existoval, ale osud jej nedovolil, aby svoje dieťa vychovávala, preto bola donútená opustiť svoje dieťa. Od žialu po pár dňoch zomrela. Otec malého dievčatka hneď odišiel ako sa to dopočul. Nebol to nijaký obyčajný človek. Ale taktiež pochádzal z rodu, ale iného. V jeho svete- svete za sa stal kráľom všetkých a všetkého tak ako si to prial. Ženy mu rodili deti a on nedbal na to či prežili. Staval si nový svet. Svet upírom.

Dodnes sa rozpráva, že sme jeho potomci. Jeho prvá dcéra údajne žije medzi ľuďmi, ale nikdy sa nedozvedela kto v skutočnosti je. Žila vo svete, ktorý nebol jej a ani nebude.

Papier som odhodil na stôl a vybral sa do veľkej siene. Otvoril som dvere a zamieril tam. Preplietal som sa rôznymi chodbami, ale našiel som to. Vbehol som priamo do stredu v čista jasna.

„Ten papier čo si mi dal, chceš povedať, že je to pravda. Nie je to nejaké pasca?“ opýtal som sa rozčúleným hlasom.

„Je to pravda. Tá najsvätejšia.“ Potvrdil mi.

New York 1918

Ocitla som sa v prepychovej izbe. Posadila som sa a nohy spustila dole z postele. Na stole ležal nejaký papier. Postavila som sa a došuchtala som sa k nemu. Zobrala som ho do rúk a začala čítať:

Na svet prišiel nový záchranca svete. Malý chlapec sa narodil žene, ktorá po pôrode zomrela. Nestihla si ho ani pochovať. Malý chlapec mal bronzové vlasy po otcovi a zelené smaragdové oči po matke. Otca nikdy nepoznal.

Do svojich 9 rokov žil v detskom domove. Nemal kamarátov, iba sám sa potuloval po záhrade a šepkal kvietkom krásne slová akoby ho počuli. Mal krásny spevavý hlások. Očaril každého a jemu sa to páčilo.

Jedného dňa ho prišiel navštíviť nejaký mladí muž. Nemohol mať viac ako 23 rokov. Mal bielu pokožku a modré oči. Chlapec dobre vedel čo je ten muž zač. Vždy vedel o koho sa jedná. Mladí muž mu ponúkol, že môže u nich bývať. Chlapcovi sa to páčilo a rýchlo si išiel pobaliť veci. Mal ich iba pár takže rýchlo všetko nahádzal do malého kufríka a odišiel za tým mladým mužom. On tam len stál.

„Môžeme ísť,“ povedal chlapec mladému mužovi. Muž iba prikývol na súhlas. Otvorili dvere na detskom domove a vbehli do daždivého dňa v Chicago.

Chlapec sa tešil na novú rodinu, ale zároveň sa aj bál čo sa bude diať. Bál sa tých nových tvárí, ktoré si ho obzerali. Nevedel nič o okolitom svete. Bol ešte príliš malý, aby to poznal.

Prišli pri krásny veľký dom. Všetko bolo krásne. Aj jeho život bol krásny.

Keď mal chlapec 10 tak mu jeho matka- náhradná matka- rozprávala príbeh. Vtedy ešte preňho nemal pochopenie. Bral to iba akúsi hru. Ale všetko zmenilo.

Chlapec doposiaľ sa nedozvedel ako sa volá, iba Edward. Svoje rodné priezvisko nevedel. A na čo mu bude. Nechcel sa vracať do minulosti. Chcel žiť v prítomnosti a dožiť budúcnosť, ktorú si stanovil.

Nemo som hľadela na koniec listu. A my všetci sme si vždy mysleli, že to iba žart. Otočila aj druhú stranu listu a tam bolo napísané:

On je ten druhý.

Ja a On. My sme ti z tej legendy. My musíme zachrániť svet pred skázou.

„Isabella pán ťa volá.“ Vytrhol ma Emmett z čítania. Zdvihla som zrak na jeho tvár. Pochopil.

„Čítala si to?“ Zmohla som sa iba na prikývnutie.

[ » na začiatok « ]