Kapitola:
Pridaná: 4.8.2010, 20:17:22
Čítaná: 4471×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Iná fan fiction - Twilight
Postavy: Edward Cullen

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Prológ + 1. kapitola 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5

New York 1935

Nové roky, nové dni priniesli aspoň niečo nové. Mala som lepšie sebaovládanie, ktoré mi mnohý závideli. Bola som tomu vďačná. Mohla som ísť do nemocnice bez problémov. Teda pokiaľ nenarazím na la tua cantate.

Ostatné roky ubehli až moc rýchlo. 1920... 1925.... 1934 a teraz 1935. Dlho sa snažili, aby zistili aké mám schopnosti. Asi si mysleli, že ich iba tak švihom ruky objavím. Veľmi dlho sa nič neukazovalo. Až jedného dňa.

No tak. Zaútoč na mňa. Na čo čakáš. Snažil sa ma vyprovokovať Emmett. Za posledné dni sa z toho stali mesiace a z mesiacov roky, sme ja a Emmett zohrávali dokonalú dvojicu. Niekedy som o ňom uvažovala ako o svojom priateľovi. Ale akonáhle sa to dostalo ďalej, kríkla som sa v duchu.

Cvičili sme v ten deň na lúke. Bola dosť veľká na to, aby sme mohli jeden druhého hádzať do stromov. Doposiaľ Emmettovi pomáhali svaly, ale mne nič. Až do okamihu keď z ničoho nič začalo pršať. Veľmi som sa čudovala, pretože zrovna som bola naštvaná na Emmetta pretože sa mi jednom kuse smial. Nahneval ma ešte viac. Ozval sa tento krát aj mrholenie. A následne pár bleskov sa vzniesol dolu.

Zrazu sa prestal Emmett smiať. Myslím, že už mu došlo, že sa to nedeje z ničoho nič.

„Myslím, že viem približne akú máš schopnosť. A musím povedať, že veľmi dobrú,“ usmial sa na mňa. „Mali by sme ísť už domov,“ oznámil mi ešte predtým ako sa rozbehol do lesa.

Chicago 1935

„Mal by si lepšie trénovať. A nie to zahadzuješ za seba.“ Napomínal ma Jasper. Jeho meno som sa dozvedel veľmi neskoro. A ani ma nezaujíma ako sa volá. Iba mi znepríjemňuje život. Kiežby nikdy sa nenarodil a kiežby ho nikdy nepremenili.

„Pán ťa volá do hlavnej sály. A hneď. Nechce počuť žiadny odvrávanie.“ Stihol dodať než som sa zmohol na slovo. Vyskočil som do stoja a išiel za upírom.

Vkročili sme do okrúhlej miestnosti z ktorej sa mi hnusil každý kúsok.

„Ach ahoj Edward.“ Pozdravil ma Jasper.

„Čaw.“ Neochotne som odzdravil.

„Dal som si ťa zavolať, pretože mám pre teba úlohu. Pôjdeš do sveta, presnejšie pôjdeš nájsť jednu rodinu. Ale budeš si musieť dávať pozor na členov zo sekty Trinity. To vieš, že sú to naši nepriatelia.“ Na súhlas som prikývol.

„Môžeš ísť.“ Týmto uzavrel náš rozhovor.

Na cestu tam mi dali potrebné zložky, peniaze a pár vecí na cestu.

Prečítal som si celú zložku. Mal som ísť do Denali. Bola to 5 členná rodina a kto mu vegetariáni. Mal som za úlohu zničiť ich. Ale budem schopný to spraviť bez mihnutia oka? Nie, myslím, že nie.

New York 1935

„Isabella,“ dal si ma zavolať „šéf“. Jeho meno som ešte nepoznala. Podstate som išla za ním prvý krát. Predtým mi to nejako nevyšlo tak až teraz. „Máš ísť na Carlisom. Má pre teba prvú úlohu,“ usmial sa na mňa Emmett. Jak ja ho mám rada.

Išla som za Emmettom potichu ako myška. Vchádzali sme do iných časti „hradu“. Tu to bolo iné. Viac prepychové. Šak ako inak.

„Poď dnu,“ vyzval ma Carlise. Zo zvyku som sa nadýchla a vstúpila do vnútra. Porozhliadla som sa okolo seba. Izba bola krásne zladená do zelena. Na pravej strane bola sedačka, oproti stál televízor. Na druhej strane miestnosti bol stôl a pred ním stoličky. Za ním sedel upír. Nemohol mať viac ako 35 rokov.

„Ďakujem, že si prišla Bella.“ Takto ma už nikto dlho neoslovil.

„To je samozrejmosť,“ odpovedala som mu pokojný hlasom.

„Asi vieš už prečo som si ťa dal zavolať,“ začal. „Mám pre teba novú úlohu. Pôjdeš zachrániť vegetariánsku rodinu. Podľa informácií aj sekty Unknown tiež sa bude snažiť zase zničiť túto rodinu. Pretože poslednej dobe viac upírov si vyberá zvieraciu krv. A som na to veľmi pyšný. No bohužiaľ potom aj viac slabší. Tu máš zložku s papiermi. Je v nej všetko potrebné čo potrebuješ. Jediné čo ti môžem priať je veľa šťastia, ale dúfam, že ho nebudeš potrebovať.“ Rozlúčil sa so mnou a ja som sa mohla vydať na cestu.

Ako to bude všetko prebiehať? Veru neviem. Bola som a aj som cvičená pre obranu, ale budem na to mať, aby som nič nepokazila?

Pobalila som si pár vecí čo som tu mala a rozlúčila so všetkými v „hrade“. Pred ním ma čakalo strieborné aut značky Audi. Bola krásne.

Tašky som hodila na zadnú sedačku a zložky si zobrala so sebou dopredu. Tie som hodila na sedadlo spolujazdca. Len mi niečo v tom prekážalo. Zohla som viac hlavu a na sedačke sedel Emmet.

„Hádam si nemyslíš, že pôjdeš sama. Až moc si mi prirástla k srdcu, sestrička.“ Oznámil mi keď som už chcela protestovať. „A Carlise o tom vie tak sa nenamáhaj ísť za ním.“ Povedal keď videl, že chcem sa otočiť.

„Do čerta,“ zašepkám, čo uňho vyvolá záchvat smiechu.

[ » na začiatok « ]