Fan Fiction

Kapitola:
Pridaná: 20.6.2010, 20:48:39
Čítaná: 3008×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Soraya Willardová, Severus Snape...
Stručný dej: Soraya bola vždy pracovitá žena, svoje povinnosti si plnila svedomito a dni pacientov rozžarovala svojim milým úsmevom. Vždy konala v súlade so zákonmi a s nikým nemala spor. V nepokojných dňoch však minister vydá nové bezpečnostné nariadenie, a to, že každý, kto spozoruje, prípadne i spozná, nejakého smrťožrúta, má ho ihneď udať. Práve v ten deň k Sorayi privezú smrteľne raneného muža. Po dôkladnom ošetrení zisťuje, že je smrťožrútom a hoci si Soraya uvedomuje, že riskuje svoju slobodu, z nevysvetliteľných príčin nechá si toto tajomstvo pre seba. Spočiatku sú na seba ako pes a mačka, no cesty lásky sú nevyspytateľné. Možno by im tento krásny cit aj bol dopriaty, keby sa Severus nepriznal k hroznému činu, ktorý otrasie Sorayinou dôverou v neho. A to Soraya netuší, že to nie je posledná bolesť, ktorú jej život pripravil...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola:

Keď sa Severus dozvedel, čo sa prihodilo jeho žene, okamžite letel do nemocnice. Vtrhol dnu ako orkán a stisol ju v náručí. Šepkal jej do uší upokojujúce slová, čičíkal ju, no Soraya aj naďalej ležala v jeho náručí nehybne ako handrová bábika a spod viečok jej vytekali slzy.

Severus jej pozrel do tváre, no akoby videl mŕtvolu v ešte živom tele. Opatrne ju pozakrýval a vyšiel s Florrie von.

Florrie mu bez slova podala noviny a Severus pochopil. Ale prečo museli prísť aj o dieťa? Nechápal, nerozumel, v tele pociťoval chlad, ktorý sa ešte znásobil Florriným vyhlásením.

„Odobrali sme vzorku, tak to robíme vždy, keď sa niečo takéto stane a rozbor ukázal, že by skôr či neskôr zomrelo alebo by malo iné poškodenia.“

Severus si zúfalo prehrabol vlasy. Takéto niečo nečakal. O štyri mesiace mali mať malé dieťatko, ktoré by napĺňalo ich dom džavotom a plačom...

„Je mi to ľúto,“ pohladila ho Florrie po ruke. Severus len mlčky pozeral do prázdna.

Soraya zostala na izbe ešte šesť dní a potom ju prepustili. Dostala dva mesiace plateného voľna, aby sa mohla dať do poriadku. No obaja, Severus aj Soraya, vedeli, že nič už nebude také ako predtým.

Soraya celé dni sedela v kresle a mlčala. Nevenovala sa Stelle, ktorá sa dožadovala jej pozornosti, ignorovala Severusove pokusy o nadviazanie konverzácie. Pred očami mala neustále obraz, ešte nenarodeného bábätka. V noci spievala uspávanku vankúšu, usmievala sa naň, prihovárala sa mu.

Severus sa bál. O ňu, o Stellu, o ich vzťah. Každé ráno odchádzal s úzkosťou do práce, tam bol nesústredený a podvečer sa náhlil domov, aby mohol dávať pozor na svoju manželku a postarať sa o Stellu, pretože materinskej lásky sa jej veľa nedostávalo.

Keď v stredu prišiel domov, všade bolo nezvyčajné ticho. Okná pozatvárané, vzduch zatuchnutý a z detskej izby sa ozývalo tiché vzlykanie.

„Mamička je čudná,“ objala Stella Severusa okolo krku. „Celý deň po mne kričala, všetkým búchala a nedala mi ani jesť. Som hladná.“

„Dobre, budú palacinky,“ pousmial sa Severus, vzal Stellu za ruku a šli do kuchyne. Všade bol neporiadok.

„Pre Merlina,“ zahundral Severus, nechal všetko zmiznúť a vyčistiť a urobil palacinky. Hoci sa na Stellu usmieval, počúval ju, vo vnútri sa mu rozlieval prudký hnev. Ako môže byť Soraya taká nezodpovedná? A prečo kričala po malom dievčatku, ktoré si žiada len jej nehu a pozornosť? Čo sa stalo so Sorayou, ktorá bola večne usmiata, o všetko sa postarala mávnutím prútika a tak veľmi zbožňovala Stellu? Kam sa stratila? Zostala mu večne namosúrená žena, neustále zvyšujúca hlas alebo tichá ako myš, sem-tam vzdychajúca... Takto to už ďalej nepôjde.

Otvoril dvere do spálne a od prekvapenia pootvoril ústa. Naskytol sa mu nevýdaný pohľad. Soraya ležala na posteli, ledabolo oblečená, pri nej tri fľaše ohnivej whisky. Teraz poctivo chrápala.

„A toto má byť čo?“ podišiel Severus k posteli a zodvihol fľašu. Riadne silná. „Soraya! Ty si sa asi celkom zbláznila!“ skríkol , až sa postava, ležiaca na posteli, prebrala.

„Uá, Severus, ahoj. Čo nového? Žiaci poslúchali? Mne je dnes vynikajúco, krásny deň,“ bľabotala Soraya alkoholovým dychom. Keď sa pokúsila vstať z postele, zatočila sa jej hlava a skoro spadla na zem.

„Ale čoby. Len som si trochu hrkla,“ zachichotala sa Soraya. „Lepšie sa zabúda. Nechceš aj ty?“pozrela na tri fľaše. Zamračila sa. „No, už asi nezostalo. Budem ti musieť stačiť ja,“ znovu sa zachichotala, oblapila ho okolo krku a chcela ho pobozkať. Severus ju však odstrčil: „Kým sa nedáš do poriadku, nechcem s tebou nič mať.“

„Ale Sev!“ zakričala za ním jeho žena plačlivo, no odpoveďou bolo ticho. Vzápätí sa miestnosťou ozval plač. Zúfalý, hlasný. Akoby sa riadila heslom, čím hlasnejšie, tým lepšie.

„Mama sa zbláznila?“ opýtala sa Stella potichu, keď Seveus vošiel do kuchyne.

„Nie, len je veľmi nešťastná,“ odvetil Severus unavene. Hoci, ďaleko k tomu nemá. A už asi ani ja, dodá Severus v duchu.

„Aj ja, Stella, aj ja,“ vzdychol Severus. „Myslím, že by si už pomaly mala ísť spať. Pekne si choď umyť tváričku, zúbky...Ja tu zatiaľ poupratujem.“ Stella odcupkala so kúpeľne a vtom Severus začul beh predsieňou a zvuky zo záchoda. Soraya zvracala.

„Pre Merlina, Soraya, uvedom sa, prosím.“ Jeho prosby však zostali nevyslyšané. Keď uložil Stellu do postele,vošiel do spálne so zámerom vybaviť si niekoľko vecí. Soraya ležala bledá na posteli, trochu sa strhávala a kým Severus stihol prísť k posteli, Soraya z nej znovu vyletela.

„Myslím, že by sme sa mali porozprávať,“ vyhlásil Severus trochu zamračene, keď sa Soraya vrátila.

„Vidíš, zahováraš, nemiluješ ma, nemiluješ! Prečo mi to nepovieš? Povedz to!“ vykrikovala Soraya so slzami v očiach.

„Prestaň! Čo mi nerozumieš? Stále ťa mám rád, ale nemienim trpieť tieto tvoje výstrelky! Prečo vrieskaš po Stelle?! Vraj si jej nedala celý deň jesť! Koľko si o nej básnila, robila všetko pre to, aby som si ju obľúbil. A teraz? Správaš sa k nej ako ku špinavej handre! Už celý týždeň! Čo takto sa zamyslieť nad sebou?!“

„Načo mi je cudzie dieťa, keď nemôžem mať vlastné?“ predniesla Soraya pokojne.

Severus na ňu chvíľu pozeral a potom zašepkal: „Je mi z teba na vracanie. Ak si si nevšimla, ja som tiež prišiel o dieťa. Nie len ty! A opustil som všetko? Začal som sa opíjať? Na nič nedbať? Nie! Žijem ďalej, aj s bolesťou, ale som tu! Staral som sa o teba , podporoval ťa, ale už nevládzem! Jednoducho nevládzem!“ prudko vstal a začal sa prechádzať po izbe. „Kde sa stala chyba? Kde? Veľmi dobre vieš, aká by Elisa bola, tak to už pochop! Nenič sa ešte viac!“

„Ty tomu vôbec nerozumieš! Ja som Elisu milovala, milovala som ju! Bolo to moje dieťa. A čo mi z neho zostalo? Nič! Len bolesť! A ty mi tu ideš moralizovať! Severus Snape! Muž, čo všetko dokáže! Nič ho nerozhádže. Ani smrť nejakého decka. Nenávidím ťa! Nenávidím ten tvoj pokoj, tvoju rozvahu a chlad!“ vykrikovala Soraya rozohnene.

„Mami?“ zjavila sa vo dverách Stella. „Pocikala som sa,“ povedala bojazlivo.

Severus ju schmatol za plecia a zatriasol ňou: „Okamžite prestaň vrieskať!“

Strelila mu facku. Severus na ňu najprv šokovane pozrel, potom sa mu v očiach zjavilo chladné opovrhnutie a spolu so Stellou vypochodoval z izby. Tú noc prespal v kresle. Nechal Sorayu samú so svojimi myšlienkami a svedomím.

V ďalšie dni pochytila Sorayu akási letargia. Len hľadela mútnym pohľadom pred seba, sem-tam si upila riadny dúšok whisky a aj naďalej pokračovala vo svojej činnosti. V ničnerobení.

„Cyrian mu pravidelne pridával nejakú látku do pohára s vodou.Niečo ako arzén a preto sa mal čoraz horšie. A vtedy, keď museli ísť naháňať nundu, sa mu polepšilo len preto, že sa k nemu nemal Cyrian ako priblížiť. Zrejme preto bol stále taký podráždený po návrate. Polepšilo sa mu a to on nechcel. Lenže Lujza ho odhalila. Veď vieš, aká je. Nikdy si nenechá ujsť príležitosť niekoho potopiť.“ Florrie sa naklonila k Sorayi, ktorá ľahostajne sedela v kresle a sprisahanecky zašepkala: „Lujza šla skontrolovať nášho deduška a načapala tam Cyriana ako mu sype nejaký prášok do pohára. Opýtala sa ho, čo to je, ale zrejme nedostala uspokojivú odpoveď, lebo vybehla na chodbu a začala vykrikovať. Skoro hneď sa tam zjavili ľudia z ministerstva.

A vieš, prečo to Cyrian urobil?“ Florrie sa pozerala na nehybnú Sorayu, a keď ani hláska nevydala, pokračovala: „Vraj Douglas má veľa peňazí a Cyrian ich chcel zhrabnúť. Avšak, nejako sa mu to nepodarilo a tak bude teraz hniť vo väzení.“

Soraya konečne prejavila aspoň nejaké známky života a zazrela na ňu: „Nezačínaj s tým aj ty.“

Florrie si vzdychla: „Len aby si toto svoje správanie v budúcnosti neľutovala. Všetci sa ti otočia chrbtom a nezostane nik, kto by o teba čo len pohľadom zavadil.“

Soraya sedela nepohnuto celé poobedie, len sem-tam si naliala horkú tekutinu do rozhorúčeného hrdla. Podvečer, keď začal pofukovať jemný vetrík, vstala a odtackala sa do kúpeľne. Pozrela do zrkadla: Mala by som si umyť vlasy.“ Mala pravdu, Mastné vlasy sa jej tiahli okolo tváre a dodávali jej ešte žalostnejší výraz.

Mohla by som sa aj okúpať, pomyslela si a tak nechala napustiť vaňu. Potom sa nad ňu nahla, že si najskôr umyje vlasy, až potom seba. Ruka, ktorou sa opierala sa jej však šmykla a hlavu ponorila až po krk do vody. Tekutina sa jej okamžite dostala do očí, uší, do úst i do nosa. Naplašene sa nadýchla, čo bola chyba. Pľúca sa jej v tom okamihu naplnili vodou a alkohol v krvi i letargia v duši jej zabránili čokoľvek urobiť pre svoju záchranu. S myšlienkou na Elisu sa celkom uvoľnila. Posledné, čo počula, bol vzdialený výkrik a odvtedy necítila nič. Ani bolesť, ani strach, ani lásku. Konečne sa jej splnilo želanie nič necítiť.

„SORAYA!“zvreskol Severus, práve keď prišiel a okamžite ju vyťahoval z vane. Zdalo sa, že je neskoro. Soraya nedýchala, pery mala modré, pleť priesvitnú.

„Prečo mi to robíš?! Povedz, prečo? Soraya, keby som mohol, asi ťa zabijem!“ kričal a snažil sa ju vzkriesiť. Po pár pokusoch, keď to už chcel vzdať, sa Soraya nadýchla a vypľula trochu vody. Severus ju vzal do náručia a preniesol na posteľ. Tam ju poriadne pozakrýval. V duchu bol rád, že Stellu vzala Caroline na týždeň k sebe. Neželal si, aby videla Sorayu v takomto stave. Skontroloval jej tep a priniesol si stoličku. Bol pripravený prebdieť celú noc a dávať na ňu pozor.

Soraya