Kapitola:
Pridaná: 13.3.2010, 19:04:38
Čítaná: 4476×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Emil Emák, Monika, Henry
Stručný dej: Ahoj! Volám sa Emil Emák a mám 14 rokov. Tento zošit som si zaviedol preto, lebo do školy máme ako sloh doniesť detektívku napísanú tak, že hlavná postava budeme my. Vlastne ja =D.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: Prológ 1 » 1 2 » 2

Ach, Bože, čo som zase komu urobil? Prečo sa moja mama musela zaľúbiť práve do vraha? Asi sa pýtate prečo sa takto sťažujem.

Určite viete o tom jej Henrym. No a TEN Henry je vrah. Vrah na poste zvodcu žien, ktorý si ich nájde na nete a následne zabije.

Načo som sa mu hrabal v mobile?! Prečo som taký magor?!

Pamätáte na tú mŕtvolu ktorú som našiel?

Už viem, že je to žena a volá sa rovnako ako moja mama – Monika. Viem, že mala cca 40 rokov. A odkiaľ to viem? Priamo od Henryho.

Hrabal som sa mu v mobile.

Medzi množstvom správ od mojej mamy (boli odporné) som tam našiel aj správy od „Vraha“. Meno ma zaujalo tak som si ich prečítal všetky.

S tým vrahom do detailov naplánoval vraždu tej druhej Moniky.

Nakoniec mu vrah napísal, že všetko dobre dopadlo, že Monika je v kontajneri v Slepej uličke. Mňa takmer porazilo taký som bol rozrušený.

Takže: bolo asi šesť hodín keď mi mama povedala aby som sa „normálne“ obliekol. Prevrátil som očami ale bol som ticho. Donútila ma zobrať si ten starý, odporný a hlavne malý oblek.

Keď som sa videl v zrkadle, chcel som mamu prestreliť.

Mama si obliekla pekné, tmavohnedé, lesklé šaty. Na to, že má 40 vyzerá super. A to netáram len tak do vetra.

Keď ju ten odporný Henry videl, skoro si oči vyočil.

Ja som si ich, keď som videl Henryho auto.

MERCEDES!

Áno, ten úbožiak ma naozajstný Mercedes. Nastúpil som do toho super fára a nechal sa viezť.

Došli sme do nejakej strašnej snobskej reštiky.

Sadli sme si, objednali a jedli. Tí dvaja sa celý čas rozprávali a ja som sa nudil.

„Henry? Môžem sa pozrieť na tvoj mobil?“ spýtal som sa nevinne.

„Jasné, ani sa nepýtaj.“ falošne sa na mňa usmial.

Tak som ten jeho mobil zobral a prvé čo som urobil bolo, že som sa mu pozrel do esemesiek.

Bolo ich tam veľa najmä od mojej mamy (a boli maximálne nechutné), keď som uvidel veľa za sebou idúcich esemesiek od nejakého „Vraha“.

Zasmial som sa lebo som si myslel, že je to len nejaká vtipná prezývka. Sakramentsky som sa mýlil.

Dozvedel som sa, že nejaká žena ktorá sa volala rovnako ako moja mama (Monika) sa zaplietla s Henrym a on ju... ako to povedať... zviedol a zabil. Teda Henry ju nezabil, to ten Vrah (neobhajujem ho). Úplne zdesený som mobil Henrymu vrátil a poďakoval za požičanie. Vedel som, že je zlý ale že je zvodca ktorý dáva ženy zabíjať to by ma nenapadlo.

„Henry, nemôžeme zaplatiť? Som unavená.“ povedala mama.

„Jasne. Účet!“ zavolal na najbližšieho čašníka.

Zaplatili sme sa odišli.

Keď sme boli pred naším barákom mama mi povedala:

„Emil, choď ku vchodu, s Henrym sa chcem ešte porozprávať.“ Ako keby nemali dosť času sa rozprávať na večeri! Prikývol som a odišiel.

Sadol som si na lavičku (alebo skôr na ostatky lavičky) pri našom vchode. Sledoval som tých dvoch. Videl som ako sa mama smeje a ako jej ten hnusák ešte niečo hovorí.

Videl som ako sa k nej sklonil.

Vedel som čo urobí skôr, než to urobil.

POBOZKAL moju mamu na ÚSTA! Chcel som ho zabiť, ale donútil som sa sedieť a nepozerať tam.

Keď mama prišla bola celá červená a chichotala sa. Wrrr nenávidím ho.

Došli sme do bytu a mama ma hneď poslala spať. Tak som sa teda zavrel v izbe a šiel spať.

Spánok som mal však plný znepokojených snov v ktorých sa Henry menil na upíra...

[ » na začiatok « ]