Kapitola:
Pridaná: 4.3.2010, 19:31:48
Čítaná: 1418×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Sara
Stručný dej: Sara bude už o pár dní bývať v paláci Limberte. Niežeby tam šla dobrovoľne, no musela, pretože jej otec sa vtedy vyberie na cestu okolo sveta. Čo ju v tomto tajomnom paláci čaká?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Predtým 2 » Ako z krváku 3 » Prvá noc 4 » Záhada za záhadou

Sara stála pri bráne do Limberte a sťažka dýchala. Bolo jej zle od strachu z tejto mohutnej budovy a predstáv, čo by sa mohlo stať jej otcovi. Vtom ktosi otvoril bránu.

Pred ňou stál najvyšší muž, akého kedy stretla s najfalošnejším úsmevom, aký kedy videla. Za vysušenými perami v tvare uzučkej čiarky skrýval žlté, ba až hnedé zuby, po celých mastných, na čierno prefarbených vlasoch mal porozsypované lupiny ako práškový cukor , uši mu až nezdravo odstávali a oblečenú mal nadrozmernú čierno- bordovú róbu obviazanú splývajúcim šálom. Sara si ho pokojne vedela predstaviť vo vražednom krváku. Bol len príliš starý, vrásky mu zošúverili celú tvár.

„Ale, ale...To bude tuším malá Sara. Poďte dnu, drahá, tu budete...V bezpečí,“ posmešne a zároveň desivo potichu prehovoril muž, „mimochodom, volám sa Gabriel...Gabriel Morgan. Celé meno vám nebudem prezrádzať, ide mi totiž o vašu bezpečnosť.“ Dodal a ustúpil, aby mohla Sara prejsť.

Len čo vošlo dievča do malej predsiene( jej však pripadala obrovská), začalo fascinovane chodiť od sochy k soche, od obrazu k obrazu a nadšene si ich obzerať.

„Topánky.“ začula Sara za chrbtom. Nebola si istá, či sa jej to zdalo, nuž len neisto zastala na jednej nohe, čelom stále otočená k pamätihodnostiam.

„Topánky!“ tento hlas už bol výhražný a preto Sara zamierila k jeho pôvodcovi a zahľadela sa mu do hlbokých očí, ktoré v momente spočinuli na dlážke. Sara tam zbadala návleky, tak si ich navliekla, pričom stále nespúšťala podozrievavý pohľad z Darka. Čo je to za hrad, prepána? A prečo ju ocko poslal práve SEM?

Sara ležala na svojej posteli a hlavu mala zaborenú do vankúša. Bolo skoré popoludnie, zopár hodín po jej príchode a ona si stále dokola v hlave premietala, čo včera videla. Gabriel Morgan- mimochodom hlavný správca zámku- ju zoznámil s takmer celým hradom až na „momentálne duchom neprítomné deti“, ako ich sám so záhadným úškrnom nazval. Sara spoznala s personálom, kuchárkami, so zopár inými hosťami a dokonca so samotným pánom hradu, Sirom Anastaciom Valentinom Gabrielom Dark. Bol omnoho mladší ako Morgan, čo Sara usúdila podľa jeho pomerne zdravej farbe hladkej pleti. Bol však rovnako bezcitný ako Gabriel a zabávať sa dokázal len pod silným vplyvom alkoholu, ktorého fľašky mal aj počas Sarinej návštevy porozkladané na stole všade okolo seba.

Sara mala pocit, že celý hrad ju vítal akosi nútene, nikto sa úprimne netešil z jej návštevy. Ty hlupaňa, hrešila sa, majú tu hostí každý deň, prečo by sa mali z teba tešiť? Na druhej strane je to však bolo jedno, jej domov bol totiž tam, kde mala ocka.

Ocko.

Mala by mu napísať správu, no rozhodla sa, že je ešte čas. Je to príliš skoro, obaja by si mohli zvyknúť na príliš krátke prestávky vo vzájomných kontaktoch...

„Sir Dark vás volá do svojej pracovne, slečna. Poďte so mnou, prosím...“ ozvalo sa zrazu zo sklápacieho okienka na dverách.

Sara sa pozviechala, pretrela si oči a vykročila k dverám.

„Posaďte sa.“ prikázal jej Sir Dark vo svojej pracovni, spokojne sa vyvaľujúc vo svojom koženom kresle s obviazanou nohou vyloženou na stolčeku. Tú si Sara včera nevšimla. No sadla si do príliš vysokého a mohutného kresla oproti Darkovi.

„Možno tušíte, prečo som si vás sem zavolal.“ Prehovoril a uprel na ňu prenikavý pohľad. Sara stuhla. Tento pohľad a túto vetu až príliš dobre poznala zo školy, to bol riaditeľkin pohľad. Vytiahla ho zakaždým, keď si dala Saru zavolať kvôli niečomu, čo vyparatila. Sare však život dal veľmi užitočné poznanie, že pokiaľ vás niekto podozrieva, je lepšie tváriť sa ako anjelik a nedať najavo neistotu.

„Eh, prepáčte, pane, ale...ani veľmi nie.“ Priznala Sara bez dychu, načo sa Dark sklonil a zo stola vybral akési papiere. Sare nesmierne odľahlo, keď zistila, že sú to úvodné tlačivá.

„Toto mi vypíšte,“ prikázal, „a opovážte sa písať niečo iné než pravdu.“

Sara pozrela na kôpku papierov, nervózne vzala do ruky pero s čierno- červeným indickým vzorom a začala vypisovať:

Meno: Sara Nellsonová

Vek: 13

Miesto narodenia: Margate

Dôvod pobytu v Limberte: Matka mŕtva; otec odcestovaný.

Pôvod: pra-pra-pra-prastarý otec bol rytier, pra-pra-prastará mama bola slúžka v Limberte, pra-prastarý otec bol mýtnik, prastarý rodičia boli mníška a mních , starý otec zvonár, mama horolezkyňa a otec je cestovateľ. Ďalej moje poznatky o rodokmeni nesiahajú.

Stav: nezadaná

Záľuby: čítanie z tarotových kariet, hudba, knihy, dobrovoľnícka práca

Zdravotný stav: Vidím na pravé oko horšie ako na ľavé, alergia na kaktusy, bielok, v detstve som prekonala ťažkú tuberkulózu.

Sara dopísala, váhavo sa postavila a odovzdala Sirovi Darkovi papiere.

„Písala som pravdu a nič iné, len pravdu.“ Oznámila s nádychom sarkastizmu v hlase. Po Sirovom kývnutí hlavou sa uklonila a opustila jeho stiesnenú pracovňu.

[ » na začiatok « ]