Kapitola:
Pridaná: 27.8.2009, 20:55:11
Čítaná: 824×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Lucy Pierr, Viktor Krum
Stručný dej: Láska sa niekedy dá zvládnuť aj na diaľku, tento rok však Lucy a Viktor nemuseli smútiť, lebo sa stretli pod jednou strechou - na Rokforte. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4

Vonku bolo priveľmi sychravo na romantickú prechádzku, a tak si obidvaja sadli do opustenej čajovne, kam nikto nechodil. Viktor potreboval miesto, kde by mohol Lucy všetko vysvetliť. Už dlhšiu dobu sa nerozprávali kvôli Lucinmu odchodu na Beauxbatons. On pred dvoma rokmi odišiel na Durmstrang , už vtedy na seba mali menej času, pretože na Durmstrangu sa zaoberali čiernou mágiou, do ktorej boli úplne zahĺbený.

,, Prosím Ťa, Lucy! Len ma vypočuj. Ja od teba nič iné nechcem. " prosíkal ju Viktor, keď si sadla na plastovú stoličku oproti nemu.

,, Nechcem ťa počúvať, Viktor! Kedy to konečne pochopíš? Vieš ako naša rodina neznáša čiernu mágiu, a Durmstrang by bez nej nemohol existovať. Prečo si nepresvedčil mojich rodičov, obaja sme mohli odísť naspäť na Rokfort " Lucy sa snažila neplakať. Naplakala sa už dosť vo svojej izbe. Nemôže sa predsa tak trápiť pre jedného chalana. Ona ide na Beauxbatons vo Francúzsku, on bude ďaleko ako vždy, na Severe, takže na neho zabudne. Obidvaja museli kvôli svojím nespokojným rodičom odísť z Rokfortu. On pred rokom, a ona teraz. Vraj to už nie je bezpečné, a čím ďalej od Pottera a Dumbledora, tým lepšie. Mali na výber veľa škôl: v Brazílii, Afrike, Ázií či Rusku. Prišlo jej to bláznivé byť niekde v Afrike, zatiaľ čo jej priateľ je aj tak ďaleko na severe.

,,Sľubujem Ti, že budeme v kontakte. Prisahám!"

On mi predsa prisahal – pomyslela si, keď plakala do vankúša lebo Viktor jej oznámil, že ide na Durmstrang, ale to bolo pred rokom. Stratila chuť cestovať niekde ďaleko od rodiny, a preto si vybrala svoje rodisko – Francúzsko. Aj tak na ňu zabudne.

,, Nebuď hlúpa. Mali by sme sa porozprávať. " pokračoval Viktor, ktorý ani po dvoch týždňoch, ktoré strávili po tom, čo sa na neho Lucy nahnevala, nestratil trpezlivosť. Stále ju ľúbil, to sa nedalo poprieť, pretože bola krásna, milá, inteligentná a on ju z celého srdca miloval.

,, Ja nie som hlúpa, Viktor. To ty sa s tým nedokážeš zmieriť !" neudržala slzy, a tie už jej stekali po líci, a z líca po brade, odkiaľ jej kvapkali na tenký sveter levanduľovej farby.

,, Nedokážem sa zmieriť? A s čím? Že odchádzaš preč? " nechápavo sa zatváril.

,, Takže tebe je jedno, že odchádzam?! Nie, nemyslela som to, ale to, že... že JE KONIEC Viktor! " spustila vodopád sĺz. Postavila sa pričom rozliala horúci čaj, ktorý sa po krivom stolíku vylial na Viktorovu bundu a popálila mu dlane. Lucy odkopla stoličku a vybehla z miestnosti. Vonku šľahal dážď s vetrom a Lucy sa hnala dolu ulicou. Po tvári jej stekali slzy, ale vietor ich zahnal do vlasov, ktoré mala prilepené na tvári. Mala sto chutí otočiť sa a vrátiť, ale Viktorov hlas v jej hlave hneď v tej chvíli stíchol, a ona spomalila. Pokašľala všetko, všetko to pekné. Tie krásne chvíle ktoré prežili v tmavých kútoch Rokfortu, jeho nežne dotyky a bozky a to jeho: MILUJEM ŤA! Nikdy na to nezabudne. Pamätá si všetky jeho zápasy a odchody do Bulharska. Ani na Viktora nikdy nezabudne. Na Viktora so svalnatými rukami, ale úžasným srdcom. Bola ochotná sa rozbehnúť za ním, a ospravedlniť sa mu. Odišla by aj na Durmstrang ,keby to nebola chlapčenská škola týkajúca sa čiernej mágie. Zrazu jej nič nevadilo, a milovala ho ako predtým. Všetky tie hádky boli úplne zbytočné, a ona sa za nich teraz hanbila. Sveter, aj rifle mala premoknuté, a v teniskách mala už akvárium. Keby nebehala dolu muklovskou ulicou, vyčarovala by si dáždnik, ale to teraz nebolo možné. Okolo nej prefičalo auto a ošpliechalo ju blatnou vodou, ktorá stekala dole kopcom.

,, Do pekla! " zanadávala, ale nezačala si čistiť sveter ako zvyčajne, pokračovala v ceste. Keď prišla pred ich dom, nepocítila šťastie ,aké by mala cítiť pri pohľade na domov. Ktovie prečo?!

,, Ahoj Lucy, zlatíčko! " pozdravila ju mama. Annabella Pierr bola typická francúzska žena - krásna, pracovitá, čistotná a slušná. Zbožňovala Viktora, aj jeho rodinu.

,, Hmm... " hmkla na pozdrav Lucy, lebo sa neobťažovala pekne pozdraviť. Ešte vždy obviňovala rodičov z toho, že to oni môžu zato ,čo sa stalo medzi ňou a Viktorom, aj keď oni o tom nevedeli.

,, Choď sa hore pobaliť, a potom sa poď najesť. PREBOHA! Ako to vyzeráš? Si úplne premoknutá! " zahriakla ju mama a Lucy lenivo odhodila topánky, ktoré narazili do bielych dverí a zanechali tam zablatené odtlačky podrážok.

,, LUCY! Upokoj sa, a vyzleč sa, aby som to dala vyprať. " prikázala jej mama, a už si vyťahovala prútik zo zástery pripravená konať. Lucy ju poslúchla a začala zo seba dávať dole rifle, sveter a tričko rovnako lenivo, ako si vyzula topánky. Stála tam v spodnej bielizni a spomenula si na tú noc, keď prespala u Viktora doma. V jeho priestrannej izbe. Nič sa však nestalo, a ani nestane, pretože ona to pokazila. V spodnej bielizni podišla ku schodom a už chcela vyjsť hore schodiskom ,ktoré viedlo na prvé a druhé poschodie, ale jej mama na ňu mala ešte niečo.

,, Bol tu Viktor! Teda v tvojej izbe, a nechal ti tam list " povedala jej Bella a ju zalial pocit šťastia. Viktor bol tu, v jej izbe a doniesol jej list. On tu prišiel v daždi kvôli nej. Rýchlo vybehla po schodoch na prvé poschodie, a vošla do svojej izby. Uprostred stál pripravený biely kufor, do ktorého sa mala pobaliť. V izbe cítila Viktorovu vôňu, pri ktorej sa jej roztriasla spodná pera, a už už sa jej chcelo plakať. Na posteli ležala obálka, na ktorej bolo vidieť stopy po dažďových kvapkách.

Mojej láske, ktorá ma už nemiluje

Text bol rozmazaný od dažďa, ale celkom ľahko čitateľný. Pomaličky začala otvárať obálku. Dnu bol papier lastúrovej farby - jej obľúbenej, a ona ho roztvorila. Okamžite spoznala Viktorove tlačené písmo, ktorým jej písal listy každý deň cez prázdniny, a odkazy keď boli na Rokforte. Zvláštne, že šiesty rok to už nezažije. Na liste boli taktiež stopy po daždi, čo trochu nechápala. Dlho však nehútala, a hneď pochopila. Nikdy nevidela Viktora plakať. Bol tak silný a húževnatý, že to bolo úplne nemožné. Teraz však mala dôkaz, a bolo to kvôli nej.

Milá Lucy,

Keď toto budeš čítať, budem sa pozerať na tvoju fotografiu z ktorej sa na mňa usmievaš, a kreslíš do vzduchu srdce. Si na nej nádherná, a ja som tú nádheru stratil. Chcem sa ti ospravedlniť, a dúfam, že to ospravedlnenie prijmeš. Opäť Ti budem každý deň písať z Durmstrangu, ak ti to nebude vadiť. Chcem aby si vedela, že ťa nechcem stratiť, a že ťa vždy milujem.

P.S.: Prepáč, ale zobral som si tvoj zelený šál, ktorý si mala na našom prvom stretnutí, aby mi ťa pripomínal. Nosila si ho všade.

MILUJEM ŤA LUCY, A VŽDY BUDEM.

Viktor

Lucy plakala tak silno a hlasno až sa nevedela nadýchnuť. Niekedy by sa hodila do vankúša ,aby ju nepočuli rodičia, ale teraz si len sadla na zem ku posteli a kopla do kufra. Po chvíli jej plaču začula rýchle kroky, ako kráčajú hore poschodím. Dvere sa otvorili, a dnu vošli jej rodičia. Obidvaja mali na tvárach úsmevy, ale vyzerali ustarane.

,, Ach Lucy. Čo sa stalo? " spýtala sa jej mama, a objala ju okolo pliec. Jej otec Paul si však všimol list lastúrovej farby pohodený na zemi, a tak ho dvihol. Obidve na neho pozerali ako číta list a mračí sa pritom. Potom ho podal manželke, a tá sa rozplakala.

,, Prečo si nám to nepovedala? Zrušili by sme ten Beauxbatons. Mysleli sme si, že ..." Paul Pierr však nedopovedal, lebo Lucy vyletela z postele, vytrhla list z matkiných rúk, a rozkričala sa na nich.

,, Ja som vám to hovorila, ale ty si si išiel za svojim. Chceli ste mi zničiť môj život, moju lásku. Tak sa vám to podarilo. " s hlasným plačom vybehla do svojej podkrovnej skrýše, kde sa zamykala v poslednej chvíli dosť často. Mala tam fotky seba a Viktora, staré knihy, brká, čisté pergameny, staré hračky a listy ,ktoré dostávala od priateľov. Rodičia za ňou nešli, lebo vedeli, že je to zbytočné. Počula silný plač jej matky a ako vraví, že ju mrzí, že jej ublížila. Lucy mala tiež taký pocit. Ublížila nielen Viktorovi, ale aj rodičom. Zrazu jej cez hlavu skrsla predstava, žeby sa Viktor vrátil do Bulharska, do jeho čarodejníckeho sídla k rodine, a na ňu úplne zabudne. Opäť bude žiť iba metlobalom, a na ňu si ani nespomenie. Opäť spustila vodopády krokodílích sĺz, a objala si kolená. Vždy ho miluje, a ak pôjde on, tak aj ona. Urobí pre neho všetko, a hneď teraz mu pošle sovu. Podišla ku starej skrinke na ktorej bolo vyryté:

L+V

Ďakujem Anťovi za dobré informácie :)

[ » na začiatok « ]