Kapitola:
Pridaná: 21.5.2009, 18:27:04
Čítaná: 3215×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Martin, Samanta
Stručný dej: Čo sa to deje v meste N?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: 1 » Podivné zvuky 2 » Nezmysel

Túto kapitolu venujem Nevillovi Dumbledorovi , ktorý na svojej stránke hádam uverejní túto poviedku ....

Otvorili sa dvere . Vyšlo dievča , ktoré sa niekam iste ponáhľalo.Zakričalo : " Martin , poď ! " O pár sekúnd vyšiel i chlapec s čiernymi vlasmi a okuliarmi , s rovnakým výrazom v tvári aký malo dievča . Chlapec zastal s dievčaťom pred bránou , ktorá vyzerala na spadnutie . Z vrecka vytiahol kľúče a otvoril jedným z nich bránu . Zavŕzgala , no pustila ich von . Mračná na oblohe neveštili nič dobré ... Kdesi v diaľke bolo vidno i blesky .

Na ulici takmer nikto nebol . Dievča menom Samanta sa obzrela a začula tiché neznáme zvuky .. Tvárila sa ešte znepokojenejšie . I Martin začul tieto zvuky . Nepochopil ich , no začal aj so sestrou utekať .

Samanta mala pätnásť rokov , Martin trinásť . Včera zažili niečo strašné , skutočne strašné . Bol pokojný večer , súrodenci sedeli pri počítači . Ozval sa zrazu hrozne hlasný zvuk , až im trval uši , všade boli samé blesky . Keď nachvíľu nevysvetliteľný hluk ustal , brat a sestra sa ponáhľali za rodičmi .

Očakávali ,že v obývacej izbe nájdu rodičov , no nikto ta mnebol . Kým si ledva stihli vymeniť znepkojené pohľady , zasiahlo ich oči neuveriteľne jasné svetlo .

Zobudili sa v posteliach a oblečený v pyžamách .

Polovica domu bola zmenená na prach . A rodičia nikde . A tak sa rýchlo pobrali na ulicu pozrieť , čo sa deje ...

Teraz utekali Hodvábnou ulicou a ešte bola tma . Rozsvietili sa pouličné lampy , čiže už bola elektrina . Z rozhlasu sa ozývalo :

"Mesto z dosiaľ nezistených príčin zasiahla meteorická búrka . Očakáva sa , že dnes večer príde ďalšia . Z domu si zoberte len tie najpotrebnejšie veci a dáždniky a IHNEĎ sa ponáhľajte do divadla , kde dostanete ďalšie pokyny . "

Divadlo už nebolo od nich ďaleko a tak pobežali . Mračná zakrili slnko a spustil sa asi dážď .

"Prší ? " - spýtal sa Martin . " Nie , to je krupobitie . " - isto odvetila Samanta . No neboli to ani krúpy ,ani dážď . Bolo to niečo skutočne nádherné...niečo čo ešte nevidel ani MArtin , ani Samanta ... ľudia pomaličky pristupovali do stredu ulice a otáčali hlavy smerom k oblohe , a boli akýsi omámený . Pomaličky pristupoval aj Martin ... no Samanta pochopila jediná , čo sa deje ... ľuďom začali horieť tváre a boli postupne jemne červený , až napokon začali na tvárach horieť . "NIEEEEEEEEEEE ! " Vykríkla Samanta a odťahovala Martina i všetkých ľudí , ktorých uvidela . Znovu zvreskla , lebo sa jej chytila sukňa horieť . Všade bolo cítiť horúčavu , nič nebolo vidieť . Ukázali sa ružové zábleský svetla ... všetko bolo rozmazané a vtom MArtin zhíkol - na okamih akoby uvidel sám seba ... všetko zrazu zmizlo a nič nebolo zase vidieť . Akoby bolo všetko v poriadku ... no to že Martin videl sám seba bolo naozaj znepokojivé ... niečo tu nesedelo ...

[ » na začiatok « ]