Kapitola:
Pridaná: 21.5.2009, 19:28:31
Čítaná: 4209×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Martin, Samanta
Stručný dej: Čo sa to deje v meste N?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: 1 » Podivné zvuky 2 » Nezmysel

Túto kapitolu venujem všetkým , čo mi napíšu komentáre :-)

Všade bola tma a nič nebolo počuť . Martin a Samanta zase ležali oblečený v pyžamách v posteliach . Ako sa tam ale dostali ?

Martinovi hlavou vírilo veľa myšlienok ... najprv tajomné zmiznutie rodičov , potom tie záblesky a fakt , že uvidel sám seba ... a tie zvuky ... toto nie je v poriadku .

Samanta sa zrejme zobudila a vstala z postele . MArtin na nej videl že plánuje s ním dlhý rozhovor , no na rozhovory nebol čas . Musia ísť do divadla , veď to hlásili v rozhlase , ale ako sa tam dostať ? Polovica ich domu je rozbúraná a Martin nechcel aby sa niečo podobné stalo sestre a jemu .

Pobral sa do kuchyne nájsť niečo na jedenie , aj keď si nerobil veľké nádeje . V kuchyni ako predpokladal nebol ani len suchý chlieb . Šiel sa pozrieť , či nie je niečo v obývačke . Keď sa tam pozrel , spadla mu sánka .

Stáli tam jeho rodičia , živý a zdravý ... presne taký istý ako v ten večer keď zomreli .

" Mami ? " - spýtal sa obarený Martin . " Preboha Martin , je nám to tak ľúto ... museli sme odísť . Mohol by si prosím ťa sem zavolať Samantu ? Musíme vám s ockom niečo povedať . " - povedala mama .

Onedlho už stála i Samanta na prahu obývačky . Mamu i otca vyobjímala ... bola veľmi šťastná ako Martin .

" Je tu niečo , čo sme vám ... ehm ... akoby som to povedal ... zamlčali . " - začal otec .

" Ako to myslíš ? " - spýtala sa Samanta .

" Jaaa...nooo....ja a mama sme čarodejníci . " - prekvapivo vyhlásil otec . Napriek vážnej situácii Samanta vyprskla smiechom .

" Prosím vás , nežartujte tu , mali by sme ísť radšej do divadla , lebo si nestihneme vypočuť tie pokyny . " - pobavene povedala Samanta . A zopárkrát sa ešte zasmiala .

" Ale Samanta , mi sme SKUTOČNÝ čarodejníci a ja ti to môžem dokázať . " - dôležito povedala mama .

" Nech sa páči ... ! " - nahnevane povedal Martin .

Mama vytiahla s vrecka nejaké drievko , zamávala ním vo vzduchu a objavila sa kytica .

Samanta odpadla .

O päť minút .

Chvíľu trvalo , kým mama a otec oživili Samantu , no na Martinove vlastné oči mama zase použila drievko . Nemohol uveriť vlastným očiam ... to nie je pravda .

" TO AKO MYSLÍTE ŽE STE NÁM TIETO NEZMYSLY NEUKÁZALI UŽ SKôR ??? " - vykrikovala Samanta . "Samanta prosím ťa buď ticho , poviem ti o čo ide len ma neprerušuj . " - pokojne povedala mama . " O to by som sa už len tak pokúšala , zdvihla by si to drevo , však ??? " - posmešne vyhlásila Samanta . " Nie , nie , to by som nespravila . Ty a Martin ste sa narodili v čase ukrutnej čarodejníckej vojny . Ja a otec sme už od narodenia čarodejníci . Istý čarodejník ktorého čarodejníci volajú ... no ... Lord Voldemort bol veľmi mocný a zlý . Každý kto sa mu obrátil skončil veľmi zle . Ja a otec sme ušli pred ním do Škandinávie . Tam nás nenašiel . Doniesli sa nám odtiaľto chýry že je po ňom . No žiaľ vrátil sa . Jeho samotného sa nemusíme až tak báť lebo nás nemá prečo hľadať , musíme sa skôr obávať jeho sluhov . Používa aj obrov a iné zvery . Muklovia tieto ukázy pripísali meteoritom , no to je hlúposť . "

Samanta pozorne všetko počúvala , no i tak sa spýtala : " To sú kto tí mulovia ? "

" Nie sú to mulovia ale muklovia a sú to nečarodejníci . Myslím , ža ja som ti povedala TAKMER všetko . " - povedala mama .

" Tie hmly , blesky , to všetko spôsobili zlý čarodejníci . Ja a otec sme jediný čarodejníci v meste a museli sme ich poraziť . Nos oni sú tu a čakajú . A ešte jedna vec . Aj VY ste čarodejníci ."

" Ako malým sme vám moc uzamkli aby sa neprejavila . Pre vašu bezpečnosť . " - pokračoval otec , no zmĺkol keď začal hundrať Martin : " No teda , iete čo , ja odchádzam , pretože toto všetko čo som tu počul je jeden veľký NEZMYSEL !!!! "

[ » na začiatok « ]