Kapitola:
Pridaná: 4.3.2009, 20:35:44
Čítaná: 2550×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sebastian Sifons, Scorpius Malfoy, Albus Severus Potter, James Potter
Stručný dej: Sebastian študuje na Rokforte v tom čase ako deti Harryho Pottera. Ak chcete vedieť ako sa mu bude dariť, čítajte ďalej.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

,,Cimburton Adrian“ Vyhlásila riaditeľka a Adrian nervózne podišiel ku stoličke. Sebastian to z diaľky pozoroval. Klobúk Adriana zatriedil do Chrabromilu. Ten sa rozbehol ku Chrabromilskému stolu a s nadšením si prisadol. „Gregory Frethwart“ čítala riaditeľka a napravila si okuliare. Gregoryho zatriedil klobúk do Bifľomoru. Triedenie postupovalo pomerne rýchlo, jednotlivý žiaci už boli zatriedený do všetkých fakúlt, takže ani jedna nezostala bez nového študenta. Keď riaditeľka vyhlásila jedno meno, Sebastián zbystril pozornosť. „Potter Albus“ Sebastianova hlava sa mykla, a hľadala Albusa. Dlho nemusela. Z radu vystúpil Albus a a pomaly sa približoval k stoličke. Sadol si a čakal. Riaditeľka mu priložila na hlavu klobúk a Albus silno zavrel oči. Klobúk mu ležal nehybne na hlave asi minútu a niečo potichu mrmlal. Bolo vidieť, ako sa Albus napnutými rukami čoraz pevnejšie stláča okraje stoličky. Nakoniec klobúk vyhlásil : Chrabromil. Albus si vydýchol, otvoril oči a utekal ku Chraromilskému stolu, kde mu James uvoľnil miesto. „Pche“ povedal Sebastián a pozornosť už venoval opäť riaditeľke. na rad prišiel ... ,,Sifons Sebastián“ Celá sieň zmĺkla, a sledovala ako Sebastián smeruje ku stoličke. Cestou mu všetci ostatný prváci uhíňali, a on sa povýšenecky prechádzal. Sadol si na stoličku a pocítil na hlave klobúk. Chvíľu bolo ticho a potom Sebastián počul šepot klobúka. „Takže chceš ísť do Slizolinu, nič zaujimavé. Na tvojom mieste by som by som mal vyšie ciele, aj keď Slizloin priviedol tvoju rodinu tam kam ju priviedol, takže ak túžiš po sláve, prečo nie ? Ale máš aj potenciál byť v Chrabromile, niekde v tvojom srd.....“ ,,NIE, chcem byť v Slizoline ty starý, deravý ...“ „SLIZOLIN“ Vykríkol klobúk a nenechal ho dohovoriť. Riaditeľka zobrala klobúk, Sebastián pokojne vstal, a kráčal ku Slizolinskému stolu, odkiaľ bolo počuť búrliví potlesk. Sebastianovy uvoľnili miesto a on si sadol. Nepoďakoval. Triedenie sa skončilo menom Zabifortus Memphis. Riaditeľka odložila triediaci klobúk aj s pergamenom, na ktorom boli mená žiakov. Pristúpila pred pult a vyhlásila : Vítajte v novom školskom roku, verím, že ste všetci hladný, tak Vám teda prajem príjemnú večeru, ale predtým by som Vás rada upozornila na isté opatrenia : Náš školník, pán Filch, obdivuhodné, akého veku sa dožil, Vás opäť žiada, aby ste nečarovali na chodbách mimo vyučovania a nadarmo nerozhnevali Krvavého Baróna, Ducha Zloducha Alebo siedmy rad rytierskych zbrojí na štvrtom poschodí. Čo sa týka metlobalu, prváci nemajú povolenie vstúpiť do metlobalového družstva . Tý, ktorý sú vo vyšších ročníkoch a majú záujem hrať, nech sa prihlásia u Pána Agrimussa. Tak, to je asi všetko. Dobrú chuť.“ Povedala a tlieskla rukami. Pred Sebastianom sa objavili pečené zemiaky, hranolčeky a páročky. Všade na vôkol bolo všelijaké jedlo. Nabral si za hrsť toho, aj toho, a prirpavil sa na jedenie. Chlapec v pravo od neho ho vyrušil, keď si dával do úst zemiaky. „Ty si naozaj ten Sebastian Sifons ?“ „Áno som“ Odvetil chladno a ani na chlapca nepozrel a kládol si zemiaky k ústam. „O čom sa s tebou ten klobúk tak dlho rozprával ?“ Sebastián odfrkol a nahnevane odpvoedal „Teba do toho nič“ potom sa pozrel na chlapca.. Keď uvidel jeho blonďavé vlasy a špicatú bradu, povedal : „Že ty si Scorpius ?“ „Áno, som“ Odpovedal Malfoy, a bol celý vysmiaty. „Ako to vieš ?“ Sebastián sa opäť sklonil ku zemiakom, ktoré si po tretí krát neúspešne vkládal do úst. „Videl som ťa s otcom na nástupišti.“ Povedal a cítil, ako si žalúdok pýta tu porciu zemiakov. „Aha, tak ... dobre“ Povedal Malfoy, ktorý vyzeral nešťastný a sklonil sa ku svojej porcii jedla. Sebastián si prijam vychutnával ten pocit, keď si kládol zemiaky k ústam,no v tej chvíli ho vyrušil opäť Scorpius. „Ja len tak, či sa nehneváš ?“ Nesmelo sa spýtal Scorpius a v Sebastianovy priam kypela zlosť „Nie,nehnevám“ precedil pomedzi zubi a pozeral na Scorpiusa. Žalúdok mu dobre že nevyskočil z burcha ako prosil o jedlo. Sebastian sa mrzuto vrátil ku jedlu.zemiaky si napchal do úst, a nervózne prežúval. Obzeral sa okolo seba, či náhodou neuvidí nejaké známe tváre. zahliadol McRarieho, syna slávneho metlobalistu, ktorý hrá za Campwood, štvrtáka, ale inak nikoho zaujímavejšieho. Vlastne, nikoho poriadne nepoznal, kedže býval na ulici plnej muklov. Keď dojedol, na stoloch sa zjavili zákusky. Nabral si makový závin, jahodovú broskyňu a jabľčný koláč. Zjedol všetko, a taniere so zvyškami zmizli. V tom sa raditeľka postavyla a povedala : „Tak, keď ste sa najedli a napili, prosím následujte svojích prefektov ktorý Vás zavedú vo Vaších klubovní. Bolo počuť ťarbavé zdvíhanie sa nesúce z cele siene a na Slizolinčanov kričal prefekt z konca stola : „Slizolin, zamnou !“ Slizolinský prváci pochodovali za prefektom, a vyšli z veľkej siene.

[ » na začiatok « ]