Kapitola:
Pridaná: 4.3.2009, 21:48:18
Čítaná: 3166×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sebastian Sifons, Scorpius Malfoy, Albus Severus Potter, James Potter
Stručný dej: Sebastian študuje na Rokforte v tom čase ako deti Harryho Pottera. Ak chcete vedieť ako sa mu bude dariť, čítajte ďalej.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

Celá sieň sa pomaly vyprázdňovala. Keď vyšli von, dali sa na pravo a dolu schodmi. Cestou Sebastian pozoroval pohybujúce sa obrazy, ako sa medzi sebou zhovárajú, a zdravia skupinky ľudí.. Pri prezeraní jedného obrazu preletel cez stenu Krvavý Barón. „Wuáá“ zakričal a preletel cez Sebastiana. Sebastian sa strhol a pozoroval Baróna ako nad nimi lieta. „Tak koho to tu máme, kto pribudol do Slizolinu ?“ Lietal medzi deťmi, a prezeral im tváre. „Odíď, Barón!“ Prikázal prefekt a Barón naňho zazrel. „Mne nebude rozkazovať dieťa, mám viac rokov, ako tvoji rodičia dokopy:“ Ešte chvíľu sa na seba mračili, potom prefekt zvolal „Poďme.“ Keď Barón podišiel ku Sebastianovi, jeho mŕtvy výraz zomrel. „Ty si mladý Sifons že ? Pamätám san a tvojho otca. Len škoda, že tvoja matka bola humusáčka. Taký vznešení a zoberie si mukelku“ Z jeho tónu bolo počuť, ako tým ohŕda. ,, Sebastian bez uvažovania reflexívne vystrel ruku, aby udrel Baróna. ,,Mne neublížiš" ľadovo sa zasmial a lietal kade tade, nakonec preletel cez obraz žirafy. Prváci následovali prefekta do podzemia, čoraz hlbšie a hlbšie.Chodili medzi podzemnými chodbami sem a tam. Keď zabočili za roh, pred nimi sa objavila vlhká stena. Prefekt začal : ,,Všetci ma pozorne počúvajte, toto je naša klubovna, a hesle ktoré potrebujete pre vstup je : Lemporotikum.“ Povedal a vlhká stena sa pred nimi otvorila. Vošli dnu a prefekt ukazoval. Chlapčenské spálne sú do ľava, po schodoch dole. Dievčenské sú po schodoch hore. Zajtra Vám prídu rozvrhi. A aby som nezabudol, kufre už máte v izbách.“ Povedal, otočil sa a odišiel. Stena sa za ním zavrela. Sebastian sa začal obzerať po klubovni a všimol si, že je pomerne nízka, ale za to dlhá. Na stenách boli čierne kachle. Na zemi bol koberec so vzorom hada. Na strope bol lampa, v tvare lebky z ktorej šlo mierne zelené svetlo. Stáli tam štyri stoly, a pri každom bola súprava gaučov. Sebastian sa pohol smerom ku dverám do spálni. Zišiel po schodoch dole, otvoril dvere a bol v miestnosti, do ktorej padal mesačný svit. Okná boli zrejme začarované, lebo boli v podzemí. Spálňa sa skoro ničím nelíšila od klubovne. Bola trochu menšia a na okrajoch boli postele. Sebastian podišiel ku svojej. Na nočnom stolíku bol budík. Bolo presne 21:00. Unavený si natiahol pyžamu a ľahol si spať. Následujúce ráno sa zobudil, obliekol sa a vyšiel do klubovne. Z diaľky naňho kričal Scorpius. „Hej, Sebastian, prišli rozvrhy.“ Dobehol k nemu a podal mu rozvrh. „Áno, super, ďakujem“ povedal chladne a otočil sa k východu z klubovne. „Kde ideš ?“ Opýtal sa Scorpius. „Na raňajky.“ Odpovedal a nezastal. „idem s tebou.“ Povedal Scorpius a rozbehol sa za ním. Vyšli z klubovne a zatočili do prava. Išli po dlhej chodbe a na jej konci sa vynoril osamelí prvák z Chrabromilu. Išiel so sklopenou hlavou a keď prechádzal okolo Sebastiana, Sebastian ho zastavil. „Hej Potter, vyhýbaj sa mi.“ Povedal a ukazovákom mu tlačil na hruď. Albus zdvihol hlavu a pozrel sa na Sebastiana. „Sifons, pochop, ja za to nemôžem.“ Sebastian Albusa postrkol dopredu a knihy ktoré držal, mu spadli. Scorpius sa prizeral z úzadia. „Ale veď ... ja som ti nič neurobil“ Zajachtal Albus ktorého sa zmocnila panika. Stáli sami na opustenej chodbe, keď sa na druhom konci zjavila tlupa druhákov z Chrabromilu. Albus sa nahol a pozrel sa ta. Sebastian sa obzrel. Kráčal tam James s priateľmi. Keď uvidel Sebastiana a Albusa, zhodil batoh na zem a rozbehol sa k ním. Vytiahol prútik a bežal stále rýchlejšie. „Nechaj ho“ Povedal zadichčaný, mieriac prútikom na Sebastiana. Keď chcel Sebastian niečo namietnuť z jednej učebne vyšiel učiteľ čelom vzad a vravel : „Ako som povedal, tie zmiznutia vyriešime“ Povedal, otočil sa a zavrel dvere. „A to je čo ?" opýtal sa, pričom automaticky zmenil hlas na upozorňujúci. Potter, odložte ten prútik. Strhávam Chrabromilu 10 bodov, za čarovanie na chodbách.“ James rýchlo schoval prútik a namietal. „Ale Pán profesor, Sifons si začal do môjho brata.“ Povedal a čakal ,,Nerozumeli ste, že sa na chodbách nemá čarovať ? Sifons neurobil nič zlé, len tu bola menšia šarvátka. To je všetko“ Povedal a otáčal sa „Ale ...“ Profesor sa rýchlo otočil a vystrčil ukazovák. „ ďalších desať bodov dole pre Chrabromil. A ak budeš namietať, Potter, zostaneš po škole“ Povedal, otočil sa a odišiel. Albus si zobral veci a odišiel. James zazrel na Sebastiana a povedal ,,Toto ti neodpustím Sifons" zasyčal a odišiel. Sebastian sa otočil ku Scorpiusovi. „Kto to bol ?“ opýtal sa a Scorpius hneď pribehol a hovoril. „Ten učiteľ ? Obrana proti čiernej mágii.“ Odrecitoval. „Chcem meno ty hlupák“ Zvýšil hlas. „Ach jasne, prepáč“ Povedal ospravedlňujúcim hlasom. „Geralt Coleman. Je to vedúci Slizolinu.“ Sebastian sa na chvíľu zamyslel a napokon vyhlásil. „Mohol by si sa mi celkom hodiť.“ Malofy vzrušene prikývol. „Dobre, poďme!“ Vyhlásil a odišli na raňajky. Vošli do veľkej siene, prišli ku Slizolineskému stolu a sadli si. Sebastian si nabral praženicu a začal jesť. Scorpius si prisadol a jedol párky. Cez okná svietily príjemné slnečné lúče a v tom do Rokfortu vleteli sovy. Veľká hnedá sova so vzítečnou hlavou pristála pred Sebastianom. Priniesla mu denného proroka a list od mami. Pred Scorpiusom pristála červená plamienka a aj on dostal denného proroka a nejaký list. „Áno, konečne sa dozviem čo sa deje“ S nadšený odsunul praženicu a rozbalil denného proroka. Chvíľku si ho prezeral, a napokon vyhlásil : ,,Nič zaujimavé sa nedeje.“ Povedal Scorpius, pokrčil plecami, odložil noviny a zobral do rúk list. Estephne sa pýtala, ako sa má, v ktorej je fakulet, a podobné veci. ,,Jedným okom pozrel na sovu : ,,môžeš ísť" povedal a vrátil sa k listu. Sova namrzene našuchorila perie a odletela. Vsunul si list do vrecka a postavil sa. „Ideš ?“ opýtal sa Scorpiusa. „Iste“ Povedal, rýchlo sa postavil a prevalil pri tom na seba čašu s džúsom. „Do frasa“ Povedal a utieral sa rukami. Zrazu bol suchý. Zdvihol hlavu a Profesor Geralt ho lenivým mávnutím prútika usušil. „Ďakujem.“ Povedal a začervenal sa. So Sebastiaom odišli z veľkej siene do klubovne. „Lemprotikum“ Povedal Sebastian a stena sa otvorila. Preliezol otvorom do klubovne a kráčal do podzemia ku chlapčenským spálňam. „Scorpius, kedy máme hodinu ?“ Opýtal sa, podišiel k svojej posteli a vyťahoval pergamen a brko. „Za hodinu" Vyhlásil a sadol sa na svoju postel. ,,A čo máme ?" Opýtal sa duchom neptrítomne keď písal list a začal písať list mame . Scorpius vytiahol rozvrh : ,,Herboĺogiu, Neville Longbotom." Vyhlásil, a bolo poočuť, že je na seba hrdý. Sebastian mu nevenoval pozornosť. Čo píšeš ?“ spýtal sa Scorpius. Sebastian prestal písať, pozrel sa na Scorpiusa a nadvihol obočie. „Jasné“ povedal Scorpius, ľahol si chrbtom na posteľ začal si hádzať budík ktorý zobral zo svojho nočného stolíka. po chvíli mu spadol. Sebastian pokrútil hlavou. Dopísal list, dal ho do obálky, odložil brko a vstal. „Idem ho poslať.“ Povedal a vykročil ku východu z klubovne. „Ehm ... dobre, ja zatiaľ opravím budík“ Povedal a snažil sa ho poskladať. Sebastian pokrčil plecami. „Ako chceš“ a vyšiel von. Keď prišiel do klubovne, spomenul si, že nevie kde je soviareň. Vyšiel hore z podzemia, a zastavil nejakého veľkého slizolinčana. ,,Ty" zakričal naňho. Slizolinčan sa otočil, a čakal. ,,Kde je soviareň ?" Opýtal sa bez štipky úcty. "Výndeš na zadne nádvorie, prejdeš cez viadukt, a hore kopcom do prava" odpvoedal a odošiel. Sebastian sa nenamahl mu podakovať. Prekráčal celí hrad až došiel ku zadnému vchodu. vyšiel von z brány. Vonku nebol nikto. Prešiel cez nádvorie na viadukt. Keď kráčal cez viadukt, zastavil sa, a obdivoval krajinu. Pozeral sa pod seba, aká je tam mohutná hĺbka, a aj na vrchy všade okolo. Potom sa vystrel a pokračoval v ceste. Keď prešiel cez viadukt, zabočil do ľava a kráčal dole kopcom. Po chvíli si spomenil, že mal zabočiť do pravda, tak vyšľapal kopec naspäť. Na kopci stála veľká válcovita veža. Vošiel dnu a rozhliadol sa okolo seba. Veža bola zatuchnutá, a stará. podišiel ku prvej sove ktorú zbadal. Priviazal jej k nohe lis, zobral z misky mŕtvu myš, podal ju sove a tá spokojne odletela. otočil sa, keď sa v tom otvorili dvere. Obzrel sa. Stál tam Profesor Geralt. „Dobrý deň, pán učiteľ“ Pozdravil a podišiel bližšie. „Aká irónia, dnes som s vami chcel hovoriť o tej šarvátke ráno na chodbe. Dávajte si pozor čo robíte, Sifons. Len pre to že poznám Vašu mamu, si nemusíte vyskakovať.“ Povedal. „Vy poznáte moju mamu ?“ Začudovane sa opýtal Sebastian. ,,Áno poznám, a čo ? Ona Vám o tom nehovorila ?“ „Nie“ povedal Sebastian. Geralt ho obišiel a hľadal prázdnu sovu. „Tak sa mi zdá, že na seba chcete upútať pozornosť hneď v prvý deň “ Povedal a uviazal sove na nohu list. Sebastian odpovedal protiotázkou. ,,Ako slho sa poznáte s mojou mamou, a odkial ?" Profesor nakŕmil sovu, a otočil sa. ,,Nemôžete sa jej to opýtať sám ?" ,,Chcel by som to vedieť od Vás" Profesor sa usmial. ,,Stojíš si za svojím, to sa mi páči, ale nie vždy musíš mať pravdu ty. Ja a tvoja matka sme boli niekedy susedia, veď vieš, starý známy." povedal a záhadne sa usmieval. ,,Áno, pravdaže." odpvoedal Sebastian. Zavládlo ticho. ,,Nemali by ste ísť na hodinu ?" Sebastian sa podakoval a rýchlo vybehol zo soviarne. Bežal cez viadukt, hrad a vtrhol do klubovne. Prebehol k dverám potom dolú schodmi. Našiel tam Scorpiusa, ako sa márne snaží orpaviť budík. ,,Ahoj, nevieš náhodou, aké je kúzlo na opravu ? nikto mi ho nechcel povedať." Sebastian sa nenútene zasmial. „Reparo“ Povedal. „Ach, jasné“ povedal Scorpius a udrel sa po čele. Scorpius zvolal ,,Reparo" namierením prútikom na budík, ktirého části sa znova dali dkopy. „Ako nový“ Povedal s úsmevom. „Áno, super, ale máme hodinu.“ pripomenul mu. Zobrali si tašky a vybehli zo spálny, z klubovne smerom hore do hradu

[ » na začiatok « ]