Kapitola:
Pridaná: 8.12.2008, 21:52:42
Čítaná: 3542×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Sirius Black, Harry Potter, Pettigreeova dcéra
Stručný dej: Hlavná hrdinka sa sťahuje od Siriusa k Severusovi. A následne nastupuje na Rokfort. Čo ju čaká a aké výhody bude mať na škole?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5

Hm, ém, takže...je to krátke viem...

Ale mám rozbehnuté niečo iné, čo je pre mňa podstatne dôležitejšie, niekto (Radka) asi vie, čo myslím...

Neviem, ako často budem pridávať kapitoly, ale ak budem spávať tak 4 hodiny denne, bude to asi celkom pravidelne s časovými rozostupmi, ktoré sa budú dať vydržať, dúfam :)

"Slečna Pettigrewová, pre vás a vašu fakultu by bolo istotne najlepšie, keby ste mi odpovedali na túto primitívnu otázku." Severus sa týčil nado mnou, ruky ako vždy založené, na tvári mu pohrával sarkastický úškrn. "Tak, ešte raz. Kde by sme našli Bezoár?"

Momentále som z neho taká zdeptaná, že mu nielenže nepoviem, kde ten blbý kameň (Ak to je kameň) nájdem, nepriznám sa ani, že neviem, na čo ten blbý kameň potrebujeme.

"Hm, neviem." Odpovedala som ľahostajne.

"Vy neviete?" Rukami sa oprel o moju lavicu.

Nie, Sevie, neviem. Vieš, viac ako elixírom som sa za posledné štyri roky venovala profesorovi elixírov. A akosi sa na mňa nič nenachytalo. Smola.

"Ste hluchý alebo nepočujete?" Nadvihla som obočie.

Nevedela som, že tie tupé decká dokáže rýchlosťou blesku umlčať taká primitívna otázka. Ved sa len zaujímam o jeho zdravotný stav.

No, faktom je, že s ním sa takto nikto nerozpráva. To, čo som povedala, bolo drzé, a to, ako som to povedala, bolo pohoršujúce.

"Strhávam Bystrohlavu 50 bodov." Nahodil úškľabok a lá ja som víťaz. Ja som mu ho opätovala, len som to pozmenila na a lá mne je to jedno.

Schytila som pergamen s mojimi otrasne načarbanými poznámkami a zamávala ním pred jeho očami.

"Dáte mi o tom aj písomné potvrdenie?" Pípla som.

"Máte trest." Zasyčal.

"Neočakávané." Pregúľala som očami. "Takže v sobotu o ôsmej."

Milujem lietanie.

Viete, tu nie sú žiadne nechutne smradľavé pary ako pri nechutne smradľavých elixíroch. Nepotrebujem prútik, aj ked, priznajme si, dosť často ho používam. Len neviem, či sa ostatní boja toho, že im narastie metrové obočie alebo toho, že im vypichnem oko.

A istým spôsobom milujem aj Willa. Každú sobotu po dobu troch rokov (prirodzene, dosť času som strávila v nemocničnom krídle, takže mal niekedy voľno) naklusal do klubovne v metlobalovom drese, ktorý mu michodom veľmi pristal, obopínal jeho mužnú a vypracovanú hrud a široké ramená. Na nich bola vačšinou zavesená jeho priateľka. A je to tu, nemôžem mať vždy všetko. (Až je to na zasmiatie, kedže ja vždy dostanem to čo chcem, že?) Ráno o piatej, aj ked mal za sebou búrlivú noc. 17-ročný, pomyslenie na to, čo v noci robí by ma asi zbytočne rozptyľovalo.

Pri mojej šikovnosti mi nechce dovoliť, aby som lietala v takom šere a už tobôž nie, aby som lietala sama. Takže, riskujúc, že zaspí na metle vždy lieta so mnou.

"Toto snád nie je možné!"

Počula som zdola známy hlas. Wood.

Rýchlo sme sa s Willom pustili dole, tesne nad zemou vyrovnali metly a ladne pristáli. Teda, on môže hovoriť o ladnom pristátí. Rýchlosťou a šikovnosťou elfa zoskočil z metly a nechal ju ležať na zemi. Ja som udržala rovnováhu aj s pristúpením na habit, no mokrá tráva bola na mňa moc. Šmyklo sa mi a ja som sa roztiahla na zelenom poraste.

"Ako vždy."

"Hej, človek by očakával, že Corner ju nenechá hrať."

"Corner má pre ňu slabosť."

"Myslíš?"

"Angelina, všímaj si niekedy aj niečo iné ako Freda."

"Trepeš. Okrem toho, Pettigrewová..."

"Drahá, ja som stále tu." Zavrčala som.

"Kde?" Johnsonová sa poobzerala okolo seba.

"Na zemi." Vyčítavo som pozrela na Willa. Pohotovo sa zohol, chytil ma za ramená a s ľahkosťou postavil.

Ignorovala som prichádzajúce dvojičky, posmešne (aj ked posmešne by mohol hľadieť on na mňa) pozrela na Wooda a o chvíľku sa víťazoslávne uškŕňala.

"Myslím, že nie sme jediní, čo majú záujem okupovať rokfortské ihrisko." Aj Will si všimol prichádzajúcich slizolinčanov.

Trpezlivo sme vyčkali, kým sa tie nemehlá dotrepali až ku nám, potom sme sa do nich pustili.

"Teraz sme tu my."

"Wood, mýliš sa. Teraz som tu ja s Willom. A čo sa týka teba, Flint, vypadnite!"

"Nečerti sa, maličká. A Wood, máme povolenie."

"Od koho? Od Snapa? S tým povolením môžeš urobiť len jednu vec." Fľochla som pohľadom po Woodovi. "Vlastne, dve."

"Je to špeciálne povolenie."

"Špeciálne?" Wood bol ešte obozretnejší.

Už nás tu bola pekná hŕstka. Na jednej strane slizolinské družstvo a na strane druhej...No fasa! Okamžite som odskočila od Wooda a postavila sa na kraj medzi dva tími. Oproti mne stál Ryšavý s Krpatou.

"Musíme zaučiť nového stíhača." Flint sa uškrnul.

"Nového?"

"Stíhača?"

"Je dobrý?"

"Kto to je?"

S Woodom sme sa nádherne doplňali. No bleuh, je mi zle.

"Malfoy. Okrem toho, od jeho otecka máme darček."

Natočili ku nám nablískané metly. Omdliem! Asi som zelená od závisti. Fajn, klamem, odbachnúť ma, som zlá.

"Našťastie, chrabromilskí hráči si miesto v tíme kupovať nemusia." Prehlásila Krpatá.

"Drž hubu, humusáčka!" Okríkol ju Malfoy.

A je to tu. Teraz si všetci začnú nadávať tými najtrápnejšími slovami. Humusáčka, zradca krvi...Prečo nemôže jeden druhému povedať: Ty jeden milučký obláčik alebo zlatučký kvetináč? Prečo?

"To si nemal!" Ryšavý vytiahol prútik a mieriac na Bloncku ním začal šermovať.

"Hej, Ryšavý, schovaj ten prútik, ešte niekomu vypichneš oko. Aj ked-na tvojej výškovej úrovni je len Malfoy, takže ho znova pekne krásne vytiahni." Ozvala som sa ľahostajne.

"Počuj, Pettigrewová, nestaraj sa do toho, spakuj si svojho kamaráta a vypadni." Zamračil sa Flint. Ale on sa mračí skoro vždy, uvedomuje si, že jeho úškrn je biologická zbraň tohto tisícročia.

"Budem sa do toho starať, mám totiž niečo na srdci." Pomaly som k nemu pristúpila. "Očividne nemajú slizolinskí hráči peniaze na metly, to sa dalo očakávať. Ale to, že ste fakt tupí som netušila, Flint. Po prvé: Nemáte talent. Hej, je to kruté, ale je to tak. Po druhé: Prekvapuje ma, že väčšina z vás vie, ako sa sedí na metle. Po tretie: Sama sebe sa hnusím, ale ak vás neporazíme my, Chrabromil má tieť dosť veľké šance."

"Niečo cítim." Zatiahol kapitán metlobalového tímu.

"To bude ľútosť." Uškrnul sa jeden Weasley. Neviem ktorý, ale ako si to dovolil?! Bola to moja narážka, ja som na ňu mala odpovedať!

"Zabudla som. Po štvrté: Ty to ideš riskovať a zoberieš nového stíhača?"

"Zajtra je celý deň ihrisko naše." Fľochol po mne významný pohľad, niečo zamumlal a aj so svojím tímom odišiel.

Nastalo trápne ticho, každý sa zaoberal vlastnými myšlienkami. Wood sa najprv mračil, potom sa zatváril spokojne a nadýchol sa.

"Ani na to nepomysli, Wood. Neuzavriem s tebou mier, nech som teraz povedala čokoľvek." Zastavila som ho s výhražne zdvihnutým prstom.

"Fajn." Otočil sa ku svojím hráčom. "Decká, na metly, dnes nás čaká ťažký tréning."

"Dnes?" Zvolala som. "Ja som odtiaľto vyhnala Flinta, ja tu budem lietať!"

"Ianthe, kašli na to, pod, už sme si zalietali..." Will držal obe metly v jednej ruke, druhou ma ťahal preč...

"Wood, toto ti nezabudnem! A myslím to vážne!"

[ » na začiatok « ]