Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Sirius Black, Harry Potter, Pettigreeova dcéra
Stručný dej: Hlavná hrdinka sa sťahuje od Siriusa k Severusovi. A následne nastupuje na Rokfort. Čo ju čaká a aké výhody bude mať na škole?
Má dve možnosti. Bud mi to dovolí alebo... mi to dovolí.
"Potrebujete niečo, slečna?" Severus sa ako vždy mračil. Neobvyklé. Prečo sa mi nikdy neprizná, do ktorej študentky je buchnutý a ktorá ho stále odmieta?
"Oficiálne som tu na treste." Pripomenula som mu. "Neoficiálne potrebujem váš kozub." Prešla som popri ňom, nezabudla som mu vraziť do ramena, čo ho ale vôbec nebolelo a postavila sa k tlejúcemu ohňu.
"Slečna, asi si neuvedomujete vaše post..."
"Uvedomujem si toho dosť, nevyjímajúc to, že ste kretén." Zavrčala som.
Pravdepodobne na mňa nemal Sirius až tak zlý vplyv, naučil ma dokonale vrčať. Nejaké výhody to utrpenie (z mojej strany) a pokušenie (z jeho strany) malo.
"Toto je moja pracovňa, môj kozub, moje..."
"Hej, krutý fakt, všetko je tu vaše, aj to, čo by nemalo byť. Akurát chýba jedna vec... váš mozog." Nahodila som typický snapeovský úškrn, ktorý som mala na tvári dalších náramne dlhých 10 minút. Neverili by ste, ako z toho po chvíľke začne tŕpnuť dolná pera. Cha! Už viem prečo ho nejaká študentka odmietla. Pochybujem, že sa vie bozkávať, s perami ako kameň toho moc nenarobíte.
"Človek vášho postavenia nemá právo posudzovať či mám alebo ne..."
"Vy ten mozog nemáte, tu nie je čo posudzovať." Znova som mu skočila do reči.
"Prekvapuje ma, že s vaším inteligentným mozgom ste ešte nesformulovali nejakú dlhšiu vetu." Podotkol.
"A mňa zas prekvapuje, že ste ju sformulovali." Dramaticky som vzdychla.
"Vráťme sa k podstate." Uzemnil ma.
"Tá nie je podstatná."
Slovná bitka? Fajn! Ty jeden odporný, starý, arogantný... nadopovaný? Vyzerá tak! On niečo berie!
"Čo chcete?" Precedil.
"Už som povedala, kozub."
"To vám nemôžem dovoliť."
"Hodíme si mincou."
Prehľadala som všetky vrecká hľadajúc galeón. Nič, som švorc.
"Aj tak obaja vieme, kto vyhrá." Povedal samoľúbo. Áno, vieme.
"Fajn, ja. Kde máš prášok?" Začala som sa obzerať okolo seba. "Vieš, je to súkromné, mohol by si... vypadnúť?"
"Ale samozrejme..." Sladko sa uškrnul a vyšiel z miestnosti.
Aj tak viem, že bude počúvať, ale nebude vidieť, ako sa budem červenať.
Kľakla som si na kolená, vyslovila adresu, hodila hop-šup prášok a moja hlava sa zrazu objavila v Siriusovej kuchyni.
"Ahoj!"
"Aho... Čo tu robíš?"
"Idem ti povedať, aby sa tvoja hlava za chvíľu objavila v Severusovom kozube, tento čad mi nerobí dobre na pleť. Všetko ti poviem, ahoj o pár minút."
A už som vyťahovala hlavu z toho popola. Asi som povedala blbosť, moja pleť je to posledné, čo ma trápi. Vlastne, posledné čo ma trápi, je Severus. Teda, nie. Posledné čo ma trápi je Voldemort. Vlastne, na poslednom mieste je asi Potter. Vlastne...
"Tak čo?" Spýtal sa Sirius.
"Musíš ma odtiaľto zobrať! Okamžite!" Tvárila som sa zničene.
"Povedz mi 10 rozumných dôvodov, potom o tom popremýšľam." Povedal otcovsky.
Zhlboka som sa nadýchla, toto som mala pripravené. "Lebo bývam v jednom hrade so Severusom, lebo Severus je tu profesor, lebo Severus učí predmet, z ktorého by som inak prepadla, lebo som sa pohádala so Severusom, lebo Severus nechcel priznať, že som preňho dôležitá, lebo Severus je totálny tupec, lebo sa so Severusom nemôžem udobriť, lebo Severus je starý, preto Severusa nemôžem zbaliť, okrem toho, Severus je... ehm, zlý a bola som so Severusom v dosť kompromitujúcej polohe. Koniec. Idem sa zbaliť."
"Tak to teda nie. Toto bol len jeden dôbod. Usmrkanec." Zamračil sa.
"To teda nebol!" Bránila som sa.
"Bol." Pokrútil hlavou.
"Tak fajn, poviem ti pravdu." Falošne som sa začervenala. "Vieš, začala som si s jedným chalanom, zo slizolinu, hrá metlobal. Je veľmi pekný, milý, vtipný, nemá ma rád, ani ja jeho, je v tom vlastne len fyzická príťažlivosť a on... Jemu nestačí to, čo mu dávam a tlačí na mňa. V podstate je ako ty."
"Baľ sa, ideš domov!" Vykríkol. "A okamžite mi daj meno toho chlapčiska!"
Už som si myslela, že som to dokázala, ale v tom vbehol do kabinetu Severus. Z očí mu sršali blesky a mala som pocit, že bude vraždiť.
"Black, ty si taký idiot." Povedal veselo. "A zmizni z môjho kozubu! Do mojej pracovne práve prichádza človek z ministerstva, ktorý má oprávnenie vypočúvať slečnu Pettigrewovú z jediného dôvodu. Nejakého debila, o ktorom rozprávala 12 ročným deťom."
Naprázdno som preglgla.
"Snape, ak sa jej skriví čo i len vlások na hlave, zabijem ťa." Zavrčal.
"Mal by si sa báť o seba." Pípla som.
"Budem v poriadku. Snape, pamätaj na moje slová." A už ho nebola.
"Severus, ja..."
"Dobrý večer." Povedal pokojný, no vo mne stach vyvolávajúci hlas.
Už ste niekedy mali pocit, že sa zložíte, omdliete a zomriete v jednej stotine? Lebo ja som taký pocit mala. Chcem zomireť.
"Do...do... dobrý." Dostala som zo seba a na Severusov pokyn si sadla do kresla.
Ministerský pracovník si sadol oprpti mne a Severus zostal stáť. Tak, a je to tu. Teraz ma zatvoria do Azkabanu a ja už nikdy neuvidím... nikoho. Jedine tak smrťožrútov. A tí ma mať v láske asi nebudú. Nie, nie, nie.
"Tak, slečna, mám na vás pár otázok." Začal. Pravdepodobne to bol auror.
"Nič neviem." Vyhŕkla som.
Bud poviem pravdu a chytia Siriusa, ktorý sa už nikdy neskontaktuje s Potterom, pripravím ho o už aj tak biedny život, alebo budem mlčať a zatvoria mňa. Nedožijem sa dvadsiatky, pravdepodobne zomriem ako stará panna (Ak sa vo väzení nikto súci nenájde. Ale to viete, núdza je núdza), ktorá sa nikdy nedozvie nič o svojej pošahanej rodine. Tak, ty tárajka, čo si vyberieš?
"Nič neviem." Zopakovala som.
"Myslím, že moje otázky nie sú ťažké." Auror sa priateľsky usmial.
"Povedala som, nič neviem. Som obyčajné dievča, ktoré študuje na Rokforte. Vonkoncom ma nezaujímajú nejaký väzni na úteku." Hrýzla som si peru.
"Nikto tu nespomenul väzňov." Zasmial sa.
"Do obyčajnosti sa myslím zahŕňa aj inteligencia a všímavosť." Povedala som uštipačne.
"Tak dobre." Nadýchol sa. "Prvá otázka. Ako sa máš?"
"Čo má toto spoločné s výsluchom?" Spýtala som sa podozrievavo.
Nikto mi však nestihol odpovedať, v kozube sa objavila Siriusova hlava.
"Sirius!" Vyskočila som na nohy.
"Ahoj, Kingsley. Ty si ten, čo má Ianthe vypočúvať? Ako to, že mi nikto nič nepovedal? Skoro som zomrel od strachu!" Sirius sa aj napriek hnevu usmieval.
Ničomu som nechápala. Hádzali si loptičku a ja som ako idiot počúvala ich rozhovor.
"Sirius, na ministerstve mi stále bezvýhradne dôverujú." Usmial sa auror. Kingsley.
"To je dobre. Dumbledore o tom vie?"
"O mojej návšteve? Asi nie. Je odcestovaný. Musel niečo vybaviť." Povedal prosto Kingsley.
"Výborne. Čo chceš povedať na ministersve?" Spýtal sa Sirius.
"Planý poplach." Mykol plecom auror. "Okolo teba je čím dalej menší rozruch. Tím aurorov ťa ale stále neustále hľadá."
"Super, takže žiadny nočné potulky." Vzdychol Sirius.
"To nech ťa ani nenapadne." Kingsley.
"Kedy príde Sturgis?"
"Pravdepodobne dnes..."
"Som jediná, ktorá je mimo, alebo Severus nehrá ten zmätený výraz?" Spýtala som sa zostra.
"Och, slečna, prepáčte." Usmial sa Kingsley.
"Na vykanie si nepotrpím, to len Severus sa správa ako idiot." Rýchlo som mávla rukou. "Tak, kto ste?"
"Kingsley. Prepáč, nezisťoval som si podrobnosti. Takže, Ianthe?" Overil si moje meno.
"Hej, pravdepodobne." Pokrčila som nosom. "A vy ste...?"
"Hovorí ti niečo Fénixov rád?" Spýtal sa opatrne.
"Vy ste si fakt nezisťovali podrobnosti." Zasmiala som sa. "Prečo ste v lete ani raz neboli v hlavnom stane?"
Trochu som ho šokovala mojou informovanosťou. Koho by nie?
"Mal som niečo na práci." Odpovedal.
"Ahá, vy myslíte tú extra tajnú akciu, ktorej plán sa dostal aj do uší obyčajného dievčaťa?" Nadvihla som obočie.
"Asi to tak bude." Zasmial sa.
Karta sa obrátila a ja som začala vypočúvať jeho. Dozvedela som sa skoro všetko čo ma zaujímalo a aj časť z toho, čo ma nezaujímalo. No čo, lepšie vedieť viac ako menej.
Čudujem sa, že Sirius sa ešte nezadusil od toho dymu. Len trčal v tom kozube a trčal... Môže to byť zábavné? Nikdy v živote som nebola v kozube tak dlho, ale keby som mala len počúvať, unudím sa aj mimo kozubu.
"Sirius, nechceš ísť už spať?" Spýtala som sa milo.
"Nie." Tiež sa usmial.
Sakra! Nevyšlo to.
"Kingsley, chcela som sa ešte spýtať, človek by si myslel, že na taký výsluch príde aj 10 aurorov, priviažu ma o kreslo a..."
"Nie si až taká dôležitá." Pokojne ma prerušil.
Ahá, toto som už niekde počula. Od koho? Severus? Bingo! Ale... ja som dôležitá, nie? Všetci sa okolo mňa točia, snažia sa mi vyhovieť, pomôcť. Hej, som dôležitá, a nech mi nikto netvrdí nič iné!
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...