Kapitola:
Pridaná: 21.11.2008, 15:55:10
Čítaná: 1450×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka (preložená):
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Severus Snape
Stručný dej: Harry si odpykáva trest v žalároch so Snapom. Dostane z elixírov na VČÚ Prekonáva očakávania, profesor ho však nechce vo svojej triede. Harry sa s tým zmieri a rozhodne sa nebojovať o miesto v jeho triede. Okolnosti sa ale podozrivo menia a Snape tiež…

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » ... 2 » ... 3 » ... 4 » ... 5 » ... 6 » ... 7 » ...

dnes to bude bez obkecov, mám blbú náladu

za betaread ďakujem Attire

venujem

1. tým, čo sú chorí, rovnako ako ja

2. tým, čo veľmi chcú niekam ísť a nemôžu, rovnako ako ja

3. tým, čo už 7 dní nevideli svojho vyvoleného, rovnako ako ja

----------------------------------------------------------

Skriňa 4.

by Enahma

V ten večer sa Harrry cítil oveľa lepšie. Začalo to na večeri, keď videl Chrabromilské presýpacie hodiny s pridanými bodmi (nikto nechápal, ako mohol Chrabromil dostať v nedeľu 20 bodov, ale Harry nepovedal ani slovko, len ticho sedel a jedol) a na Hermionino prekvapenie a Ronovu úľavu to trvalo celý večer. Keď konečne osameli v rohu spoločenskej miestnosti, Harry ich prekvapil.

„To Snape nám dal tých 20 bodov.“

Ron prikývol, hoci nepočúval a ďalej sa pokúšal pochopiť Transfiguráciu, ale Hermionine oči sa rozšírili od údivu.

„Čo?“

Harry pokrčil plecami a naširoko sa usmial.

„Za vyčistenie učebne.“

„Ale...,“ Hermiona zvraštila čelo, „to bol trest! A Snape ešte nikdy nedal Chrabromilu body! To je neslýchané!“

„A rozhodol sa ma prijať do jeho triedy pokročilých Elixírov,“ povedal jednoducho.

Hermione spadla sánka a Ronova učebnica Transfigurácie nahlas spadla na podlahu.

„ČO?“ ryšavý chlapec mu skočil na nohu. „Čo? Spomínal si body? A prijatie na tie prekliate hodiny pokročilých Elixírov?“

„Moja zbehlosť v upratovaní ho musela okúzliť...“ Harry si pošúchal bradu akoby sa snažil premýšľať a smial sa.

„Nie,“ Hermiona zavrtela hlavou.

„Áno,“ odvetil Harry.

„Čo si mu nalial do čaju?“ Spýtal sa podozrievavo Ron.

„Nič.“

Hermiona si nemyslela, že ich prekáranie je zábavné.

„Tak, čo sa stalo?“ opýtala sa vážne.

Harry prestal žartovať a povzdychol si.

„Rozprávali sme sa. On sa ospravedlnil mne a ja jemu. To je všetko.“

Ron vrtel hlavou, akoby mal v ušiach vodu.

„Ale prečo si sa ospravedlňoval? Nič si mu neurobil! Bol to vždy on, kto sa k tebe správal ako k špine!“ Na konci vety sa mu hlas naplnil rozhorčením.

Harry sa naklonil, zdvihol Ronovu knihu z podlahy a položil ju na stôl, tváriac sa nahnevane. Až keď všetci obrátili pohľady inam, vysvetlil im to. „Ale ja som urobil, Ron. Minulý rok. Oklumenciu skončil, pretože som nazrel do jeho Mysľomisy.“

„A čo si videl?“ Ron vyzeral zaujato, ale Hermiona naňho odmietavo hľadela.

„Ron!“ otočila sa na Harryho a na jej tvári zračilo pokarhanie. „To bolo veľmi, veľmi drzé, Harry!“

Harry vzdychol.

„Ja viem. To bol skutočný dôvod, prečo ma vyhodil s hodín Oklumencie.“

Hermionina tvár stmavla, ale nepovedala ani slovko. Ron bol naopak veľmi zvedavý.

„Hej kamoš! Mal by si mi povedať, čo si videl!“

Harry pevne zavrtel hlavou.

„Nemôžem. Sľúbil som mu, že to nepoviem nikomu. Je to niečo skutočne osobné.“

„Smrťožrúti? Veď-Vieš-Kto?“ tipoval Ron.

„RON!“ zakričali naraz Harry s Hermionou. Ron prevrátil očami.

„Nie je to tvoja vec, Ron.“ rozhodil Harry rukami. „Nemôžem ti to povedať.“

Ron sa zamračil, ale už nezapáral. Hermiona sa však naklonila dopredu.

„A prečo sa s tebou tak náhle chcel rozprávať?“

„Zrútil som sa,“ skrátil to Harry. „Myslel som, že som sám. Vlastne som bol, ale on mal na triede umiestnený akýsi alarm a ten ho upozornil, že sa niečo stalo.“

„Upozorňovacie zaklínadlo?“ Hermiona vyzerala nedôverčivo.

„Myslím že on a profesorka McGonagallová očakávali, že sa zrútim,“ vysvetľoval Harry usmievajúc sa.

„A neposmieval sa ti, že plačeš?“ Ron sa poškrabkal na krku a jeho neveriaci výraz sa prehĺbil. „Zvláštne. Takže nakoniec má fakt nejaké tie ľudské city...“

Vtedy Hermiona prestala byť tak veľmi neveriaca, zhodla sa s Ronom.

„Dobre, čakali na to,“ povedala zahĺbená v myšlienkach.

„Na čo?“ Nepochopil Harry.

„Na tvoje psychické zrútenie,“ odvetila, akoby to bola samozrejmosť. „Bol si pod obrovským vnútorným tlakom...“

„Bolo to tak vidieť?“ Harry vyzeral zaskočene. Ron s Hermionou prikývli.

„Prijmeš ten jeho návrh?“ Spýtala sa z ničoho nič.

„Ešte neviem. Budem mať nejaké doučovanie a potom sa bude môcť rozhodnúť, či ma v triede chce, alebo nie.“ Usmial sa. „V každom prípade sa rozhodol ku mne správať normálne.“

„Chcem vidieť tú miestnosť,“ smial sa Ron. „Musíš byť skutočne vynikajúci upratovač, ak ti Snape ponúkol ľudské podmienky!“

________________________________________

Na druhý deň, keď Harry išiel na prvú súkromnú hodinu so Snapom, cítil, že sa vracia jeho starý strach. Strach, ktorý cítil vždy len pred učebňou Elixírov. Na malú chvíľku váhal, či sa má vrátiť späť. Ale nakoniec vyhral zvyčajný pocit a Harry zaklopal na dvere Snapovej kancelárie.

„Vstúpte,“ vyštekol zvyčajný chladný hlas a Harry zrazu ľutoval

svoje predchádzajúce rozhodnutie. Nemal náladu na Snapove chladné poznámky o jeho neschopnosti. „Vstúpte!“ zopakoval hlas hlasnejšie, takže Harry sa zhlboka nadýchol a vošiel.

„Oh, to si ty.“ Snape vzhliadol od vriaceho kotlíka. „Zatvor dvere.“

Harry poslúchol a opatrne sa postavil dopredu.

„Poď sem,“ povedal podráždene. „Sľubujem, že ťa nepohryziem.“

Harry sa kŕčovito usmial a takmer po špičkách prišiel bližšie k pracovnej doske. Snape mu ukázal hrubú otvorenú knihu a s nepatrným kývnutím zavolal Harryho vedľa seba, kde bol nôž a šesť kôpok prísad, ktoré už len čakali na to, aby začal pracovať.

Prudkým pohybom si Harry vyzliekol plášť a s povzdychom sa pripravil na prácu. Čoskoro stál vedľa Snapa sekajúc, krájajúc a drviac prísady v takom poradí, ako mu bolo povedané, alebo ako si prečítal v knihe. Snape mu z času na čas dal nejaké tipy o rozdieloch medzi metódami varenia a o charakteristikách rozličných ingrediencií. Harry sa cítil absolútne neschopne, keď sa pokúšal chápať Snapove rady a poradia; jeho dračí zub v prášku vyzeral viac roztlčený, než ako rozdrvený na prach a to si dokonca pomohol s nožíkom. Keď pripravené prísady posúval, od nervozity sa mu triasli ruky, ale Snape nepovedal ani slovo, aj keď elixír mal na konci namiesto lilavej fialovú farbu.

„To je na dnes všetko,“ povedal majster elixírov a keď sa chcel Harry ospravedlniť za nemotornosť, muž sa len pousmial. „Na prvýkrát to bolo takmer prijateľné...“

„Takmer?“ spýtal sa Harry neisto. Snapov úsmev sa rozšíril.

„Dobre, nebolo to Dostatočné, ale nie ani Hrozné. Povedal by som, čestné S.“

Harry sa strhol.

„Povedal som vám... pane.“

Snape nadvihol obočie.

„Bola to len prvá lekcia. Nebojte sa, pán Potter, bude to oveľa lepšie - ak budete dávať väčší pozor.“

Kým odišiel, Snape mu dal nejaké knihy s presnými inštrukciami, čo z nich si má do štvrtka prečítať.

----------------------------------------------------------

koniec...tak bolo to kratšie než som plánovala, prepáčte že to nevyšlo tak, ako väčšina z vás chcela. Dlhšia kapitola bude zajtra, tomu verte

fakt, dnes nie som schopná napísať niečo duchaplné

a ešte som chcela toľko, že už zostávajú len 3 kapitoly

ja mám celú poviedku rozdelenú farebne, čiže tam mám ešte fialovú, oranžovú a zelenú (5,5 strany :))

Bye Ai

[ » na začiatok « ]