Kapitola:
Pridaná: 22.11.2008, 17:26:53
Čítaná: 1678×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka (preložená):
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Severus Snape
Stručný dej: Harry si odpykáva trest v žalároch so Snapom. Dostane z elixírov na VČÚ Prekonáva očakávania, profesor ho však nechce vo svojej triede. Harry sa s tým zmieri a rozhodne sa nebojovať o miesto v jeho triede. Okolnosti sa ale podozrivo menia a Snape tiež…

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » ... 2 » ... 3 » ... 4 » ... 5 » ... 6 » ... 7 » ...

Dnešnú kapitolu venujem tým, čo čítajú Rok, jako žádny jiný, jeho autorke, prekladateľom a vlastne všetkým, ktorý s ním majú niečo spoločné.

Za beta-read ďakujem Attire.

------------------------------------------------------------------------

Skriňa 5.

by Enahma

Trvalo niekoľko lekcií, kým Harry bol schopný spolupracovať so Snapom, ale na konci novembra skonštatoval, že čas strávený s ním je takmer utešujúci. Ich rozhovory mu akosi vždy uľahčili na duši. Rozprávali sa hlavne o elixíroch, ale po prvom týždni našli aj iné spoločné témy: Metlobal, história, čarodejnícky svet, alebo iní učitelia či študenti.

Občas Snape do ich rozhovorov zamiešal nejaké osobné záležitosti, ale prvý krát začal rozoberať konkrétne Harryho problémy v druhý novembrový týždeň, počas pondelňajšej ‘Schôdzky’ ako ju nazýval Harry.

„Profesorka McGonagallová mi povedala, že počas posledných týždňov ťa nevidela v Astronomickej veži,“ povedal mu Snape počas varenia jednoduchého posilňovacieho elixíru tým neosobným konverzačným tónom, ktorý zvyčajne používali. Harry nereagoval, len niečo nezrozumiteľne zašomral popod nos. „Čo?“ Snape trval na odpovedi.

„Nemal som čas tam ísť,“ zopakoval Harry rozpačito. „Mal som veľa úloh a eseje a ešte tieto veci okolo elixírov...“

„Aha,“ Snape nadvihol obočie. „Ak si myslíš, že toto ti prekáža pri iných dôležitejších veciach, môžeme skončiť...“

Harry prekvapene pozrel na svojho profesora.

„Nie,“ povedal, ale vtom mu niečo prišlo na um. „Ale ak nechcete, pane...“

Snape sa uškrnul.

„Och, nie, samozrejme. Pomoc zadarmo sa vždy zíde...“

„Zadarmo?“ Harrymu sa rozšírili oči. „Všetky tie prísady som zničil...“

„Nemyslím. To neboli moje peniaze a na druhej strane si rovnaké množstvo materiálu poškodil aj v triedach. Tak prečo si sa vzdal chodenia na Astronomickú vežu?“

Skôr než Harry odpovedal, niekoľko krát zatrepal s elixírom.

„Po tej... nehode so skriňou. Nemohol som trúchliť za Siriusom, nikdy viac,“ povedal jemne. „Spôsob, akým sa k vám správali... vo mne niečo zničil.“ Jeho slová boli tiché, ale jasné. „Ja len... nemôžem ho milovať už nikdy tak, ako predtým. To, čo urobili, bolo neodpustiteľné... aj keď boli deti. Tá spomienka, ktorú som videl vo vašej Mysľomise,“ venoval profesorovi ospravedlňujúci pohľad, no on len kývol, aby pokračoval, „bola ponižujúca a aj všetko ostatné, ale... zamknúť vás do skrine... to bolo neuveriteľné, niečo neslýchané...“

„Nestalo sa to len raz,“ zachripel Snape neodtŕhajúc zrak od koreňa, ktorý práve krájal. „Skončili s tým asi po štvrtom či piatom raze, keď som tvojho otca zaklial tak veľmi, že takmer zomrel.“ Ústa mu skrivil slizký úsmev, ale rýchlo zmizol a nahradil ho zatrpknutý výraz. „Dostal som mesačný trest a Slizolin prišiel o 100 bodov. Nikto ma nepočúval, keď som tvrdil, že to bola sebaobrana... Potom ma znenávideli aj všetci z mojej fakulty...“

Harry neodpovedal, len v tichosti pripravil ďalšiu ingredienciu a Snape sa cítil očividne rovnako, pretože v ten deň už nepovedali ani slovo.

Na ďalšom stretnutí sa všetko vrátilo do starých koľají, čo bolo pre Harryho skvelé. Pokračovali v rozhovore o zvyčajných záležitostiach, ale tento krát sa Snape dostal k neveľmi neutrálnym témam veľmi rýchlo.

„Ako pokračujú tvoje lekcie Oklumencie?“ spýtal sa uprostred varenia celkom komplikovaného Elixíru neviditeľnosti, ktorý bol súčasťou piatackých osnov.

Harry predstieral, že prepočul otázku, ale jeho taktika zlyhala, pretože ticho povedalo Snapovi presne to, čo chcel zamlčať.

„To je veľmi nezodpovedné správanie, “ pozrel ponad nos na Harryho, ktorý nahnevane skrčil obočie. „Poznáš jeho následky...“

„Snažím sa vyčistiť si myseľ každý večer!“ vykríkol Harry sprudka a otočil hlavu.

„To nestačí!“ Snape zvýšil hlas jeho iritácia bola Harrymu úplne jasná.

Harry položil na stôl nôž a zložil ruky na hrudi.

„Nechcem študovať Oklumenciu s Dumbledorom, nechcem!“ otrávene povedal.

„Potter...“

„NIE!“ zreval Harry a ustúpil dozadu od Snapa, ktorý bol rozčúlený.

„To je...“

„Ani keby ste strhli Chrabromilu všetky body, mňa to trápiť nebude!“ Harry sa triasol od hnevu a zúfalstva. „Nemôžem ísť za Dumbledorom! Nedokážem mu otvoriť svoju myseľ! Nepotrebujem jeho pomoc, jeho rady, či rozkazy. Nechcem žiť ako nejaký vojak, nechcem bojovať s Voldemortom a nechcem zomrieť! Neboli ste tam minulý rok!“ rozhodil rukami a udrel päsťou po stole. „Neviete, ako sa ku mne správal, obchádzal ma bez jediného slova! Neprehovoril so mnou od Siriusovej smrti!“ posledné slová takmer jačal, ale teraz, pri zmienke o Siriusovi, sa konečne ukľudnil. Zrútil sa na stoličku a ospravedlňujúco pozeral na Snapa. „Prepáčte, nechcel som...“

„To je v poriadku,“ vzdychol Snape, uhasil plameň a sadol si k nemu. Elixír bol aj tak pokazený. „Ale... Potter, musíš mu odpustiť a začať znova s Oklumenciou. Je to veľmi, veľmi dôležité. A riaditeľ je veľmi skúsený a trpezlivý učiteľ...“ nič nedodal, ale Harry takmer počul druhú časť vety, „na rozdiel odo mňa“.

„Radšej by som sa učil Oklumenciu od vás,“ zamrmlal rozpačito.

„Čo?“ Snape sa naňho pozrel, akoby mu narástla ďalšia končatina.

„Radšej by som sa učil Oklumenciu od vás,“ zopakoval Harry tento krát o niečo hlasnejšie.

Muž naňho nedôverčivo pozeral.

„Zbláznil si sa, Potter? Už som ti povedal, že základom úspešných hodín Oklumencie je dôverný vzťah medzi učiteľom a žiakom,“ povedal, akoby to vysvetľoval mentálne zaostalému dieťaťu.

Harry pokrčil plecami.

„Viem, nie som tak hlúpy, aby som si nespomenul.“ Nemohol si pomôcť a pretočil očami. „Ale... ale verím vám viac, než riaditeľovi.“

Táto jednoduchá veta Snapa umlčala. Majster elixírov dlho hľadel na Harryho a zrazu sa prudko postavil.

„Myslíš, že je to dobrý vtip, nemám pravdu?“ začal prudko.

„Nie,“ odvetil Harry tak rýchlo, ako len mohol. „Nie je to vtip, je to pravda.“

Snape sa na krátku chvíľu chrapľavo zasmial.

„Skutočne si myslíte, že uverím takej hlúposti? Nie som žiadny magor, pán Potter!“

„Ale je to pravda!“ Harry vstal a nahnevane dupol nohou.

„Prečo by si mal?“

„Prečo by som nemal?“ Odpovedal protiotázkou nútiac sa, aby zostal kľudný. „Starali ste sa o mňa, aj keď ma nemáte rád. Pomáhali ste mi aj s týmito lekciami a rozhovormi...“ uši mu horeli z rozpakov. „Neviem, ale odkedy sme začali... začali spolupracovať, cítim sa jednoducho lepšie.“ Snape naňho len bojovne hľadel. Harry vzdychol. „Ak mi neveríte, môžete skúsiť Legilimenciu,“ povedal. „Alebo mi dajte vypiť Veritaserum. Viem, že práve to ste vždy chceli.“

Neveriaci výraz na Snapovej tvári čoskoro nahradil pobavený a prekvapený zároveň.

„Škoda, že tvoj otec a krstný otec nemohli počuť ten tvoj monológ,“ zasmial sa opäť, ale uvoľnenejšie.

Harry zovrel pery, aby sa ovládol. „Nie som oni,“ povedal temne.

Snape si odfrkol, ale nič nepovedal.

„Musíš byť majster Oklumencie, Potter“ povedal potichu neskôr.

Harry prikývol.

„Môžete... môžete ma učiť znovu?“ opýtal sa, ale hrdlo mal tak zovreté od nervozity, že takmer nemohol rozprávať.

„Si si istý, že mi dokážeš dôverovať?“ Snapov hlas bol tichý, ale pevný.

„Áno,“ odpovedal Harry pevne. „A vy...?“

Snape sa zamrvil a odkašľal si.

„Ak mi sľúbite, že už nikdy viac nebudete špehovať v mojej Mysľomise, pán Potter, tak áno, som.“

Harry sa prinútil pozrieť priamo do Snapových chladných, čiernych očí.

„Sľubujem. A je mi skutočne ľúto, že som to spravil.“

Na veľmi dlhý moment sa naňho Snape nepohnuto díval. „Veľmi dobre. Ale čo povedia tvoji priatelia na to, že budeš tráviť večery s protivnou Slizolinskou beštiou?“

Harry sa zasmial.

„Ron si bude myslieť, že som sa zbláznil ešte viac.. Hermiona bude šťastná, že pokračujem s Oklumenciou. Minulý rok ma kvôli tomu stále trápila.“ Naklonil sa späť. „Ale vážne, myslím, že sú vám vďační.“

„Vďační,“ zopakoval Snape sarkasticky. „Za čo?“

„Za to, že ste mi pomohol.“ povedal Harry. Snape si niečo neidentifikovateľné zašomral, ale na žiadnu poriadnu poznámku sa nezmohol.

------------------------------------------------------------------------

tak snáď sa páčila...dúfam, že tentokrát sa komentáre vyšplhajú aspoň na tú desiatku :)

Ai

[ » na začiatok « ]