Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sirius Black, James Potter, Lilly Evansová, Abigail, Alice, Megan, Amy, Remus Lupin
Stručný dej: Čo všetko môže zapríčiniť malá strieborná krabička, ktorú Sirius potiahne svojej matke? Aj taký malý predmet dokáže spustiť vlnu prapodivných udalostí.
„Aha, Potter žije,“skonštatovala Abigail akosi smutne, keď cez dvere Veľkej siene vošiel James.
„A keby len to.“ Usmiala sa Alice a od nadšenia zatlieskala.
„Č...“
„Ahojte,“prisadla si Lilly vyškerená ako slniečko na hnoji a zhlboka vzdychla.
„Lilly, je ti dobre?“spýtla sa Abigail ustarostene. „Potter žije a ty si šťastná, ale čo naviac aj on je šťastný! Lilly?!“
„No,“vzdychla Lilly a červanajúc sa pozrela na Jamesa, ktorý sa niečo pýtal Petra. „Už to tak bude.“
„Ja som to vedela!“zvýskla Alice a ešte raz zatlieskala.
„Tak to ti gratulujem,“usmiala sa Abigail. „Kto by si to bol myslel?“
„Tú iróniu si mohla vynechať,“osopila sa na ňu Megan. „Je tofakt super! Už žiadne hádky!“
Alice si slastne vzdychla a súhlasne prikývla.
„Mne to bude chýbať,“priznala Abigail.
„Ty si ich nepočúvala od tretej triedy!“zavrčala Alice.
„Môžem si prisadnúť, láska?“nasunul sa k Lilly James a pobozkal ju na líce.
„Ak sa zmestíš,“pokrčila Lilly plecia.
„Prečo by som sa nezmestil? Je tu dosť miesta.“
„No,“uškrnula sa Lilly.
„Tak, ako sa ti to podarilo, Potter?“vyzvedala Alice.
„Keď ste odišli, pritlačil som ju k múru...“
„A ja som ho kopla do rozkroku,“dokončila Lilly, načo sa dievčatá začali smiať.
„Neverte jej,“zahundral James a pošteklil ju na krku. „Stále klame už celých päť rokov!“
„Áá! Pre zmenu budeme počúvať ako sa prekárajú,“smutne skonštatovalal Megan. „Kde je Black?“
Black bol v chlapčenských záchodoch. Uväznaný v Remusovom tele skúmal črty svojej novej tváre.
„Nikdy som si nevšimol ako hrozne vyzeráš, Námesačník,“podotkol a fľokol na Siriusa sediaceho na zemi. „Neseď tam, budem mať mokrý habit.“
„Nekritizuj, lebo ti dám ostrihať vlasy,“odvrkol Sirius.
„Zastal som sa ťa!“ohradil sa Remus.
„No a? Posral si to s Abi a to ti nezabudnem,“zamračil sa Sirius. „Mal by som ísť za ňou.“
„Teraz? A čo tým vyriešiš?“uškrnul sa Remus. „Nechaj si to na večer.“
„No to určite a bude si o mne myslieť naďalej to isté čo doteraz,“pokrútil odmietavo hlavou a ponaťahoval si ubolené kĺby. „A to som zvedavý, kto z nás bude za splnu vlko...“
„Do splnu budeme späť vo svojich telách. Vlastne už dnes večer, keď pôjdeme upratovať,“tešil sa Remus.
„Len aby,“dodal Sirius a vyšiel na chodbu. „Ale ak sa Abi neukážem v takejto podobe, nebude mi veriť.“
„Tak bež za Wiliamsovou! Mne je to jedno aj tak ťa odbije, vieš, že zdedila Evansovej predsudky,“potľapkal ho Remus po pleci. „Ako Sirius musíš byť trochu iný, trochu sa správaj ako ja!“
„To radšej nie, ešte prídem do neželaného styku s nežiadúcimi osobami a bude ešte horšie ako je!“
Remus sa zasmial a zamieril do Veľkej siene, ktorá bola takmer prázdna. Sirius sa vybral hore schodmi do Chrabromilskej klubovne. Nemôže čakať do večera.
Poobedná únava presýtila chodby Rokfortu ako hustý dym a stláčala dobrú náladu na minimum. Študenti sa znechutene vliekli na poobedné vyučovanie alebo len tak postávali na chodbách a rozhodovali sa ako ďalej.
„Tekvicová hlava,“povedal Sirius a preliezol portrétovým otvorom, ktorý sa otvoril lenivšie než zvyčajne. A možno sa mu to len zdalo, pretože bol netrpezlivý a nepokojný.
Čakal, že Abi sa bude učiť v klubovni s dievčatami ako mali vo zvyku cez voľnú hodinu, no neboli tam. Teda, aspoň Abi nie.
„Em, Lilly, se všetko v poriadku?“spýtal sa opatrne jej poklepkajúc po pleci.
Lilly skôr ležala ako sedela v mohutnom kresle a roztvorenú knihu letmo držala v ovisnutej ruke.
„Som, pravdaže,“prebrala sa zo zadumania a kniha sa jej vyšmykla na zem. „Prečo ťa to zaujíma, Black?“
„No, ja len, či si v poriadku...“
„Ah, jasné, pretože chodím s Potterom sa teraz budete hrať na veľkých ochrancov?“zamračila sa, no v zápätí sa zasmiala na Siriusovom nechápavom výraze. „No, áno, je mi dobre a chodím s Jamesom!“
„Ale to je úžasné! Waw! Potom to povedz aj Siriusovi, ja musím nájsť Abi..“
„Black, ty si pil alebo hulil?“
„Nie! Preboha, Lilly, som len...“
„Dezorientovaný,“doplnila Lilly. „No, nevedela som, že ťa to tak vezme. James je v izbe a Remusa som neviedla od obrany.“
„Ja hľadám Abigail,“vysvetlil Sirius.
„Tak to by si musel ísť do našich spální, ale pozor, schody už zase fungujú normálne. Alice to dala doporiadku,“vyrapotala Lilly a obrátila pohľad ku knihe.
Sirius chvíľu nevedel, či si robí srandu, alebo to myslí vážne, že je k nemu tak milá. Poznal vzťahy medzi nimi až pridobre.
„Fajn,“usmial sa a práve rozmýšľal, že to skúsi na metle, keď sa na schodoch objavila Abi.
„Lilly, poď hore, Megan má problémik,“zakričala zo schodov. „Samozrejme, len ak ťa Potter pustí.“
„Abi, poď sem! Hľadám ťa po celom hrade!“potešil sa Sirius a natiahol za ňou ruku.
„Čo si čuchal, Black?“spýtala sa obozretne.
Lilly vstala a bez slova vybehla do izby.
„Nič, len tu poď. Prosím,“dodal a Abigail neveriacky zišla pár schodmi.
„Musím ti niečo vysvetliť. Abi, ja nie som Sirius,“povedal pološeptom a zatlačil ju k stene.
„Jasné, ty si dážďovka,“uškrnula sa a súcitne mu tľapla po pleci.
„Nie, Abina, počúvaj,“zavrčal a ťahal ju ďalej od tretiakov, ktorí si pozerali oznamy na nástenke a hlasno ich komentovali. „Ja nie som ten na koho vyzerám.“
„To je nejaký nový spôsob ako ma zbaliť? Alebo sorry, chcem povedať, dostať do postele?“spýtala sa a prekrížila si ruky na prsiach. „Tak to rovno vzdaj.“
„Pozri, ja som Remus,“slabikoval pomaly Sirius.
„Aha! Takže ty si Remus a Remus je James?“spýtala sa Abigail s detským záujmom.
„Nie, Remus je Sirius... teda, Remus som ja...“
„Choď na liečenie alebo si to rovno hoď, Black, lebo toto je fakt trápne,“usmiala sa naivne. „Nemohol si rovno povedať, že ťa poslal Remus, aby si mu to vyžehlil?“
„Ale mňa neposlal Remus!“ohradil sa Sirius dotknuto.
Abigail nadvihla obočie a pochybovačne zošpúlila pery.
„Tak OK,“vzdychol Sirius. „Remusa to hrozne mrzí. On to nepovedal tak ako to vyznelo, teda to tak nemyslel. On ťa skutočne má rád a on chce...“
„A on je zjavne pekný egoista. Povedz Removi, že JA sa cítim zneužitá a že JA mu neskočím na blbé reči a že JA už o ňom nechcem počuť,“vravela a zabárala mu prst do hrude. „A nabudúce nech nazbiera odvahu a príde sám!“
„Nabudúce?“
„Teda už nikdy,“opravila sa Abigail.
„Abi, ty si jedno úžasné, krásne dievča, myslíš, že by som niečo také o tebe povedal?“
„Tak to neviem, ale myslela som, že skôr ty ako Remus. Dnes už vážne neviem,“pokrútila hlavou.
„Nikdy by som to nepovedal,“vyhlásil zápalisto a chytil ju za ruku.
„Ty si dnes taký... zlatý,“usmiala sa Abigail a jej líca sa sfarbili do ružova. „Čo je s tebou?“
„Nič. Ja som taký vždy, len si to doteraz nevidela. Black ma zatieňoval,“mykol Sirius plecom.
„Aha, takže ty sa zriekaš priezviska Black a chceš začať nový život? To si mi chcel povedať.“
„Čo? Nie!“ Zaprotestoval Sirius, no Abigail ho pevne chytila okolo krku a pritiahla si ho bližšie.
„Tak?“
„Bože, si tak krásna,“zašepkal Sirius a pobozkal ju.
„Vždy som si myslela, že Black bozkáva lepšie ako Lupin, ale nebol v tom rozdiel. Chlap ako chlap,“konštatovala Abigail v dievčenských spálňach.
Dievčatá sa rozosmiali a Abi dostala vankúšom po hlave.
„Neohováraj chalana s ktorým si sa bozkávala!“napomenula Alice. „Prináša to smolu!“
„Možno tak tým, ktorí sa bozkávajú s čiernou mačkou,“uškrnula sa Lilly píšuc list. „Bozkávanie je úžasná strata času. Nádhera.“
„Oh, máš novú záľubu?“spýtala sa Megan ironicky. „Povedz nám, ako bozkávala Potter?“
„Hmm... vždy sa musí skloniť chudák, som pri ňom dosť nízka. Ale... nemôžem porovnávať. Potter je môj prvý,“zamračila sa Lilly načo sa ozval nový výbuch smiechu. „No hihihi.“
„Neurážaj sa a ty, Abi, neber Blacka vážne. Prvdepodobne ti len hral divadielko,“skonštatovala Alice. „Chalanov nikdy netreba brať vážne.“
„Niekedy, Al,“tajomne sa usmiala Abigail. „Netreba brať vážne ani baby.“
***
Remus sa ráno zobudil celý dolámený. Slnko ešte nevyšlo spoza oblakov, keď otváral okno a rozhliadal sa po školskom areáli.
„Zavri to okno!“zavrčal James a zakrútil sa hlbšie do prikrývky.
„Prepáč,“odvetil Remus, no okno sa zavrieť nechystal. „Vieš, aký je to super pocit mať zase svoje telo?“
„Všimol som si, že ste sa vrátili aj bez toho,“skonštatoval James a pozrel na Siriusovu prázdnu posteľ. „Tichošťap je na záťahu celú noc!“
Remus sa usmial a ponaťahoval si ubolené kĺby. „Aj Peter je preč, asi ho vzal so sebou. Všetko ma boí, ale som rád, že som ja. Je to ako prísť domov po veľmi dlhom čase.“
„Dobre, dobre, zatvor to okno!“
Remus konečne poslúchol a zavrel okno, aby James nezamrzol. Nevrátil sa však do postele, ale poobliekal sa a zišiel do klubovne. V kozube už dávno neblkotal oheň a Peter, ktorý sedel pri otvorenom okne sa triasol od zimy.
„Čo robíš? Chceš celý prechladnúť?“zamračil sa Remus a zabuchol okno aj tu. „Prečo tu sedíš?“
„Tak, rozmýšľal som,“pokrčil Peter plecia a sledoval Remusa ako rozkladá oheň. „Ako dlho ste s Tichošľapom vo svojom tele?“
„Celú večnosť,“usmial sa Remus a spokojne vystrel ruky k ohníku.
„Čiže aj včera ste boli?“vyzvedal Peter.
„Včera už hej...“
„Dobre,“zastavil ho Peter a vstal. „Fajn, tak ja sa idem tiež obliecť, zatiaľ čav.“
Remus len pokrútil hlavou nad jeho čudným správaním a sadol si na stoličku ku kozubu. Na raňajky mal ešte čas. O pár minút sa z dievčenských spální vyrútil Sirius a zviezol sa dolu po šmýkačke.
„Bré ránko, Námesačník!“široko sa usmial a vykračoval do izby popiskujúc si.
„Aj tebe,“usmial sa Remus nad jeho radosťou.
Sirius vošiel do izby a rozvalil sa na posteľ.
„Celú noc, Tichošľap! Kde si sa zašíval?“šťuchol do neho James.
„Bol som chvíľu u našich dievčat a potom som bol pozrieť mladšie,“odvetil a zavrel oči. „Chcem spať!“
„To nepôjde, dnes máme zase Obranu, kto sa zastene Námesačníka?“spýtal sa James a želaný účinok sa dostavil.
„Vidíš? Treba ísť na Obranu,“ožil Sirius a pomaly vstal.
„Výborne, ja sa ženiem na raňajky, Lilly ma už bude...“
Jamesov monlóg prerušilo Petrovo zavrčanie, keď sa prirútil cez celú izbu k Siriusovi.
„Ahoj, Peter, p...“
„Prečo jej nedáš pokoj?!“zvreskol Peter a zdalo sa akoby vyrástol o dvadsať centimetrov.
„Komu? Čo?“nechápal Sirius. „Zase ide o nejakú tvoju veľkú tajnú lásku? Tak jej daj pokoj ty.“
Peter sa zaklonil a zovrel ruku v päsť.
„To nespr...“uškrnul sa Sirius, no Peter ho silno udrel do tváre. „Aaaaaa! Šibe ti? Si úplne mimo, Červochvost!“
„Kľud, kľud!“zakročil James a chytil Petra zo zadu. „Si v poho, Tichošľap?“
„Jasné, len si necítim nos,“odpovedal neprirodzeným hlasom, lebo sa držal za nos.
„To máš za to a daj ruky preč od Abigail!“zavrčal Peter a kopol k Siriusovi nohou, no ten bol príliš ďaleko, aby ho mohol zasiahnuť.
„Wiliamsová?“nechápal Sirius a klesol na posteľ. „Jej som sa ani nedotkol! Stále si o mne myslí, že som...“
„Neklam, videl som ťa! Bozkával si sa s ňou v klubovni a potom ste šli hore!!“vrieskla Peter a začal sa mykať v Jamesových rukách.
„Veď to bol Námesačník, ty blázon!“upokojoval ho James, pretože si spomenul, že ich spolu videl na schodoch, keď odchádzal z izby. „Chápeš? Remus!“
„Námesačník sa bozkával S Wiliamsovou v mojom tele a ešte neviem čo robili v našej izbe a ľudia to videli?“vypliešťal Sirius oči.
James len nemo prikývol.
„Waw! Zlatý Remus!“vyskočil Sirius z postele a bežal do klubovne. „Remus! Ty blázon! Čo si to urobil!“
Sirius skočil do klubovne a chytil kamarátovu hlavu pod pazuchu. „Ty si môj človek!“smial sa a strapatil mu vlasy.
„Pokoj, Sirius,“bránil sa Remus, keď sa štdenenti na nich otáčali. „Čo je?“
„Čo si robil s Wilamsovou?“spýtal sa Sirius šeptom. Remus sklonil hlavu a zdalo sa, že sa červená. „A všetci si myslia, že to ja!“zvreskol Sirius natešne.
„Že ty čo, Black?“zastavila ho Lilly uprostred víťazného tanca.
„Evansová! Počul som dobrú zvesť,“zaškľabil sa.
„Veď som ti ju sama povedla,“opatrne podotkla Lilly. „Idem radšej za Jamesom.“
„To nie je potrebné,“ozval sa Jamesov hlas a objal ju zo zadu.
„Ahoj,“usmiala sa Lilly, keď ju pobozkal do vlasov. „Ideme na raňajky?“
Alice prinesla Frankova sova radostnú zvesť, že ho prijali na školenie aurorov a od budúceho týždňa začína opäť chodiť do školy. Siriusovi sa na nose zjavila veľká modrina, z čoho bol veľmi nevrlý.
„Idem za Pomfreyovou,“povedal napokon a vstával od stola.
„Počkaj, modrinu viem odstrániť aj ja,“ponúkla sa Lilly a žmurkla na Abigail sediacu oproti, v dostatočnej vzdialenosti od Remusa, ktorý ju hltal očami a Petra, zazerajúceho na Siriusa i Remusa.
Sirius zaváhal, no potom sa rozhodol, že nemá čo stratiť, alebo chcel prejaviť Jamesovej budúcej dôveru a dovolil Lilly, aby na neho namierila prútik.
Lilly mu slabo buchla po modrom nose a neverbálne vyčarila bielu hmlu, ktorá na okamih zahalila Siriusovu tvár.
„Tak, je to?“spýtal sa Sirius, keď sa hmla rozplynula.
„Merin!“vykríkla Megan a prikryla si ústa rukou, no vzápätí sa všetci rozosmiali.
Siriusovi omodrela celá tvár a nezostalo len pri tom, postupne začala hnednúť a sivieť a vyzera ako nepodarený semafor.
„Evansová!“zavrčal, keď sa pozrel do svojho odrazu v lyžičke.
„To máš za všetko, čo si nám urobil. Pomsta, je sladká,“usmiala sa Lilly, keď Sirius bežal cez celú Veľkú sieň.
Hej, viem, ten záver bol "rýchlokvasený" ale som čoraz lenivšia.... Dalšia kapča neviemkedybude, lebo mam toho v škole veľa a neviem sa ešte tak zorientovať =) Takže toť vsio ode mne.
P.S.- Venujem Abigail Greyback Williamsovej
P.S. II- My máme malého kocurika, len ešte nemá meno =(
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.