Kapitola:
Pridaná: 4.10.2008, 11:40:50
Čítaná: 3848×
Hodnotenie: (počet hlasov: 30)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sirius Black, James Potter, Lilly Evansová, Abigail, Alice, Megan, Amy, Remus Lupin
Stručný dej: Čo všetko môže zapríčiniť malá strieborná krabička, ktorú Sirius potiahne svojej matke? Aj taký malý predmet dokáže spustiť vlnu prapodivných udalostí.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » (bez názvu) 2 » Čarovná moc skrinky 3 » List 4 » Abigail 5 » Tajomstvá 6 » Okyckanica 7 » Sny contra Black 8 » Mesiac v splne 9 » Štúdium cudzieho jazyka 10 » Pravda (alebo) Prečo majú muži nohy do „O“? 11 » Polárna žiara 12 » Nie všetko sa vždy podarí 13 » Je to súkromné... 14 » Vojna dvoch duší 15 » Lístoček, banket a vôl :) 16 » Späť domov 17 » (bez názvu) 18 » Šťastné a veselé 19 » Záchrana 20 » Obyčajný deň 14.február... 21 » Výber 22 » Áno a Nie 23 » Život A Smrť Saibel Normenovej-Lytteltovovej 24 » Poprvé naposledy 25 » Poriadne uvítanie 26 » Bezbolestný pád 27 » Všetko je inak 28 » Podstata je prežiť 29 » Závan smrti

Hmm, som si vždy hovorila, že napíšem najviac 30 kapitol, pozrite na to! To nabudúce bude musieť byť posledná... Čo teraz so mnou?? Hmmm?

* *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *

„Halloween sa temnotou blíži, v tom čase sa sen so zlom skríži. Naverímboha ponevieram sa hradom a hlavy stían radom...“

„No to určite a všetci prváci zutekajú,“pokrútila hlavou Lilly. „Má to byť pieseň slávnostná!“

„A čo mám oslavoavť v tento sviatok? Smrť?“zahundrala Megan a poškrabala sa na hlave brkom.

„Krásne si si zafarbila vlasy, Meg,“upozornila ju Alice.

„Pomôžte mi,“zaprosila Megan.

„Ah, daj to sem,“natrčila Abigail ruku a sadla si s pergamenom na posteľ. „Takže niečo pochmúrne, ale nie drastické?“

„Áno, áno!“prikyvovala Megan a sledovala ako Abigail píše.

„Pochmúrny súmrak na hrad padá, pamätám na časy, keď som mala rada,“prečítala Abi, načo Megan natešene zatlieskala.

„No jeeej,“uškrnula sa Abigail a písala ďalej.

„A ty nad čím zas rozdumuješ?“spýtalas sa Alice Lilly, ktorá sedela pred zrkadlom a počúvala o čom sa rozprávajú.

„O Martingessovi. Je nechutné, čo predvádza na hodinách,“povedala Lilly. „Remus už na dvoch nebol.“

„Mal by o tom vedieť Dumbledore,“súhlasila Megan.

„On o tom vie,“zamračila sa Lilly. „Už celé týždne. Písala som mu o tom.“

„Ty si písala riaditeľovi a my o tom nevieme?“vyvalila Alice oči a urazene sa stiahla za záves na posteli. „To si nám pekná kamarátka!“

„Nemáš to jedno? Dumby aj tak nereaguje!“zahriakla ju Megan. „Je už starý, možno nevie čítať, alebo čo.“

„Megan,“prevrátila Lilly oči a pokrútila hlavou. „Ak Dumby nevie čítať, tak som testral.“

„Ty si testral? Prečo si nám o tom nepovedala?“zaškľabila sa Alice. „A máš návšteu.“

„James!“zasyčala Lilly, keď pozrela z okna.

´Otvor!´ Naznačoval James skrehnutými rukami.

„Blázon!“vyštekla Lilly, keď James padol do izby ako klát a rozčapil sa na podlahe.

„Blázon? Leziem tu po stechách len kvôli tebe!“

„Veď vravím, že si blázon!“šťuchla do neho Lilly, keď sa postavil. „Čo tu robíš?“

„Poď so mnou von,“zaceril sa James a chytil ju za ruku.

„Je tam zima! Kam by sme chodili!“protestovala Lilly.

„Choď, Lilly,“usmiala sa Alice. „Veď sa kvôli tebe takmer zabil. Zaslúži si, nie?“

„Nie!“pokrútila Lilly hlavou. „Seba nech zabije, to mi je jedno, ale mna po strechách vláčiť nebude.“

„Tebe to je jedno?“vrhol na ňu James psí pohľad. „Neboj, dám na teba pozor.“

„Dávaj pozor na seba, aby si bol dostatočne ozbrojený,“odvrkla Lilly.

„Nábojov mám dosť,“zaškeril sa James spokojne.

„Blbec,“zavrčala Lilly a vybrala si zo skrine sveter. „Tak kam ma to ideš zobrať?“

„Nechaj sa prekvapiť,“potešil sa a ťahal ju k oknu.

„Zbláznil si sa? Chceš aby som šla oknom?“zvýskla Lilly a vyklonila sa, aby videla, ako sú vysoko. „Sedem poschodí!“

„Neboj sa, pôjdem za tebou a je to tam v pohode. Dá sa chytiť,“vysvetľoval a vyliezol na podokenicu.

„Dá sa chytiť? Chceš tým povedať, že niekde sa nedá?“

„Len pri našich oknách, ale tam nejdeme,“povedal a podal jej ruku. „Tak?“

„Si chorá ak tam polezieš,“podotkla Megan.

„Alebo zaľúbená,“uškrnula sa Alice, keď Lilly vyšla na podokenicu. „Zatvorím okno, tak potom zaklop.“

„Alebo nám zamávaj, keď budeš letieť dole,“ozvala sa Abigail a podala Megan zapísaný papier.

Lilly sa nervózne zasmiala a s Jamesovou pomocou sa vyšvihla na strechu.

„To dievča je bláznivé!“zahundrala Alice a zabuchal okno, keď sa stratil aj James. „Úplne zblbnuté!“

Megan začala skladať melódiu k Abinej básni, ktorá sa jej nadmieru páčila.

Prešlo pár hodín takmer ničnerobenia. Dievčatá sa rozprávali a smiali jedna na druhej skúšali fazuľky každej chuti a rozoberali svoje povahy, keď sa dvere izby otvorili a dnu sa strčila Siriusova hlava.

„Black!"usmiala sa Megan a rýchlo si uhladila rozpustené vlasy i pokrkvané

pyžamo. „Ahoj."

„Ahojte,"usmial sa na ne, no v zápätí sa spamätal. „Nie je tu James?"

„Potter?"zamračila sa Abigail.

„Koľko Jamesov máme v ročníku?"fľokol na ňu Sirius. „Mal byť s Evansovou."

„A myslíš, že zostali tu?"zacerila sa Alice a ukázala prstom na strechu.

„On ju zobral hore??"vyštekol Sirius a prebehol k oknu.

„Hej,"prikývla Megan a pribehla k nemu. „Ideš za ním?"

„Prišla mu súrna sova, takže musím,"utrúsil Sirius a otvoril okno. „Úradné sovy sú blbé, nemohla ten list zaniesť na strechu?"

„No určite, ešte by sa zabila,"pokrútila Abigail hlavou. Sirius niečo zahundral a vyšplhal sa na strechu.

„Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche,"skonšatovala Alice a žmurkla na Megan.

„Ja viem,“ohradila sa Megan a vrátila sa do postele. „Ale ten prvý vták je lepší.“

Divčatá vybuchli smiechom.

Sirius sa v tej istej chvíli škrabal po úskom výklenku na streche k miestu, kde mali zavesené lano.

„James!“zakričal polohlasno a potiahol za lano, ako keď na jeseň trasieme slivkami, keď chceme aby popadil. „Jameees!“

„Sirius?“ozval sa Jamesov hlas niekde z tmy tam hore. „Čo je?“

„Poď dolu!“

„Prečo?“

„Niečo ti prišlo!“

„A?“

„Súrne!“vrčal Sirius netrpezlivo.

„Tak poď hore!“

„Zlez sakra, lebo ťa sepalim!“zahromžil Sirius a na znak trucu sa oprel o stechu.

James sa o chvíľu zošuchtal k nemu. „No čo?“zahundral.

„Ty si zobral Evansovú tuná?“hneval sa Sirius ukazujúc na ich tajné miesto. „Keby som mal trochu svedomia, tak teraz to lano odrežem, nech tam zostane!“

„Ale našťastie svedomie nemáš,“zaškeril sa James. „Čo mi prišlo?“

„Súrna sova z úradu,“vytiahol Sirius list a zamával mu ním pod nosom. „Ale nedostaneš ho, kým mi nepovieš, čo ste tam hore robili!“

„To sa ma pýtaš ty, Cassanova?“ešte širšie sa škeril James, keď mu Sirius odovzdal list. „Bež už.“

„Jasné, teraz som tu navyše, že?“zavrčal Sirius.

„Hej, Black, teraz si tu navyše. Choď za Abi alebo čo,“ozvala sa Lilly a zostúpila k nim.

„Ah, Williamsová, to hej...“ zazubil sa a pomaly odchádzal preč.

„Čo je, James?“

James čítal list pri svetle prútika, keď sa zosunul na zem.

„James?“oslovila ho Lilly a čupla si k nemu. „Tak čo sa stalo?“

„Nie!“zvreskol z ničoho nič a vyskočil na nohy. Lilly sa zapotácala na okraji strechy a zašmykla sa na škridle.

„James!“zastonala a priložila si ruku na chrbát, kam sa udrela. James sa však neobzrel, rýchlo prešiel na duhý koniec strechy a stratil sa.

„James!!“zakričala ešte raz, no márne. Zostala ležať na streche a hľadela na hviezdnaté nebo. Netušila, čo sa stalo, len nepríjemný pocit jej nahováral, že už nič nebude tak, ako predtým.

„Kde je James?“vyhŕkla Lilly, keď jej Abigail otvorila okno.

„Netuším, bol predsa s tebou!“mykla Abi plecom a zatiahla závesy.

„Neprešiel tadeto naspäť? Nevideli ste ho, odkedy sme odišli?“ustráchane sa uisťovala Lilly.

„Nie, bol tu len Black,“odvetila Alice.

„Bože,“vzdychal Lilly s búšiacim srdcom a vybehla z izby, pre zmenu dverami.

Doslova preletela cez klubovňu a dofrčala do chlapčenských spální. Bez zaklopania vtrhla do Záškodníckej izby.

„Evansová!“zasmial sa Sirius, ani sa nenamáhal zakriť svoje takmer nahé telo.

„Black!“znechutene si ho premerala. „Kde je James?“

„Neviem, boli ste spolu na...“

„Keď si mu dal ten list, tak odišiel a vo veľmi zlom stave!“zavrčala. „Kde môže byť?“

„Ne-tu-... Čo bolo v liste?“zháčil sa Sirius, načo Lilly len nevedome pokrútila hlavou a stisla pery. Keď ani Black nevie, čo sa deje, je to zlé.

„Dobre, Evansová, upokoj sa,“chytil ju za ramená a posadil ju na posteľ.

„Som pokojná,“potichu povedala Lilly a sledovala, ako si Sirius naťahuje tričko a nohavice.

„Počkaj tu... alebo choď radšej do klubovne, ja ho nájdem,“presviečal ju Sirius.

„A ja tu budem len tak sedieť?“zamračila sa.

„No, hej. Určite bude chcieť vidieť mňa. Neznáša keď ho vidíš v inom stave ako šťastného frajerského metlobalového víťaza,“vysvetťoval. „Počkaj dolu.“

„Pokúsim sa,“vzdychla Lilly, keď Sirius vybehol z izby. „Nezomrieť strachom.“

„Pracovali pre vás a teraz sú mŕtvi!“zvreskol James a hodil o zem misku s mentolovými cukríkmi.

Albus Dumbledore na neho pokojne upieral oči ponad končeky prstov. „Takže ste o tom vedel?“

„Áno, vedel som o tom! Moji rodičia mi verili! Nesprávali sa ku mne ako k decku, všetko mi povedali!“zúril James. „A vy... nechcete mi povedať ako zomreli! Vy...!“

„Nestačí vám vedieť, pán Potter, že zomreli za dobrú vec? Niekedy nie je dobré vedieť podrobnosti,“spýtal sa Dumbledore, stále chladný a pokojný.

„Sú to moji rodičia! Chcem vedieť...!“James klesol na stoličku a zaboril si tvár do dlaní. Nemohol tomu uveriť. Jeho rodičia a mŕtvi?

„Pracovali pre mňa, chránili jednu osobu pred Voldemortom a robili to veľmi dobre, až do posledného dychu. Môžeš byť na nich hrdý,“smutne sa usmial Dumbledore.

James si nevšimol, že mu riaditeľ začal tykať a nezaujímalo by ho to, ani keby ho na to upozornil.

„Koho chránili?“spýtal sa ani nevedel prečo. Nechcel to vedieť.

„To ti nemôžem povedať,“odvetil Dumbledore a konečne si odlepil končeky prstov.

„Moji rodičia...“

„Keby ti to chceli povedať, urobili by tak už dávno, James,“prerušil ho Dumbledore. „V marci budeš plnoletý, do tej doby zostaneš v Rokforte.“

Riaditeľ ukázal na dvere, čím Jamesa poslal preč a pochmúrne pozrel na porozbíjané misky na zemi. Netušil, že o niekoľko rokov bude jeho náradie rozbíjať Jamesov syn.

„Je mi to ľúto, James, ale teraz vás už zrejme budú hľadať priateľia.“

James nič nepovedal, len vyšiel z miestnosti. Prešiel pár chodieb a uvedomil si, že nevie, kam má ísť. Nechcel sa vrátiť do klubovne a odpovedať na nekonečné otázky priateľov. Nechcel, aby po ňom pozerali fanúšikovia metlobalu, dokonca si prial, aby bol celkom neznámy, po prvý raz nenávidel svoje metlobalové úspechy.

„James?“ozval sa mu za chrbtom Siriusov hlas, no tváril sa, že ho nepočul a trochu rýchlejšie pokračoval v ceste.

„Paroháč, čakaj!“rozbehol sa za ním Sirius. „Čo sa stalo? Evansová dobehla celá vydesená...“

„Nechaj ma, Tichošľap,“zavrčal James a neočakávane zaliezol do tajnej chodby.

„Nenechám ťa takto, kamoš,“zastavil ho Sirius a zasvietil si prútik. „Ukáž mi ten list.“

James zavrtel hlavou. „Tichošľap, moji rodičia...“

„Stalo sa im niečo?“spýtal sa Sirius a v očiach sa mu mihol strach.

„Oni sú... sú... mŕtvi,“zašepkal James najradšej by sa vyfackal za to, čo mu vykĺzlo z úst.

„Nie,“zapochyboval Sirius. „Nemôžu byť...“

Ticho v chodbe sa odrážalo od múrov a preletelo celý hrad. Dvaja Potterovie synovia sa ponorili do jedného smútku. Svet sa prestal točiť a všetky hlasy stíchli. Smrť rozprestrela svoje krídla a už nikdy spod nich nepustí tých, ktorí im dali všetko...

***

Veľká sieň sa skvela výzdobou z tekvíc, netopierov a halloweenskych masiek.

„Bola si úžasná,“pochválila Alice svoju priateľku Megan, keď dospievala. Celá Veľká sieň sa otriasla potleskom, okrem Slizolinského stola, prevládalo pískanie.

„Ďakujem, za ten text vďačím Abigail,“usmiala sa Megan. „Nechýba tu niekto?“

„Hej, James a Sirius nemali chuť sa baviť, zostali v klubovni a Lilly je s nimi,“zreferovala Abigail.

„A ty si prečo nezostala s Blackom?“zamračila sa Megan.

„A prečo by som mala? Ja s ním nič nemám,“ohradila sa Abi. „Remus mi všetko vysvetlil.“

„Čo všetko?“vyzvedala Alice.

„Že to bola stávka,“povedala spokojne a vrhla sa na jedlo, ktoré sa objavilo na stole.

„Hmmmm,“ zahmkala Alice pochybovačne.

„Radšej to už neriešme,“zasiahla Megan, načo Abi súhlasne prikývla.

„A dal mi niečo, za čo som mu veľmi vďačná, takže ho neohovárajte,“dodala ešte Abigail.

„Čo?“nadskočila Alice.

„Je lepšie to nevedieť,“uzemnila ju Megan a zasmiala sa sama na sebe.

* *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *

Tak, koniec 29. -ny. Neviem, či prešla beta- readrom, takže chyby sú moja vina =). Venujem Vašovi, aby sa El nesťažovala a ešte mojim skalným, ktorí mi píšu komenty =) Ďakujem.

Sorry, že pridávam až tak neskoro, ale mám toho fakt veľa teraz, dik za pochopenie a ešte niečo...? Nie, tak cavtee =)

Lilly

[ » na začiatok « ]