Kapitola:
Pridaná: 12.9.2008, 11:24:49
Čítaná: 1354×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Kitty Turnerová, Lily Evansová, Sirius Black, James Potter, Leonela, Remus Lupin
Stručný dej: Ako si získať chlapca, ktorý je zamilovaný do úplne inej osoby? Podarí sa Kitty získať si Jamesovu priazeň? Prečo ale o jej priazeň stojí Sirius? (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Začiatok 2 » Rozhovor vo vlaku 3 » Otras mozgu

Túto poviedku venujem všetkým, ktorý ma tu privítali.

--------------------------------------------------------------------------

Neviem, ako sa mi to znovu podarilo ale áno, znovu trčím pod neviditeľným plášťom a sledujem Lilly. A prečo? Lebo ja sa musím vždy do niečoho zapliesť. Ale začnem pekne po poriadku. Všetko sa to začalo asi pred dvoma mesiacmi.

„Kitty, miláčik, nezabudni mi písať.“

„Neboj mama budem“

To boli posledné slová, ktoré mi mama adresovala predtým, ako vlak zašiel do zákruty a ona sa mi stratila z dohľadu. Bezradne som si sadla na kufor. Hoci som mala nastúpiť už do piateho ročníka, cítila som sa ako bezradná prváčka. Ľudia chodili okolo mňa, navštevovali priateľov, prváci vystrašene tisli svoje kufre popri stenách, ďalší na mňa hundrali, že zaberám chodbu. Vstala som z kufra a ťahala ho pomaly popri kupé, ale tak, aby ma ich obyvatelia nezbadali. Nevedela som, kam si sadnúť. A mohla som si za to sama. Spriatelila som sa z najväčšími nepriateľmi na škole a to bol môj problém, ako kľučkovať medzi nimi. Prechádzala som popri kupé, kde sedel Severus spolu zo svojou partiou smrťožrútov. Zo Severusom som sa spriatelila len nedávno konkrétne pred piatimi mesiacmi. Detailne si na ten deň pamätám...

______________________________________________________________

„Daj mi pokoj!“

„A prečo by som mala?“

„Poradím si aj sám. Nepotrebujem pomoc od nejakej Chrabromilčanky!“

„Ako chceš!“

Tento rozhovor sa odohral krátko potom ako sa Severus zrútil zo stromu potom, čo ho tam Sirius zavesil. Visel tam pol hodiny, kým som ho neobjavila a nezrušila kúzlo. Zletel dolu ako vrece zemiakov a miesto vďaky mi vynadal. Ani to ma však neodradilo pomôcť tomuto úbohému chlapcovi zo Slizolinu, ktorému strpčujú život moji kamaráti. O to viac som mu chcela pomôcť, lebo som to často robila aj ja. Keď som mu chcela pomôcť vstať oboril sa na mňa. Odišla som pár krokov ďalej ale Severus tam stále ležal a hľadel do zeme. Zahryzla som si do pery a hoci som chcela odisť, neurobila som tak. Vedela som akú ma Severus citlivú strunku a ako zlomiť jeho nepriateľstvo. Pozrela som naňho ľútostivým pohľadom a spýtala som sa.

„Aj Lilly by si odmietol, keby ti chcela pomôcť len preto, že je z Chrabromilu?“

Moje slová Severusa udreli, akoby som mu strelila facku. Pozrel na mňa už menej nepriateľsky a zašepkal:

„Nie... ona by to totiž myslela úprimne.“

To ma popudilo. Aj ja som mu chcela pomôcť úprimne, nie preto aby som ho ďalej trápila. Ale nečudovala som sa, že my neverí. Bola som to totiž ja, kto mu často ničil život. Moji priatelia ma ovplyvnili natoľko, že som nevidela jeho trápenie a citlivú, priateľskú povahu, čo na ňom videla Lilly. Trebalo až vypláchnutie žalúdka od Lilly aby som sa uvedomila. Pristúpila som k nemu a kľakla si tak blízko, že sme sa takmer dotýkali kolenami. Nastavila som ruku a pozrela mu do čiernych očí, teraz takých smutných, inokedy žiarivých a nebezpečných. Natiahla som ruku, nech sa jej chytí, aby som mu pomohla vstať. Pevne som dúfala, že ju chytí. Zdvihla som oči a sledovala som pár svetlých okienok v Rokforte, ktoré ešte žiarili v tme. Nás nebolo poriadne vidno. Zacítila som vo svojej dlani jeho teplú dlaň. Chytil ju! Potiahla som za ňu a sama som sa postavila. Severus sa z ťažkosťou postavil, pričom zatínal zuby od bolesti. Trochu sa zatackal a znovu spadol. Kľakla som si a ustarostene sa spýtala:

„Severus, čo...“ keď som si všimla jeho krvácajúcu nohu. Mal na nej hlbokú ranu, z ktorej vytekali pramene horúcej krvi a načerveno farbili zem okolo. Vedela som, od čoho to má. Sirius použil levicorpus ale aby sa uistil, že ho nikto nedá dole, zviazal Severusovy nohy povrazom. Síce som mala z pohľadom na krv malé problémy zaťala som zuby a vytiahla prútik. Namierila som ho na Severusovu nohu a hoci ma z pohľadu toľkej krvi napínalo, chcela som pomôcť.

„Ferula!“

Na Snapeovej nohe sa objavili obväzy. Spokojne som sa usmiala ale Severusová reakcia nebola priateľská.

„To by som zvládol aj sám.“

„Áno, ale nemáš tu prútik a nemôžeš sa brániť. Keby som chcela, kľudne ťa znovu zavesím na strom. Ale ja to nechcem. Dokonca Ti dám aj prútik.“

Vytiahla som prútik z rukáva a hodila mu ho. Hoci som bola dobrá čarodejnica, Snape bol v čiernej mágii lepší a ľahko ma mohol premôcť, aj keď bol zranený. Neviem, prečo som mu tak slepo dôverovala ale verila som mu, že mi neublíži. Pre istotu som ale vytiahla prútik a namierila naňho.

„Poď, musíš ísť do nemocničného krídla!“

Snape ostal najprv ohromený s tým, že jedna z jeho nepriateľov sa v podstate dobrovoľne vzdáva. Prútikom som mu síce skoro vypichla oko ale on akoby to nevnímal. Zastrčil si prútik do vrecka a ako omámený kráčal smerom do hradu. Uvažovala som, či zo mnou nehrá nejakú hru, kde sa na mňa vrhne a oskalpuje ma. Sklopila som prútik a išla za ním, ale neodložila ho. Pred bránou sa Severus otočil a pozrel na mňa zmeteným pohľadom.

„Prečo si na mňa nepoužila zaklínadlo?“

„Lebo som ti chcela pomôcť.“

„Ďakujem.“

A usmial sa. Opätovala som mu úsmev. Toto krátke slovo a gesto z nás prestalo robiť nepriateľov a zakrátko sme sa skamarátili. Nesmel ale

o tom nik vedieť, zvlášť nie záškodníci.

______________________________________________________________

V myšlienkach som sa preniesla popri ďalších kupé, až som zazrela cez sklo Lilly s patiou kamarátok. Nechcela som si však k nej prisadnúť. Ich rozhovory sa totiž krútili okolo chodenia s chlapcami, móde, účesoch atď. a hoci sme bolo v jednej spálni štyri roky, nenašla som si k ním, okrem Lilly, cestu. V ďalšom kupé sedeli moji priatelia záškodníci. Prvý, hneď pri dverách bol James. Jeho čierne vlasy a orieškovo hnedé oči vo mne vzbudzovali aj niečo viac ako priateľstvo. Ale nemala som šancu. James zbožňoval Lilly, hoci ona oň ho nestála a dávala mu to jasne najavo. Keď sa teraz smial na niečom, čo povedal Sirius, aj mne sa mimovoľne zachveli kútiky úst. Vedľa neho bol Sirius. Ako kamaráta som ho mala zo všetkých najradšej, hoci bol prelietavý, egoistický a niekedy aj zákerný. Bledú tvár mal krásne vyrysovanú a čierne vlasy dlhšie ako minulý rok. Bol aj vyšportovanejší, hoci keď sedel, nebolo to tak vidno. Takmer skrytí, akoby tam ani nebol sedel Peter. Bol to milý chlapec ale trochu príliš doliezal za Jamesom a Siriusom aj za mnou. A nakoniec Remus, najtichší a najmúdrejší (hoci si to nechcel pripustiť) z bandy záškodníkov. Pozeral niekam von oknom ale tvár mal strhanejšiu ako naposledy. Vedela som, že má nejaké tajomstvo a túžila som ho zistiť. Takto som sa dala unášať ich tvárami, až kým ma nezbadal Sirius. Usmial sa a kývol mi a z úst aj cez sklo som rozumela slová.

„Kitty, poď k nám.“

Všetkých tváre sa na mňa dívali a ja som vedela, že o mojom pobyte vo vlaku je rozhodnuté.

PS: Toto je moja prvá poviedka a mám síce už napísané aj ďalšie dve kapitoly ale napíšte, či má zmysel pokračovať v tom. 

[ » na začiatok « ]