Kapitola:
Pridaná: 18.8.2008, 17:41:30
Čítaná: 2102×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lilly Ellen Wolfman (Lilly Kawako Cattiveria), Martin el Asmaru, Dadka Clavell, Aurora Ives Summerso
Stručný dej: Táto poviedka je dielo fakulty Terra zo stránky Rokfort.sk. Mám na ňu len minimálne autorské práva, no povolenie od tvorcov, že ju sem môžem pridať.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » I. 2 » II. 3 » III. 4 » IV. 5 » V. 6 » IV.

WARNING

Toto dielo nie je moje, iba čiastočne. Je to kolektívne dielo fakulty TERRA na stránke Rokfort.sk.

Tajomstvo budúcnosti IV.

Mená tvorcov: Aurora Ives Summersová, Martin el Asmaru, Sarah Lily Spinettová, Dadka Clavell.

Samara len prikývla hlavou a urobila, čo jej Polly prikázala. Vôbec ju neprekvapil jej postoj. Toto je predsa temná doba a mnoho sa toho mení, aj Polly sa zmenila - preblesklo jej mysľou - no iným spôsobom. Zatiaľ, čo ostatní podľahli zlu ona sa akoby stala silnejšou osobou. Samara len dúfala, že dobrou silnejšou osobou. No naznačovalo jej to Pollyne správanie a ostražitosť. Na konci chodby, po ktorej jej prikázala ísť bola kuchyňa. Samara do nej vstúpila a za ňou v tesnom závese Polly. Tá jej kývla hlavou k stolu aby jej naznačila, aby si sadla. Samara ju poslúchla a všimla si, že Polly očividne tuho rozmýšľa nad situáciou, čoho dôkazom bolo aj to, že si hrýzla spodnú peru ako mala vo zvyku. "Podaj mi prútik Samara." povedala jej napokon s autoritou, na ktorú u nej nebola zvyknutá. Tá sa na ňu zadívala a po chvíli jej pevným hlasom odpovedala. "Polly, veľmi dobre vieš, že by to odo mňa nebolo veľmi rozvážne a vzhľadom na to, čo som tu doteraz zažila aj veľmi hlúpe."

"Podaj mi prútik!" povedala Polly hlasnejšie a Samara zaváhala. Je naozaj ešte stále na strane dobra? Alebo jej vezme jej prútik a potom ju zabije? No nemala na výber, a tak, pomaly, sem tam sa zastavujúc, podala Polly prútik do natiahnutej ruky. Tá ho mlčky vzala, a predložila si ho pred oči. Ticho, ktoré nastalo sa zdalo byť nepreniknuteľné, a zotrvávalo dlhú chvíľku. Samara nevládala ani dýchať, nevládala hľadieť na Polly ako skúma jej prútik a tak sa rozhodla že preskúma kuchyňu. Bola priestranná, moderne zariadená. Veľké okno, ktoré ukazovalo na pekný park za domom, na záhradku vysadenú kvetmi bolo uprostred, a vedľa neho všakovaké nádoby a iné kuchynské potreby. "Ako sa volal môj chumáčik?" spýtala sa zrazu Polly, a to Samaru vytrhlo zo zadumania. Takúto otázku nečakala, no po tom, ako na ňu Polly znova namierila prútik, tentoraz už pevnou rukou a ona nemala ani jeden, musela odpovedať. "Polly... ja si to nepamätám. Bolo to dávno!" prehodila, pretože ako premýšľala, tak premýšľala, ale meno jej chumáčika si nevedela vybaviť. "Ako sa volal môj chumáčik?" spýtala sa znova Polly a prútik posunula mierne dopredu, čo spôsobilo, že Samara sa mykla. V tom, akoby sa jej niečo v hlave rozsvietilo, a ona sa usmiala. "Bol to Pinky... Malý, ružový chumáčik, ktorého si si brávala všade so sebou.." povedala s úsmevom, a scéna, čo sa odohrala potom ju prekvapila. Polly sklopila prútik a s hlasným výkrikom "Si to teda ty" sa jej hodila okolo krku a tuho ju objala. Samara cítila, ako z nej opadol všetký stres, ako sa uvoľňuje. "Áno, som to ja.." povedala. "Ale ako je možné, že žiješ? Ako je to možné? Veď ťa zabili.. Smrťožrúti, to oni ťa zabili...Úplne ma to položilo. Hoci sme si neboli blízke, bola si moja najlepšia kamarátka..." prehodila pomedzi stekajúce slzy Polly a ešte tuhšie ju objala. Samara sa znova zatvárila prekvapene. Mala síce Polly rada, ale, že pre ňu znamenala niečo, ako najlepšia kamarátka, o tom netušila. Prečo si to nikdy neuvedomila, že človek, ktorý jej bol odjakživa najvzdialenejší je jej vlastne najbližšie?

Stále prekvapená priznaním od Polly sa pomaly odtiahla. Polly chcela vysvetlenie ako to že žije a čo sa vlastne vtedy stalo. Ona jej to všetko ochotne vysvetlila, pretože v nej videla nádej. Rozprávala pokojne, až kým... " Prišli sme k domu pani Cautwellovej, starej učiteľke Obrany proti čiernej mágií, pamätáš sa, nie? A Mark, on povedal: Čo s ňou mám urobiť?" A vtedy sa jej hlas zlomil a začala vzlykať. Medzi vzlykmi ďalej rozprávala." A- a ja ssom sa-a rozutekala-a prečč." Keď dopovedala, sklopila oči a ďalej úporne plakala. Cítila Polly ako ju objíma a dokonca aj cez zapchatý nos cítila parfum, ktorý používala ešte v škole. Teraz si spomenula ako ju Polly sledovala keď boli s Markom a Jessi, Jessi ktorá sa tak zmenila, v parku. Až teraz jej došlo, čo k nej Polly cítila. Polly ma brala ako najlepšiu kamarátku, ktovie prečo... rozmýšľala nad tým a stále vnímala objatie Polly. Zrazu jej na jazyk prišla šialená otázka." Polly, aké známky si mala na M.L.O.K-och?" Dostala nápad. Keďže sú dve, mohli by sa prebojovať do domu pani Cautwellovej. Tak by zistili, prečo tak Mark zareagoval. Nechcela si pripustiť, že aj Mark sa pridal na stranu zla. Polly trochu zahanbeným hlasom povedala. "No mala som všetky V okrem veštenia, to som mala D. To mi nikdy nešlo." Pre Polly, tú knihomoľku bolo asi dosť zahanbujúce, že nemala všetky V ale i jedno D, no veštenie sa z kníh nedá naučiť.

Samara ticho, záhadným pohľadom pozrela na Polly. Je to jej jediná nádej. Má to i tak risknúť? Nevie komu môže veriť, no zdá sa, že Polly áno. Zdá sa, že ona jediná jej uverila. "Polly?" oslovila ju zrazu Samara a tým prerušila svoje i jej myšlienkové pochody, ktoré sa uberali tými najrôznejšími smermi. "Pomôžeš mi?" spýtala sa. Hoci nešpecifikovala s čím potrebuje pomôcť, bola si istá, že Polly to pochopí. Bola si viac než istá tým, že ona jedná rozumie, čo Samara teraz cíti. Samarine a Pollyne oči sa stretli a na chvíľku na seba iba mlčky hľadeli. Ani jedna nepreriekla slovka. "Samozrejme" odvetila odrazu Polly a Samara sa usmiala. "Ďakujem, ďakujem ti veľmi pekne za všetko.." no Polly ju umlčala pohľadom. Zdalo sa, že ju niečo trápi, no Samara nevedela prečítať čo. "Musíš si oddýchnuť, zajtra mi rozpovieš celý tvoj príbeh, aby sme zistili, čo sa dá robiť. Teraz si choď ľahnúť, tretie dvere v pravo sú hosťovská izba. Tam zatiaľ budeš nocovať, kým niečo nevymyslíme. Dobrú noc!" jej tón sa úplne zmenil. Bol mierne odmeraný a náhlivý, akoby niečo chcela rýchlo urobiť, ale nemohla, pretože tu bola Samara. Tá iba mlčky vstala, usmiala sa a vykročila po schodoch vedúcich na druhé poschodie, do hosťovskej izby, pričom schody pod ňou vŕzgali a zdalo sa že prebudia celý dom. No okrem nich dvoch tu nikto nebol. Pollyne oči sledovali Samarin pohyb, a len čo zašla za roh, hlasno si vzdychla a svoj prútik obratne použila a švihla ním tak rýchlo, až to zasvišťalo. Zjavil sa strieborný záblesk, a hmlovitá hmota sa sformovala do krásnej striebornej kačky, ktorá iba pozrela na Polly, a rozbehla sa skrz stenu do tmy. Bol to patronus, ktorý odišiel odovzdať správu, správu o Samarinom príchode. Správu o tom, že všetko je tak ako má byť. Skôr, ako Samara vyšla na horné poschodie, zdalo sa jej, že zazrela akýsi záblesk zdola, záblesk jasného striebristého svetla, no ignorovala ho. "Už začínam byť paranoidná.." pomyslela si a usmiala sa. Vedela, že v Polly môže hľadať svoju oporu, svoju priateľku, ktorá ju nezradí. Nie tak, ako Mark a pani Clautwellová, nie, Polly je iná ako oni. No mýlila sa.

Na druhý deň bolo upršané počasie a Samara bola taká unavená, že spala až do desiatej. Akonáhle sa prebrala prehrnula si hlavou všetky udalosti, ktoré sa stali za včerajšok, a zbehla dole za Polly, celá žhavá od zvedavosti. Napadla ju totiž otázka, ktorú jej chcela položiť už včera, no nijako sa k tomu nedostala. "Dobré ránko" pozdravila ju Polly milým hláskom a v dobrej nálade. "Raňajky sú na stole" oznámila a prstom ukázala na rôzne druhy jedál od hrianok cez omeletu ,praženicu, čerstvý chlieb.... "Polly ale to si nemusela" povedala rýchlo Samara no nestihla dopovedať pretože Polly bola rýchlejšia "Ale musela len si sadni a najedz sa čoho chceš, určite musíš byť hladná." dohovorila a sadla si ku stolu oproti nej. Samara už bez námietok začala do seba rýchlo hádzať čerstvú omeletu a zajedala ju hriankami. „Polly môžem sa niečo opýtať?" prehovorila zrazu, keď mala konečne prázdne ústa a zahnala ten najväčší hlad. "Len sa pýtaj, na to som tu...," odvetila Polly a zvedavo na ňu pozrela. Bola zvedavá, čo jej tak veľmi leží na srdci, že hneď z rána musí klásť otázky. "Čo sa dialo po tom, ako som zmizla? Čo bolo medzi vami všetkými? Medzi mojimi priateľmi Markom, Jessii.. " hovorila ticho a zdvihla zrak od jedla. Táto otázka Polly ani trochu nezaskočila, vedela, že sa na ňu raz opýta no odpovedať jej nechcela, vedela však, že musí.. "No vieš Samara.." začala opatrne.

Zhlboka sa nadýchla. Ako jej to povedať? "Ty si zmizla, človek, ktorý držal celú partiu pokope. Duša všetkých. Ty si nám dodávala nádej bojovať, avšak, po tvojom odchode, všetko sa zmenilo..." jej hlas bol zrazu tichý, skoro šepot, a čo Samaru rozrušilo najviac, triasol sa. Takúto ju nepoznala. Veď ona vždy bola pevná, odhodlaná konať. No očividne sa stalo niečo, čo ju zlomilo. "Všade sa rozmáhalo zlo, všetko sa zdalo, iné..."zhlboka sa nadýchla a pokračovala. "Jedného dňa, asi mesiac po tvojom zmiznutí sa zjavila v našom spoločnom dome, kde sme všetci prebývali, Jessi. Správala si inak, akoby nás vôbec nepoznala. Mysleli sme, avšak iba zo začiatku, že je pod Imperiusom. No nebolo to tak. Nie, ona, druhý najsilnejší človek po tebe, ktorú sme si všetci predstavovali na tvojom mieste, bola podriadená zlu. Zlomili ju, avšak to sme zistili až neskôr. Práve na tretí deň, čo tam s nami bola, prišiel podať správy Tomas, pamätáš si ho?" zrazu sa spýtala a prerušila tým tak svoj monológ. Bolo na nej vidno, že toto rozprávanie jej neprospieva, zdalo sa, akoby to musela prežívať znova. "Hej, to bol ten malý, okuliarnatý, čo vždy všetko vedel, a bol nesmierne šikovný? Tvoj konkurent v učení?" spýtala sa Samara a Polly iba mlčky prikývla. "Plánoval byť aurorom, všetko pre to robil, aby sa ním i stal. A očividne, bol priveľmi nepohodlný. Všetci sme boli primladý na to, aby sme vedeli čo je to život, no väčšina z nás už zažila vtedy viac, ako ktokoľvek. A v tento jeden deň, pondelok ráno, keď Tomas vošiel do domu, Jessi to spravila.." Polly sa odmlčala a začala si utierať slzy, ktoré sa jej rozkotúľali po tvári. Bolo zvláštne pozorovať ju, ako plače a zároveň sa usmieva. Samara vedela, že ona a Tomas si boli veľmi blízky. "Jej útok bol nečakaný, podlý a šokujúci pre všetkých. � vihla prútikom, zelený záblesk a Tomas tam ležal mŕtvy. Vtedy sa spustil súboj, kde sme sa ju snažili dostať, avšak.." zrazu si náhlym myknutím vyhrnula rukáv, a odhalila svoju bledú ruku, na ktorej mala veľkú jazvu po rane, ktorá sa síce zahojila, no stále vyzerala nebezpečne. "Bola skrátka lepšia, používala čiernu mágiu...Musela sa ju učiť už aj predtým..." Polly sa začala znova vzlykať a Samara nevedela čo urobiť. Vedela o Jessinej záľube v čiernej mágií, avšak kým bola pri nej, vždy ju dokázala kontrolovať. Veľmi veľa sa pokazilo jej odchodom, mala by s tým niečo robiť. Avšak čo? Čo jej dovolí spraviť táto doba? Veď tu je mladá, v podstate hlúpa čarodejnica, ktorá nemá ani školu dokončenú. Avšak musí niečo vymyslieť...

P.S.: Terra je najlepšia!

[ » na začiatok « ]