Fan Fiction

Kapitola:
Pridaná: 14.8.2008, 12:58:28
Čítaná: 3357×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sally Biedlerová, Sirius Black, James Potter, záškodníci, Kim Hangtonová, Daphné Randleová
Stručný dej: Príbeh mladej Bystrohlavčanky Sally, ktorá si neustále kladie otázku, či je Sirius Black jej životnou láskou. Až na moje vymyslené postavy alebo nepodstatné udalosti sa táto poviedka drží faktov a dátumov z originálu od JKR.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola:

Takze moje zlaticka, dockali ste sa a je tu sestnasta kapitola... urcite vela z vas si nepamata uz co bolo davno a tak mensia rekapitulacia mien:

Začal sa nový školský rok. Pre Sally bol mimoriadne úspešný, no pre Kim mimoriadne otravný. Totiž trikrát do týždňa mali prvé hodiny s Chrabromilom.

Do Bystrohlavu sa tentoraz dostalo najviac študentov, medzi ktorými bola aj malá Alex. Nanešťastie pre dievčatá, bola im stále v pätách a neustále sa svojím rýchlim drkotaním niečo pýtala. Odpoveď však dostala len málokedy.

„Ak sa ma ešte raz opýta, ako sa volá henten alebo tamten, tak ju niekam pošlem!“ zúrila Kim hneď prvý deň po škole v spálni. Náladu jej totiž hneď na začiatku dňa pokazil James štipľavými poznámkami.

„Ale no tak, je mukelského pôvodu, nemôžeš hneď od nej čakať, že tu bude každého a všetko poznať,“ pokúšala sa Sally ukľudniť Kim a pritom si vykladala knihy z tašky. Daphne sa zatiaľ potichu prechádzala po izbe.

„Tak ja viem, ale prečo práve musí doliezať za nami? Má predsa štyri spolubývajúce, tak prečo sa nepýta ich?“

„Možno v nás vidí rešpekt! Alebo proste nie je spokojná s rovesníčkami,“ odvetila jej Sally.

„Alebo sa jej už neušla kamoška a keďže mi sme tri, tak si myslí, že budeme skvelá parta!“ sarkasticky jej odvetila Kim s predstieraným úsmevom.

„Alebo, aj to môže byť dôvod. Ale podľa mňa jej niektoré veci uchádzajú,“ hovorila Sally a začala si teraz baliť do tašky učebnice, ktoré bude potrebovať ďalší deň.

„Niektoré? Podľa mňa všetky!“ zavrčala Kim a surovo otvorila veľkú knihu transfigurácie, ktorú si predtým pripravila na čítanie. Podotýkam, že to bola naozaj veľká kniha a hlavne ťažká.

„Ale, no tak, Kim! Nepáči sa ti len preto, že zakývala na Jamesa a Siriusa?“ s úškrnom sa opýtala Sally a začala sledovať Kim, ako nahnevane prevracia listy knihy.

„Aj,“ precedila pomedzi zuby Kim a skoro jednu stranu odšklbla. Daphne sa neustále prechádzala po izbe, a bolo vidieť, že ich nepočúva, ale hlavou je niekde úplne inde.

„Daph? Si v pohode?“ opýtala sa jej Sally, keď si všimla, že je akosi podivne ticho.

„A nad čím?“ dobiedzala naďalej Sally. Dnes mala takú príjemnú a uvoľnenú náladu, že ani Kim jej ju nedokázala pokaziť.

„Zatiaľ je všetko fajn, len nechcem, aby bol tento rok rovnaký, ako minulý,“ hovorila Daphne a sadla si na svoju posteľ a zahľadela sa do kúta miestnosti.

„Aha...“ skonštatovala Sally a v hlave jej prebehli všetky udalosti, čo sa minulý rok stali Daphne. Väčšinou to boli dosť nepríjemné zážitky. „No, tento rok by to už nemalo byť také isté, keď vieme, čo sa od týchto študentov dá očakávať.“

„Práveže nevieme,“ potichu povedala Daphne. „Čo by som ja len dala za normálny život?“

Kim sa postavila a trochu sa prehrabávala v kufri. „Tu máš,“ povedala a natiahla ruku s malým flakónikom pred Daphne. Tá pomaly otočila hlavu a zatvárila sa nechápavo. Sally tiež.

„Vedela som, že zas budú otravní. Malo by ťa to zbaviť toho priťahovania.“

„Čože?“ Sally sa pridala do rozhovoru a raz pozerala na nechápavú Daphne a raz na stojacu a rozhodnú Kim.

„Spravila som cez leto elixír pre Daphne. Našla som to v jednej zakázanej knihe v otcovej pracovni. Malo by to úplne odčarovať jej čiastočné schopnosti víly. Nie som si síce istá ako, ale nejako už áno,“ hovorila Kim a neustále stála nad Daphne s natiahnutou rukou s flakónikom modrej farby.

Nastalo ticho. Daphne nevedela čo povedať a Sally neustále prebiehala pohľadom z Daphne na Kim.

Zrazu Daphne zobrala flakón a zapozerala sa na neho. „Hovoríš teda, že sa toho dá zbaviť?“

Na Daphninej tvári sa zjavil úprimný úsmev plný radosti. „Tak v to som ani nedúfala.“

Aj Sally sa usmiala, keď videla Daphne aspoň trochu šťastnú a plnú nádeje. Ale nebola si tým celkom istá. „Je to bezpečné?“

„Podľa všetkého áno, nemalo by to mať žiadne vedľajšie účinky,“ povedala Kim a znova si sadla na svoju posteľ. „Treba to však ešte dokončiť.“

„Treba tam dať ešte jeden vlas niekoho... hm... normálneho, aby sa tá dotyčná víla premenila na, dá sa povedať človeka,“ vysvetľovala Kim.

„A kedy to môžem užiť?“ s menším nadšením sa pýtala Daphne, ako keby bola chorá a ostávali jej posledné dni života.

„Myslíš to vážne? Naozaj to chceš užiť?“ pýtala sa trochu zdesene Sally a s neistotou sa pozerala na flakón. „Teda nič proti tebe Kim, ale ja si tým nie som veľmi istá. Možno by si s tým mala ešte počkať, Daphne, veď zatiaľ ťa nikto ešte neobťažoval ani nič.“

„Sally, cením si tvoj strach o mňa, ale keby si to prežívala ty, aj ty by si sa toho chcela čo najrýchlejšie zbaviť! To bremeno, čo nosím kvôli tomu je až príliš ťažké a veľa krát si myslím, že už to nezvládam niesť. Vadí mi to, a vždy mi to vadiť bude, takže budem šťastná, aj keby sa to nepodarilo, ale keby som sa toho na chvíľu zbavila, úplne by mi to na začiatok stačilo!“

„Nie, nechápeš! Nevieš, čo musím prežívať! Všetky tie pohľady a tie poznámky mi už lezú krkom!“

„Ale zatiaľ sa tu nič také tento rok nestalo! Hovorím len, že by si s tým mala počkať!“

„Sally má asi pravdu, nechcem mať problém už na začiatku roku,“ zaškerila sa Kim a trochu prehliadala vážnosť situácie.

„Tak fajn, ale keď budem počuť viac ako desať pokrikovaní za deň, tak to použijem!“ rozhodne povedala Daphne a strčila si flakón do habitu.

-No tak teda uvidíme, snáď to aspoň tri dni vydrží!- povedala si Sally v hlave a začala si vyzliekať habit.

Druhý deň začínali tiež s Chrabromilom, takže James už stihol pokrikovať aj na Kim, aj na Daphne, čo ju aj trochu naštvalo.

„Dalo sa čakať, že James bude medzi prvými, čo ti polezú krkom. Ale to ešte nič neznamená, takže pokoj!“ hovorila Sally Daphne, keď sa usadili do lavíc v učebni elixírov. Kim sedela s Lily, keďže lavice boli len pre dvoch.

„Takže študenti, dúfam, že ste mali pekné oddychovanie, pretože tu sa leňošiť a dospávať nebude!“ povedal profesor Slughorn po tom, čo sa došuchtal do učebne a zvítal sa so študentmi. „Dnešnú hodinu chcem začať oznámením pre študentov takzvaného Slugyho klubu,“ na Slughornovej tvári sa zračil úsmev, keď si mohol obhliadať všetkých svojich obľúbencov, no Daphne sa začala nepokojne hmýriť na stoličke, „a chcem vás pozvať na prvý večierok v tomto školskom roku! Pozvánky ešte dostanete po hodine, takže všetci čo tam patríte, príďte po hodine za mnou. Ale teraz k učivu...“

„Ešte aj tento mi začne strpčovať život hneď na začiatku roku? Prisahám, že už na žiadny blbý Slugyho večierok nepôjdem!“ hnevala sa Daphne a nervózne žmolila v ruke brko.

„Nikto ťa tam predsa nenúti! Na neho sa môžeš vykašľať. Ale už ticho, chcem počuť nové učivo,“ povedala Sally a nedala Daphne ani len príležitosť niečo namietať. Nemala totiž náladu počúvať ďalšie jej sťažnosti.

V ten deň podľa očakávania na Daphne stihli pískať, alebo aj kričať už štyria študenti(vynechajúc Jamesa) a všetky tri veľmi dobre vedeli, čo sa stane, ak napočítajú desiateho. Daphne už ten flakónik výrazne svrbel vo vačku, ale Sally ju neustále sledovala a dávala na ňu pozor. Nevedela si predstaviť, čo by sa stalo, keby to vypila, ale radšej nechcela nič nechať na náhodu a tak jej bola stále v pätách.

„Nevšimli ste si náhodou, či niekde v klubovni nebol oznam o konkurze do družstva? Nechcem aby mi niečo ušlo!“ hovorila Kim, keď išli z obedu na dvojhodinovku čarovania s Bifľomorom.

„Nie, nič tam nebolo, pokiaľ viem. Ale nemal by byť konkurz až ku koncu septembra? Veď sme sotva začali školu!“ odvetila jej Sally.

„Tak ja viem, ale už sa neviem dočkať!“ nadšene, ale aj trošku nervózne hovorila Kim.

„Hej, Hangtonová!“ nejaké staršie dievča zakričalo na Kim a dievčatá sa za hlasom otočili. Bola to tohtoročná kapitánka bystrohlavského metlobalového družstva, Katherine Willingsová, a rútila sa k nim.

„Ahoj, Katherine,“ pozdravila sa Kim nadšene, pretože v Katherine videla svoj bystrohlavský vzor.

„Ahoj, David hovoril, že sa chystáš na konkurz,“ odvetila jej Katherine a pohľadom si ju premerala.

„Vyzdvihoval ťa do nebies! Že vraj si rodený talent!“ usmiala sa Katherine. „Chcela by som tento rok vyhrať pohár, takže dúfam, že si vážne taká dobrá, ako David hovoril. Totiž, náš stíhač minulý rok skončil, takže by som bola veľmi rada, keby sme našli dobrú alebo ešte lepšiu náhradu za neho.“

„Neodvažujem sa pokladať za lepšiu, ako bol Frederic, ale skúsiť to môžem.“

„To rada počujem. Vidíme sa teda na konkurze dvadsiateho siedmeho! Maj sa,“ povedala Katherine a hneď sa otočila na podpätku a odišla za svojimi kamarátkami.

„Ešte si sa ani nedostala do družstva a už plánujete, ako vyhrať pohár! No len aby ste to nezakríkli!“ povedala Sally a pokračovala smerom k učebni.

„Takže dvadsiateho siedmeho. Dúfam len, že si dovtedy nič nespravím,“ zaškerila sa Kim, „a tak ma radšej držte ďalej od Pottera.“

„S radosťou,“ odvetila Daphne, „ale teraz sa ho už asi nezbavíme!“ James išiel totiž v sprievode Siriusa a Petra hneď oproti Sally, Daphne a Kim(ktorá už pri pohľade na neho strácala nervy).

„Ale, ale, ale, čo to nepočujem? Ty si sa predsa len rozhodla ísť na konkurz, aj keď vieš, že ťa čaká niečo nepríjemné?“ prehovoril James, ako náhle k nim došiel.

„Nebodaj ma chceš vystrašiť?“ s predstieraným strachom povedala Kim. „Už sa teda bojím!“

„To by si sa teda mohla! Za to, čo si spravila minulý rok ťa nečaká nič príjemné!“

„Len sa nevyhrážaj! Stále si nevieš pripustiť, že si nebol dosť dobrý? Ale poviem ti, že to bol naozaj veľmi vtipný pohľad na teba, ako si skoro spadol z metly! Mal si sa vidieť. Dokonca aj Black sa smial!“ hovorila Kim bez akéhokoľvek náznaku strachu. Sally s Daphne sa mierne zabávali.

„To nie je pravda!“ vyštekol James a pozrel na Siriusa, ktorý teraz pozeral do zeme.

„A kde je Remus? Nebodaj ho už omrzelo počúvať stále dokola, aký si úžasný?“ vysmievala sa Kim.

„Sklapni, Hangtonová, lebo mám taký pocit, že si už dlho nevidela nemocničné krídlo!“ zasyčal James a nebezpečne sa priblížil ku Kim.

„A dosť! James vypadni a nevyhrážaj sa!“ vážne povedala Sally a pokúsila sa odtlačiť Jamesa z tej nebezpečnej blízkosti. Sirius jej nakoniec pomohol a nebadateľne žmurkol.

-Aký je len zlatý, keď žmurká!- pomyslela si Sally a zhrozene sa pristihla pri tom, ako sa na neho usmieva.

„Veď ani ja!“ odvrkla Kim a pokračovala v ceste na hodinu, pričom Jamesa obišla veľkým oblúkom.

Všetky ostali ticho. Kim určite nemala čo povedať a Sally s Daphne vycítili, že to bola len jej chvíľa na prehovorenie.

„TentoRokfortjeúplneúžasný! Anisomnemyslela, žebudetakýveľký!“ radostne rapotala Alex a išla popri dievčatách, ikeď by mala ísť úplne opačným smerom.

„No vidíš!“ odvetila jej Daphne, keďže z jej rapotania vyrozumela iba Rokfort a veľký.

„...atojedlo! Tojeniečoúplneúžasné! Užsatešímnavečeru, zassidámtenčokoládovýpuding, včerasomhototižmalaabolvynikajúci!“ Alex rapotala ďalej, a ani ju netrápilo, že ju dievčatá nepočúvajú.

„Hej, Daphne! Poď na rande!“ zakričal na Daphne slizolinský tretiak, ktorý išiel náhodou okolo.

„Aneuverítemi! Videlasomjednéhototálnenádhernéhochlapca! Bolstýmchalanom, čomivovlakupovedal, žesompekná!“ hovorila Alex a dievčatá už trochu spozorneli.

„S tým chalanom z vlaku?“ zaujímala sa Sally a pozrela na Kim. „Kto to len môže byť?“

„Už mi to došlo!“ odvrkla Kim a prebodla Alex pohľadom, no ona si to nevšimla.

„Popis sedí,“ zaškerila sa Sally. „Ak obrátiš smer svojho pochodu, tak ho zastihneš!“

„Daphne, zlato, poď so mnou na Slugyho večierok!“ zakričal siedmak z Chrabromilu.

„Skorobysomzabudla! PosielamaprofesorSlughornspozvánkami, ževrajstesipreneneprišli, taksomvámichzobrala!“ usmiala sa Alex a začala sa prehrabávať v obrovskej taške. O chvíľu vytiahla dve obálky.

Hneď ako si Daphne s nevôľou prevzala svoju obálku, tak ju roztrhala. „Ani ma nehne!“ zasyčala, keď ju trhala.

Alex nechápala, prečo tú obálku roztrhala, ale radšej sa ani nepýtala, keďže Daphne vyzerala nahnevane. „Takžejaidem! Čaute, baby!“

„V mojich očiach klesla ešte nižšie, ako som očakávala,“ skonštatovala Kim, keď už konečne Alex odišla.

„Keď ešte niekto na nás na tejto chodbe prehovorí, tak už mi to príde divné!“ pousmiala sa Sally a opäť im nič nebránilo ísť na dvojhodinovku čarovania.

„Inak, čo myslíte, čo chystá Potter na konkurz?“ opýtala sa Kim, pretože jej predsa len trochu vadilo, že sa jej James tak vyhrážal.

„Netuším. Nevieme totiž, čoho je schopný!“ odpovedala jej Sally, keďže Daphne mala narušenú náladu.

-Čoho je schopný? Všetkého! James je typ človeka, ktorému nič nebráni v urobení nejakej blbosti, aj keby mu hrozilo vyhodenie!- povedala si sama pre seba Sally, pretože nechcela príliš Kim hovoriť, čo si o tej situácii myslí. Tá by sa určite hneď spakovala do knižnice a hľadala by nejaké zaklínadlá proti nemu, čo teda Sally moc zapríčiniť nechcela.

„Za minútu už zvoní, mali by sme si pohnúť,“ sucho skonštatovala Daphne a mierne zrýchlila krok.

Ešte večer v ten deň začalo pršať, čo teda veľmi nepodporilo náladu Daphne, ktorú ešte viac skazili ďalší traja chalani, ktorí na ňu zakričali. Už zostával iba jeden a Daphne by vypila Kimin elixír.

Momentálne sedeli v klubovni a robili si úlohu na transfiguráciu(aj keď bol len druhý deň školy). Sally už len tŕpla, kedy sa k nim pripachtí Alex, alebo niekto zas zakričí na Daphne, alebo sa Kim zas niečo spýta ohľadom Jamesa(neustále sa na neho pýtala). Mala už chuť ísť do spálne, ale tam by sa zas nudila.

Klubovňa sa stále plnila a prichádzali samé známe tváre. Daphne si už úlohu dorobila a tak len sledovala dvere a ľudí, ktorí z nich vyšli.

„Nemusíš na nás čakať,“ prehodila Kim, keď si všimla Daphne, ako znudene pozerá na dvere.

„Keby som išla do spálne, tak pozerám na dvere tiež. Ale tieto sa aspoň otvárajú!“ odpovedala jej Daphne a Sally nadvihla obočie. Žeby Daphne čakala na toho desiateho, aby mohla vypiť elixír?

„No fajn, skončila som, takže môžeme ísť!“ vyhlásila Sally a postavila sa. Daphne na ňu udivene pozrela a postavila sa až po chvíli.

Zrazu vošiel do klubovne Patrick a Daphne ostala ticho stáť zazerajúc na neho.

Keď si to Sally všimla, hneď ju chytila za ruku. „Toto si snáď už prekonala! No tak, poď už!“

„Daphne! Vezmeš si ma?!“ zakričal dajaký piatak z rohu klubovne a Kim hneď zodvihla hlavu od kníh..

„A posledná kvapka!“ zavrčala Daphne a vrhla sa k východu. Sally a Kim samozrejme hneď za ňou.

Daphne prudko otvorila dvere a skoro narazila do skupinky tretiačok, no šikovne sa im vyhla. Potom utekala po točitých schodoch a ďalej po chodbe k opusteným dievčenským záchodom na treťom poschodí.

„Myslíš, že to vážne spraví?“ zhrozene sa spýtala Sally. Kim sa na ňu neurčito pozrela. Zrejme ani ona z toho nemala až taký dobrý pocit, ako sa na začiatku zdalo.

Daphne vbehla na záchody. Hneď sa vrhla do jednej kabínky, no dvere za sebou nezavrela. Dievčatá sa pred nimi zastavili. Sally postrehla malú slzu stekať po Daphinom líci.

„Dalo sa to čakať! Víly predsa odnepamäti mätú hlavy mužom, tak prečo by to malo byť v tvojom prípade inak?“

„Sally, mlč! Ani si len nevieš predstaviť, aké to je! Všetci na teba pozerajú, premeriavajú si ťa, pokrikujú po tebe, chcú sa ťa dotknúť a ty proti tomu nemôžeš nič robiť! Je to ako väzenie vo vlastnom tele! Ak nie si v nejakej spoločnosti, kde je viac víl, alebo sú na vílu už navyknutí, tak nemáš šancu žiť normálny život! A tak isto je to aj na Rokforte! Každý rok nový študenti, zas ďalší pakovia, čo na mňa zazerajú! Je to neznesiteľné, keďže nikdy nevieš, kedy ti človek klame, alebo je úprimný vo svojich citoch! Zober si takého Patricka! Správal sa ako úžasný zamilovaný chlapec, až do tej chvíle, pokiaľ sa nedal do reči s tou Slizolinčankou na tom priblblom Slugyho večierku. Možno, že som na lásku bola fakt mladá, a ešte aj som, ale taktiež som prežila sklamanie a ver mi, že to nechcem zažiť znovu! Radšej budem škaredá a nezaujímavá, ako byť vílou!“ smutne hovorila Daphne. Kim a Sally ju len potichu počúvali. Asi si naozaj nevedeli predstaviť, čo všetko musí Daphne prežívať.

„Chcem to skúsiť! Možno sa to nepodarí, možno to bude mať vedľajšie účinky, možno ma to otrávi! No a čo? Za pokus to stálo! Aspoň by som mala pocit, že som sa tomu na chvíľu dokázala vzoprieť a nerozmýšľala som ako víla,“ pokračovala Daphne.

„Ale čo ak ti to ublíži?“ opýtala sa Kim. Sally zacítila v jej hlase strach.

„Tak sa aspoň dostanem do nemocničného krídla, a nebudem musieť počúvať tie sprosté poznámky! Veď som bola už trikrát požiadaná o ruku!“ trpko sa usmiala Daphne.

„Ale si si tým istá? Fakt nie je iná možnosť?“ opýtala sa Sally a márne dúfala, že sa Daphne rozhodne inak.

„Nie. A vedzte, že ak by mi to ublížilo, tak ste boli moje najlepšie kamošky!“

„Je pekné vidieť, že sa o mňa niekto bojí. Tak, a kto mi dá ten normálny vlas?“ opýtala sa Daphne a už vytiahla z habitu malý modrý flakónik.

„Daphne!“ smutne povedala Sally. V jej hlave začali víriť nepekné následky, ktoré by mohli poznačiť Daphne.

„Tak v tom prípade sa do toho ja nepletiem!“ odstúpila Sally a spýtavo sa pozrela na Kim.

Kim si vzdychla. „Tak fajn, bol to môj elixír, môj nápad a kebyže sa ti niečo stane, vinu zoberiem na seba!“ rozhodne povedala Kim a odtrhla si vlas.

„Môžem ťa pre istotu ešte objať?“ opýtala sa Sally a neisto pozrela na Daphne. Prikývla a aj s Kim sa objali.

„Tak teda,“ povedala Daphne a zotrela si poslednú slzičku, ktorá jej stekala po ružovom líci, „mám vás rada!“

Kim podala Daphne svoj vlas. Daphne odzátkovala flakón a dala krátky čierny Kimin vlas dnu. Z flakóniku vyšla modrá para a a elixír zmenil farbu na striebristú.

„Takže, na zdravie!“ s trasúcim hlasom povedala Daphne a posledný krát pozrela na svoje kamarátky.

Napila sa. Sally a Kim ju s napätím pozorovali. Nevedeli, čo majú čakať, ani ako to bude prebiehať a tak ani len nedýchali.

„Bože môj!“ zhrozila sa Sally a hneď si kľakla. Nevedela, čo má v rýchlosti robiť. „Daphne, zobuď sa!“ kričala na ňu. Hneď sa obrátila na Kim a potriasla ňou. Ani jedna sa neprebrala. Dostala nápad. „Voda!“

Rozbehla sa k starému umývadlu, ktoré bolo najbližšie a pustila kohútik. Nefungoval a tak skúsila ďalší. Ten našťastie išiel.

„Vingardium Leviosa!“ Sally švihla prútikom smerom na vodu a na jej počudovanie sa trochu vody oddelilo a poslúchalo prútik. Rozbehla sa teda k Daphne a šplechla jej vodu do tváre. Daphne sa začala hýbať a tak Sally neváhala a znovu utekala k umývadlám. To isté spravila aj pri Kim.

Keď aj Kim začala ´ožívať´, Sally si hlboko vydýchla a udychčane sa zviezla na zem.

„Čo sa stalo?“ opýtala sa Daphne, keď sa na dlážke posadila a pošúchala si hlavu, ktorú si buchla, keď padla na zem. Sally sedela so zvesenou hlavou a dávala si v hlave dokopy, čo sa práve stalo a čo spravila.

„Fungovalo to? Cítiš sa inak?“ opýtala sa Sally a potom zodvihla hlavu. Zostala v šoku. To čo videla bolo to najdivnejšie, čo sa len mohlo stať. „Kim, si v.... poriadku?“ opýtala sa neisto. Kim totiž ležala vydesene na zemi a pozerala do stropu.

Keď si to všimla aj Daphne, ostala ticho s otvorenými ústami. Až po chvíli sa z nej vydralo: „Wow!“ Potom sa rozbehla k zrkadlám. „Ono to fungovalo!“ hovorila prekvapene a prezerala si svoje už nie zlatisté vlasy. Teraz boli také normálne blonďavé.

„No neviem, či to malo fungovať takto!“ povedala Sally a neustále sledovala Kim na zemi. Tá začala ťažko dýchať.

„Samozrejme, že to tak nemalo fungovať!“ hovorila Kim rozrušene a konečne sa posadila.

„Ale vyzeráš... hm... inak!“ utešovala ju Sally. Popravde, Kim vyzerala úplne inak. Jej predtým krátke čierne rovné vlasy boli teraz o dosť dlhšie, vlnitejšie a ešte k tomu striebristé, ako ten elixír, keď tam Daphne dala Kimin vlas.

„Ale fungovalo to!“ dojato hovorila Daphne a neustále si obzerala vlasy v zrkadle.

„Bože, nielenže vyzeráš ako Daphne, ale ešte aj jačíš ako Daphne, keď je rozrušená,“ povedala Sally a táto situácia jej zrazu pripadala veľmi vtipná.

„Ber to športovo! Toto ti pridáva šancu na konkurze, že ťa zoberú, a že na zápase všetkých ľahko porazíš! Očaríš Jamesa a...“

„SALLY!“ zajačala Kim a v rukách si nervózne preberala svoje lesklé vlasy. Na Sally začínal prichádzať príval smiechu.

„Chápete to? Ja som konečne normálna!“ tešila sa Daphne. Naozaj vyzerala dajako normálne.

„Ale ja nie!“ zajačala zas Kim a zohla sa po prázdny flakón. „Takto nemôžem ísť na verejnosť! Veď vyzerám...“

„...očarujúco!“ zaškerila sa Sally. „Nehovorila si náhodou, že nech sa stane čokoľvek, berieš na seba plnú zodpovednosť?“

„Ale to som nevedela, že sa stane toto! A nevyzerám očarujúco!“ rozrušene nariekala Kim. Už vôbec nepôsobila ako tá vyrovnaná a sarkastická Kim, ktorá len pred niekoľkými hodinami prebodávala skoro každého nepríjemným pohľadom.

„Vyzeráš ako víla, a tie zväčša sú očarujúce,“ nesústredene povedala Daphne a neustále sa vykrúcala pred zrkadlom. Sally ešte stále sedela na zemi a pozorovala to divadlo.

„Ale čo učivo? A úlohy?“ zhrozene sa pýtala Kim. Zrkadlám sa radšej vyhýbala.

„Jasne, ty si pomohla mne, ja zas pomôžem tebe,“ radostne odvetila Daphne.

„No tak tá pomoc bude teda veľmi drahá,“ pre seba si povedala Kim a prebodla Daphne pohľadom.

„Ale takto predsa nemôžem ísť na chodbu! Neznesiem tie pohľady!“ nariekala Kim a znova si chytila vlasy.

„Daj si habit cez hlavu,“ bezstarostne vyhlásila Daphne a konečne odtrhla svoj pohľad od svojho odrazu v zrkadle.

„Úžasný nápad,“ sarkasticky odvetila Kim, no predsa len si kapucu z habitu natiahla na hlavu.

Ako tak Sally pozorovala, čo sa dievčatám stalo, niečo si uvedomila. Všimla si niektoré skryté vlastnosti dievčat, ktoré sa teraz perfektne ukázali v tom pravom svetle. Daphne už nebola tou bojazlivou a hanblivou, ale teraz plne sebavedomou, keď vedela, že ľudia ju budú brať aspoň trochu vážne. Určite predtým v sebe niesla strach z pohľadov ľudí, ale teraz, keď bola tak normálne pekná a prirodzená, tak ju to už určite netrápilo. Kim zas bola sebecká. Na začiatku dala Daphne ten elixír len preto, aby mala pokoj a aby za ňou nedoliezal žiadny chalan s odkazom pre Daphne. Bolo by jej v podstate celkom jedno, že by aj otrávila kamarátku, hlavne aby mala pokoj. Ale keď sa to stalo jej, tak sa jej to až tak nepáčilo.

„S radosťou!“ Kim sa tiež pohla smerom k dverám a Daphne trochu s nevôľou, ale nakoniec aj ona išla.

Sally otvorila dvere a vyšla na prázdnu chodbu na treťom poschodí. Síce ešte nebolo po večierke, ale na chodbách sa už nikto nezdržoval.

„A čo ak s tým Pomfreyka nedokáže nič spraviť? Čo ak mi to ostane navždy?“ nariekala Kim a rýchlim krokom napredovala smerom ku krídlu.

„No, tak to budeš mať asi smolu. Možno to takto nemalo vôbec účinkovať a možno si si poriadne nepozrela varovanie, ktoré je vždy napísané malilinkým písmom,“ uvažovala nahlas Sally.

„Ten recept som čítala najmenej dvadsať ráz a varovanie tiež. Nič o tom, že by sa to malo preniesť na darcu vlasu tam nebolo!“ zúrila Kim.

„Tak si to možno uvarila zle! No, ale podľa mňa to malo skvelé účinky!“ tešila sa stále Daphne a skoro začala tancovať od radosti.

„Len sa zas nezačnite hádať!“ napomenula ich Sally, aj keď jej tá situácia stále prišla smiešna.

„Kim, Daphne, choďte za roh!“ prikázala Sally. Nechcela totiž, aby niekto tie dve videl a aby sa to celé roznieslo po škole. Kim s Daphne poslúchli a skryli sa za roh. Sally ostala na chodbe sama.

„...ale ja som ho fakt videl! Bol obrovský a...“ hlasy sa stále približovali a Sally už z diaľky veľmi dobre vedela, kto to je.

„To ja netuším, ale... sakra, niekto tam stojí!“ povedal prvý hlas, keď zbadal Sally.

„Sirius?“ opýtala sa Sally, ale nikoho nevidela, keďže na chodbe bola celkom tma a hlasy vychádzali z opačného konca chodby. Niečo sa tam pohlo a zašuchotalo a Sally zrazu mohla zreteľne vidieť Siriusovu siluetu.

„Sally? Čo tu robíš sama?“ opýtal sa hneď trochu neisto Sirius. Aj keď počula dva hlasy(ten druhý bol jednoznačne Jamesov), tak videla iba Siriusa, ktorý sa k nej rýchlo blížil.

„Sama? Ehm... no prechádzam sa,“ zahovárala Sally a nebadane sa pozrela za Daphne a Kim. „A ty si tu prečo sám?“

„No, tiež sa prechádzam,“ odvetil Sirius, ikeď bolo jasné, že sa neprechádza. „A aké si mala prázdniny?“

„Čo? Ehm... no celkom nuda, ale tak dalo sa,“ usmiala sa Sally a spozorovala nejaké zašuchotanie za Siriusovým chrbtom.

„Tiež tak. Byť zavretý doma so zúrivou matkou, divným otcom a blbým bratom je otrava,“ povedal Sirius. „A ty vlastne... máš súrodenca?“

Sally nadvihla obočie, no prikývla. „Brata, za rok sem snáď bude chodiť.“ Zas začula nejaké zašuchotanie, no tentoraz z rohu, kde bola Kim s Daphne. Zrejme to znamenalo, že si má pohnúť. „No, ale ja už budem musieť ísť. Tak, dobrú noc!“ povedala rýchlo a vybrala sa zas k nemocničnému krídlu.

„A nemám ťa ísť odprevadiť? A nie je bystrohlavská klubovňa náhodou opačným smerom?“ nechápal Sirius, no tiež to hovoril dosť ostražito.

„To teda je, ale ja sa rada prejdem! A sama!“ odvetila Sally a zas pridala do kroku. Nezabudla síce na tie dve, ale nevedela, ako sa má Siriusa zbaviť.

„Ahoj, Sirius!“ ozvalo sa spoza Sallynho chrbta. Bola to Daphne. Sally sa hneď otočila.

Sirius, zrejme prekvapený, že bola za rohom, len pozeral a kývol rukou na pozdrav. Potom sa obzrel za Sally, ktorá to sledovala s vypúlenými očami.

„Daphne? Čo tu robíš?“ opýtala sa jej Sally, aby zamaskovala, že nešla s ňou.

„Prechádzam sa!“ radostne vyhlásila Daphne a zapozerala sa na Siriusa. „Nevyzerám inak?“

Premeral si ju a zrejme si aj niečo iné na nej všimol, keďže neostal s otvorenými ústami. „Hej, niečo je na tebe iné!“ odvetil rýchlo a za ním sa ozvalo zas ďalšie zašuchotanie.

„Daph, nechaj už Siriusa, určite je veľmi unavený, tak nech už ide. Poď, pôjdeme sa prejsť!“ povedala výstražne Sally, ale stále s úsmevom na perách.

„Okey, tak čau Sirius!“ usmiala sa naposledy Daphne a už kráčala k Sally.

„A-ahoj,“ neurčito odvetil Sirius a odkráčal. Sally ho ešte chvíľu sledovala, či nezahne práve za roh, kde bola Kim, ale našťastie išiel druhou stranou. Chvíľu tam ešte stáli a potom sa vynorila Kim.

„Len som chcela vedieť, či si to všimol!“ ohradila sa Daphne, no stále žiarila šťastím.

„Zaujímalo by ma, kde sa podel James,“ uvažovala Sally, „zmiznúť predsa nemohol!“

„To mi je teraz úplne jedno. Hlavne aby sme už boli v tom krídle!“ svojrázne povedala Kim a rýchlim krokom vyrazila.

Dufam, ze sa kapca pacila, ja som z nej mala celkom dobry pocit. A tato kapca je venovana len a len Lizinke, ktorej som ju slubila na narodky, no nepodarilo sa ju pridat. Posledne dva dni som na nej fakt pracovala a dufam ze ste ju aj spravne pochopili. A slubujem, ze dalsiu kapcu dam urcite skorej ako tuto

A sutaz! vymysli si postavu! neslubujem, ze bude mat nejaku vacsiu ulohu, ale aspon meno a mensia charakteristikz postacia.z viacerych vyberiem jednu... navrhy sovkou poporism...

Pisala by som aj viac, ale kedze som an tetinom kompe tak sa mi to moc endari.... podrobnosti mozno pripisem, ked budem doma... lubkam vas :)

Jedna z mnohých