Kapitola:
Pridaná: 5.8.2008, 11:06:55
Čítaná: 3722×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Je Severus mŕtvy? Alebo ešte žije? Bude tento príbeh brať do úvahy príbeh od JKR, alebo si nájde svoj osud?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nájdený 2 » Slepota 3 » Návšteva 4 » Návrat

"Dajte mi pokoj, nechcem tu nikoho!"

Takto Severus reagoval na každý oznam od personálu nemocnice, ktorý mu oznamoval, že by s ním nikto chcel hovoriť.

Nejaký niktoši na čele s Ritou Skeeterovou, čo si hovoria novinári. Oni a ich Denný prorok!

"Pane, sú tu novinári, chcú s vami hovoriť." Severus odmietal akýkoľvek kontakt s kýmkoľvek. Jeho izba bola strážená, aby nikto okrem ošetrovateľov nemohol vstúpiť.

Takto sa to opakovalo niekoľko dní. Vždy prišiel niekto z personálu a hovoril o tom ako chcú so Severusom hovoriť rôzny ľudia.

Zobudil sa, zdalo sa mu, že niekto vošiel. ticho počúval.

"Je tu niekto?" opýtal sa a počul zakašľanie.

"Eh, ehm... áno, ehm som, Johanash Newline z časopisu Čarodejník, chcel by som sa s vami porozprávať." Mladý mužský hlas nevzbudzoval v Severusovi dvôveru.

"Čo? Ako ste sa sem dostali?! Nemáte tu čo robiť!

"Len jeden kratučký rozhovor," za žobronil muž.

Severus siahol na prázdno po prútiku, keď si uvedomil, že ho nemá pri sebe.

"Vypadnite odtiaľto!" Precedil pomaly a nahnevane pomedzi zuby.

"Ale pán Snape, verejnosť sa chce dozvedieť niečo o vás!"

"Hovorím vám vypadnite!" Severus sa posadil na posteli. Počul ako sa muž pohol smerom od neho na pravú stranu.

"Vypadnite!" skríkol.

"Ale pane..." mladík nestačil dopovedať, Severus z celej sily udrel rukou do tácky s jedlom ktorú mal na stolíku vedľa postele. Tá sa s tanierom rozbila na druhej strane izby a mladík vyľakane vybehol von. Po tejto skúsenosti Severus trval na tom aby bola jeho izba strážená.

Asi o týždeň prišla znova do izby sestra s elixírom a vetou:

"Chce sa s vami niekto rozprávať pane."

"Nie, dajte mi pokoj s návštevami!"

"Pane, ale tá žena hovorí, že je to dôležité."

Severus po prvý krát prejavil menší záujem a opýtal sa na to, kto to je. Odpoveď ho prekvapila i keď chápal, prečo je tu.

"Zavolajte ju," a rýchlo dodal, "ale nikoho iného!"

Dnu vošla žena a pozdravila:

"Dobrý deň Severus."

"Dobrý deň Minerva," Severus hľadel priamo pred seba, "posaďte sa."

Počul ako si sadla a sám sa prvý opýtal:

"Čo potrebujete Minerva? Treba niečo podpísať? Ako iste viete v mojom prípade to pôjde ťažko." Prehovoril chladným hlasom.

"Áno prišla som i v záležitostiach školy. Myslím však, že to počká, prišla som sa v prvom rade pozrieť na to ako vám je a priblížiť vám celkovú situáciu."

"Situáciu?"

"Jedna vec je, že nikto nevie kde ste boli celý ten čas po páde Voldemorta, Potter bol presvedčený, že ste mŕtvy. Keď sme však prišli po vaše telo, nič sme nenašli. Nebola po vás ani stopa okrem krvi na podlahe. Neskôr nám, mne a Kingsleymu Potter ukázal vaše spomienky a my sme začali konať. Hľadali vás aurory z Ministerstva, no nebolo po vás ani stopy. Nikto nevie, kde ste boli."

"To neviem ani, ja. Nič si nepamätám," vtedy sa mu z nenazdajky vynorila v pamäti spomienka na jemnú vôňu dievčiny z domčeka.

"Áno, Severus. Pri poslednej bitke proti Voldemortovi padlo veľa dobrých čarodejníkov. A veľa vecí sa zmenilo, hlavne v súvislosti s vami." Ticho podotkla.

"So mnou?" začudoval sa.

"Áno, Potter očistil vaše meno a teraz vieme, že ste nezradili Dumbledora, ani ste ho chladnokrvne nezabili na Voldemortov príkaz."

Severus sa trpko zasmial.

"Severus Snape už nie je smrťožrút, čo popravil najväčšieho bieleho čarodejníka, ale hrdina?"

McGonagallová na chvíľu zaváhala, potom však potvrdila Severusove slová.

"Dá sa to aj tak povedať,"

"Tak potom je moja škoda, že som slepý, ešte väčšia. Mohol by som sa prechádzať ruka v ruke s Potterom medzi zástupmi obdivovateľov. Alebo ľutujúcich úbohého Severusa a jeho nenaplnenú lásku, pre ktorú sa rozhodol poraziť zlo!"

"Nie, Severus takto to nie je. Ľudia vedia o vašich skutkoch a obdivujú vašu odvahu a silu."

"Ja o to nestojím,"

"Viem Severus, ale mali by ste na to pamätať, nikto vám nechce ublížiť." Odmlčala sa a po chvíli pokračovala:

"Musím vám ďalej povedať, že sme prišli o Lupina, na veľké nešťastie aj o jeho manželku... Fred Weasley..." McGonagallová vymenovávala čarodejníkov ktorí padli či na strane zla, alebo dobra a stav Rokfortu. O Kingsley Shackleboltovi, ktorý sa stal novým ministrom mágie.

"A čo Malfoyovci?"

"Sú v poriadku, ale Luciusa Malfoya ešte čaká súdne pojednávanie, ktoré je pre jeho chorobu odložené. Ešte je tu, ale jedna vec Severus,"

"Áno?" opýtal sa.

"Neviem aké máte plány, podľa vášho ošetrovateľa viem, že sa váš stav zlepšil a váš zrak by sa vám mal vrátiť."

"Áno, to vravia," trpkosť v Severusovom hlase bola neprehliadnuteľná.

"Chcem s vami prejednať aj záležitosti Rokfortu. Ešte stále ste riaditeľom vy a," skôr ako stihla pokračovať Severus ju prerušil.

"Samozrejme nerátajte so mnou ďalej na riaditeľskom poste. Ak budete novou riaditeľkou vy, nemám žiadnu námietku a súhlasím." Povedal už miernejšie a pokojným hlasom.

"Ďakujem vám Severus, za vašu podporu. V tom prípade vás ale chcem na poste učiteľa obrany proti čiernej mágii. Ak sa váš stav nezlepší do začiatku školského roku, budem mať za vás náhradu, ale rátam s vami."

Severus ostal prekvapený a takmer obrátil k McGonagallovej hlavu, no stále ju držal akoby hľadel pred seba. Rátajú s ním? Čo povedať? Chcel sa vôbec vrátiť na Rokfort? A ako učiteľ Obrany Proti Čiernej Mágii ? rozmýšľal a neodpovedal. Nevedel aká má byť jeho odpoveď.

"Samozrejme máte čas na rozmyslenie. Myslím, že vaše rozhodnutie mi postačí týždeň pred koncom prázdnin." Vstala a pozrela na Severusa Snapea. Sama bola prekvapená tým, ako všetko v skutočnosti bolo a videla v ňom niečo, čo nikdy pred tým. Dokonca sa vedela vcítiť do jeho pocitu opustenosti a preto k nemu cítila úctu a chcela ho ako riaditeľka na svojej škole. Úprimne dúfala, že sa jeho zrak vráti a bude si môcť dať svoj život do poriadku.

"Majte sa Severus a rozmyslite si to. Na rokforte je pre vám vždy miesto." Bola už takmer pri dverách, keď sa Severus ozval:

"A čo miesto učiteľa elixírov, máte ho už obsadené?"

"Nie, ešte nie." Odpovedala trochu prekvapene.

Severus hodnú chvíľu po jej odchode sedel a uvažoval. Nevedel si však predstaviť čo by robil, ak by nevyučoval. V tejto jeho novej situácii si však celkom dobre nevedel ani predstaviť, čo sa bude diať ak sa rozhodne ďalej neučiť.

Keď sa ráno zobudil, cítil sa akosi čudne. Bolela ho hlava a oči. Prvý krát za celý čas si uvedomil, že má oči, že ich skutočne cíti. Jazva na jeho krku bola už takmer celkom zahojená, mal ju previazanú len jemnou šatkou. Prešiel si dlaňou po očiach a pomaly ich otvoril. Tma redla a on videl po prvý raz svetlo cez hustú tmavú hmlu. Znova ich zavrel a pomaly otváral. Hmla bola redšia, ale svetlo bolo priostré. Spôsobovalo bolesť jeho nezvyknutým očiam. Posadil sa a otvoril oči po tretí krát. Oči si po chvíli zvykli a on uvidel obrysy nemocničnej izby. Postupne sa zostrovali a on rozoznával jednotlivé veci. Stôl, stoličky, okno a dvere.

Niekto zaklopal. Dvere sa otvorili a dnu vstúpila ošetrovateľka. Ktorú Severus do teraz poznal iba podľa hlasu. Predstavoval si ju celkom inak. Stála pred ním staršia zavalitá žena s hnedými vlasmi po ramená. A usmievala sa.

"Dobrý deň. Priniesla som vám raňajky."

"Dobre, nechajte ich tu," povedal

Tváril sa ako obyčajne. Nedal na sebe poznať najmenšiu zmenu.

Len čo odišla, prešiel izbu a kontroloval či všetko naozaj vidí dobre. Zrak mal v poriadku a jeho dušu zachvátila radosť a úľava. Keď znova videl, mohol sa pustiť do hľadania. Chcel nájsť ženu čo mu zachránila život a tú dievčinu... zarazil sa, dievčinu? Spomenul si na tú jemnú neurčitú vôňu a bol rozhodnutý, že ju musí nájsť!

_________________________________________

petraela.blog.cz - kapitoly si môžete prečítať vždy skôr ako tu vo FF :)

[ » na začiatok « ]