Kapitola:
Pridaná: 30.6.2008, 16:47:36
Čítaná: 2486×
Hodnotenie: (počet hlasov: 25)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Plus-mínus 16-ročný Tom Riddle (eventuálne lord Voldemort) a niekoľko vlastných
Stručný dej: O veľmi tvrdohlavom a svojskom dievčati, ktorému skrížil cestu mladý Voldemort. Alebo naopak.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prevrat 2 » Malo to tak byť 3 » Tajomstvo úspechu 4 » Hadie oči 5 » Oči sú všade 6 » Situácia sa vyhrocuje 7 » Riddlov úmysel 8 » Pomsta je sladká 9 » Nákaza 10 » Politika 11 » Špinavá hra 12 » Sila elixírov 13 » Všímavosť 14 » Setty 15 » Suum Cuique 16 » Zhoda okolností 17 » Sabazios 18 » Kniha 19 » Na prázdninách 20 » Takmer všade dobre... 21 » Kde je zákon, tam je aj trest 22 » Večný kruh 23 » Večný kruh 2 24 » Kto dokáže ukradnúť vôľu? 25 » 2. časť 24. kapitoly 26 » Konflikt záujmov 27 » Konflikt záujmov 2

Druhá časť

Melian sa v Dumbledorovej pracovni pustila jeho klobúka, ktorý použili ako prenášadlo, a bez vyzvania sa zvalila na jednu z červených čalúnených stoličiek.

„Kto všetko vie, že som bola u svätého Munga?“ opýtala sa odrazu.

Dumbledore vyrovnaným krokom prešiel k svojmu stolu a sadol si zaň. „Môžem ti ponúknuť nejaké občerstvenie?“ spýtal sa milo.

„Nie. Prosím vás, odpovedzte mi na otázku,“ požiadala ho síce slušne, no dôrazne. Neznášala, keď niekto ignoroval jej otázky.

Profesor chápavo prikývol. „O vašom pobyte v nemocnici vedel len učiteľský zbor a páni Harper, Weasley a Wotar. Predpokladám teda, že to vie už aj ten bazilisk,“ poznamenal pobavene, no Melian nemala náladu na žarty.

Vytiahla z habitu plechovku tekvicového džúsu a podala ho Dumbledorovi.

„Ďakujem, nie som smädný,“ odmietol.

„To nie je džús,“ vyhlásila netrpezlivo. „To je popol domáceho škriatka!“

Dumbledore na pár sekúnd onemel a sústredene ju pozoroval svojimi nezvyčajne modrými očami. „Mala by si ísť ešte do nemocničného krídla,“ povedal napokon jemne.

„Ja nie som šibnutá!“ skríkla. „Veď sa pozrite!“

Váhavo si od nej vzal ponúkanú plechovku a otvoril ju. Keď uvidel, čo je v nej, okamžite ju zase zavrel. „Vysvetli to,“ požiadal ju.

Melian mu porozprávala všetko od noci v nemocničnom krídle, ibaže vynechala ten vynútený bozk, pretože sa cítila trápne. Pri rozprávaní o domácom škriatkovi si Dumbledore na chvíľu skryl hlavu do dlaní. Ešte nikdy predtým ho nevidela takého utrápeného alebo smutného, ale bola mu vďačná, že ju ani raz neprerušil a nevyčítal jej to, čo spravila.

„Teraz máme dôkaz proti Riddlovi, pretože ma napadol takou strašnou kliatbou,“ dodala, keď si Dumbledore vypočul všetky podrobnosti o Potentii absolutis a Riddlovom treste.

Profesor sa chabo usmial. „Žiaľ, nemáme.“

„Ale veď som jeho obeť a strávila som kvôli nemu tri týždne v nemocnici!“ zúrila Melian, aj keď vedela, že to nestačí. Riddle jej zničil život a ona mu to nemôže ani dokázať...

„Mala si horúčku,“ upozornil ju. „Riddle vyhlási, že si len blúznila. A tá choroba usvedčuje teba z praktikovania čiernej mágie, na ktorú si nemala potrebnú moc.“

„Ale to mi spravil on, prisahám!“

„Ja ti verím. Ale nikto iný nebude,“ vzdychol Dumbledore a vložil si do úst pár mentoliek. „Prosíš si?“ ponúkol ju, no ona len pokrútila hlavou.

Riddle jej už liezol na nervy. Každým svojím činom ju presviedčal o tom, že je neporaziteľný. Mal premyslený každý detail. Dokonca aj tá choroba usviedčala Melian! Pomaly, ale isto začínala strácať svoju sebaistotu. Riddle ju vždy buzeroval, ale brala to iba ako provokáciu, pretože nemohol vystáť, že je niekto rovnako dobrý v čarovaní ako on. Ale teraz uvažovala nad tým, či to náhodou nemyslel vážne. Riddle snoval geniálne plány, ktoré mu zaručovali, že ho nikto nemôže podozrievať.

„Čo myslíte, čo sa stalo tomu škriatkovi?“ opýtala sa skleslo.

„Nuž, v každom prípade najlepšie by bolo bývalo, keby si ho nepremenila na popol, lebo teraz sa z toho nedajú vyvodiť žiadne závery. Ale ak ti naozaj chcela Lyna porozprávať niečo dôležité o tvojej rodine, je možné, že niekto proste nechcel, aby si sa to dozvedela.“

„Riddle?“

„Mohol to byť ktokoľvek.“

„Ale ja okrem neho nemám žiadnych nepriateľov,“ namietala Melian.

„Alebo o nich skrátka nevieš,“ poznamenal Dumbledore.

„Kto bol vlastne ten Mictian? Ešte žije?“

Dumbledore pokrútil hlavou. „Je mi ľúto. Nikdy som o ňom nepočul.“

Melian si skryla hlavu do dlaní. „Ja to už nevydržím,“ zverila sa profesorovi. „Neviem, čo mám robiť. Odteraz si Riddle dá na mňa obrovský pozor.“

„Spomínal ti niekedy dedinku zvanú Little Hangleton?“

„Nie. Mal by?“

Dumbledore si pošúchal oči. „V lete tam boli zavraždení traja muklovia. Riddlovci,“ dodal významne.

„Takže už vraždil,“ pokývala Melian hlavou. „Pomstil sa otcovi.“

Chvíľu nikto nič nehovoril. „Niekde nám unikajú informácie,“ poznamenal Dumbledore nakoniec. „Riddle vie veci, ktoré nemohol vedieť. Kto všetko vie o tom, že sa s ním stýkaš?“

Melian na neho pozrela. „Quirinius,“ úsečne povedala.

Dumbledore na ňu skepticky pozrel.

„Ale áno! Pozrite, vie o mne veci, ktoré som mu nikdy nepovedala! Presne ako... Riddle. Je to logické! Určite ma sledoval.“

„Ja som skôr uvažoval nad istým Dagonom Balderom,“ nadškrtol profesor.

„To určite nie,“ zamietla Melian.

„Veríš viac svojím nepriateľom ako priateľom?“ spýtal sa Dumbledore smutným hlasom a Melian sa zahanbila.

„Veci niekedy nie sú také, akými sa zdajú,“ odvetila.

Kto ju mohol ešte zradiť? Dagon mu už na ňu donášal, ale keby ju sledoval tentoraz, tak by to už vedela, lebo ovládala legilimenciu. Jediným možným zradcom ostával Quirinius, pretože nikdy mu neverila. Bolo nebezpečné, aby o nej vedel toľko vecí.

„Mohol by Riddle niekoho ovládať Imperiusom?“

Dumbledore prikývol. „Dovolím si však tvrdiť, že Riddle určite využil nejaký netradičný spôsob na získavanie informácií, inak by sme o tom už vedeli.“

„Na koho sme zabudli?“ lámala si Melian hlavu a kŕčovito držala plechovku od tekvicového džúsu. Chuderka Lyna, takú smrť si nezaslúžila. A čo na to povie Setty? Lyna bola predsa jeho tetou! Nevedela pochopiť, kto by už len zabíjal domáceho škriatka. Veď škriatkovia sú takí... bezvýznamní...

Rozžiarene a zároveň zúrivo pozrela Dumbledorovi do očí, ktorému v nich tiež svitlo. „Setty!“ zašomrala s odporom.

Dumbledore okamžite vstal a podišiel ku kozubu. Nabral do hrsti trochu hop-šup prášku a vliezol do krbu.

Melian bola zmätená. „Kam to idete?“

„Do kuchyne. Nechoď za mnou. A pamätaj na to, že ten úbohý škriatok za to nemohol,“ prísne na ňu pozrel, pustil prášok a už ho nebolo.

Melian len pokrčila plecami, do ktorých jej vystrelila tupá bolesť. Zastonala a vytiahla z vrecka flakónik s jedovatozeleným elixírom, z ktorého si odpila jeden dúšok. Zaškrípala zubami od tej kyslej chuti. Ak bude musieť užívať ten liek až do konca svojho života, tak za to niekto zaplatí.

Snažila sa odohnať vtieravé otázky, ktoré jej nedávali pokoj. Čo je s jej rodinou? A kto vlastne je jej rodina? A chce to vôbec vedieť?

Zdvihla sa a pomalým krokom vyšla z Dumbledorovej pracovne.

Keď vošla do klubovne, mala mizernú náladu. Na dôvažok si takmer nikto nevšímal, že sa po troch týždňoch vrátila do školy. Určite sa bez nej mali všetci výborne.

Keď horko ťažko preliezla cez portrétový vchod, pretože kĺby a svaly ju ešte celkom neposlúchali, hneď ju zbadal Jack a priskočil k nej, aby jej pomohol.

„Nechaj ma, zvládnem to aj sama,“ odbila ho zamračene.

Jack sa len uškrnul. Takéto jej stavy poznal. „Aj ja ťa rád vidím,“ povedal a tuho ju objal.

Melian bojovala s úsmevom. „Jacob... Ja ťa milujem,“ priznala sa.

Jack ju ihneď pustil a vystrašene od nej odskočil. „Čože?“

„Len žartujem, inak by si ma asi zadusil,“ poznamenala Melian pobavene.

„Budem to brať tak, že tie lieky ti udreli na mozog,“ uškŕňal sa.

Melian si prekliesnila cestu k veľkému červenému kreslu pri kozube, ktorého bola neprávoplatným vlastníkom, a vyhodila odtiaľ nejakú prváčku. Jack si sadol oproti nej.

„Inak ešte stále som nepochopil, čo ti bolo,“ zahundral Jack. „Lekári mi to nechceli vysvetliť,“ sťažoval sa.

Zaváhala. Musela by mu povedať všetko...

Odniekiaľ sa zrazu vynoril Qwer a Melian sa ani nenazdala, a už jej nadšene potriasal rukou. „Vitaj späť! Som rád, že si to prežila.“

„Čo mala prežiť?“ spýtal sa Jack nechápavo.

Melian sa spýtavo pozrela na Qwera, aj keď vedela veľmi dobre, aký bude jeho názor.

Quirinius sa nadýchol a uhladil si vlasy myšacej farby. „Nechcem sa do toho pliesť, ale čo by si robila, keby si to nebola prežila?“

„Asi by som ležala v hrobe a nad takýmto niečím by som sa nezamýšľala,“ zahundrala nespokojne. On jej má čo kázať... Už ani nerozmýšľala nad tým, odkiaľ to Qwer zase vie. Pochopila, že rozmýšľaním sa na istých veciach nič nezmení.

Qwer sa na ňu prísne pozrel. „Kým si bola v nemocnici, cvičil som s Jackom oklumenciu,“ oznámil jej.

„Čo si robil?!“ vyprskla Melian. „Ja som ho to mala učiť!“ Zúrivo pozrela na Qwera, ktorý sa naďalej tváril ako vševedúci.

„Och, nemysli si, že neviem, prečo si ho to chcela učiť ty,“ odvetil jej jedovato.

Melian zarazene otvorila ústa. Quirinius sa s ňou ešte nikdy nezhováral takým tónom. Už si aj on o nej myslí, že je úplná beštia? „Dobre, dobre, upokoj sa,“ povedala rýchlo, aby mu zabránila povedať viac. Jacka by asi nepotešilo, keby zistil, že jedným z dôvodov, prečo ho chcela učiť oklumenciu, bolo to, aby mu úplne videla do mysle. Ale ona na tom nevidela nič zlé – bolo predsa logické, že predtým ako mu povie všetky tajomstvá, sa presvedčí, či ju neskôr nezradí. Lenže Quirinius mal dojem, že po štyroch rokoch priateľstva by mu už mala aj naslepo dôverovať. A aj mala. Ale ako mohla? Riddle by využil každého, kto je jej blízky, aby ju ovládal.

„Počujte, decká, ja nemám ani šajnu, o čom to tu točíte,“ ozval sa nespokojný Jack.

Melian mu uprene pozrela do očí. Quirinius si odviedol svoju prácu viac než dobre a ak sa niekto nebude veľmi sústrediť, tak sa Jackovi do mysle nedostane. Lenže Riddle... Rýchlo zahnala myšlienku na Riddla. Okrem nej, Qwera a Dumbledora sa nikto nikdy nevyrovná Riddlovi v oklumencii, takže odďaľovanie rozhovoru s Jackom ničomu nepomôže. A Riddle už aj tak vedel, že mu klamala, takže už nemala čo stratiť.

„Dobre teda. Vyhral si,“ s nevôľou povedala.

Qwer len krátko prikývol. Melian mu bola vďačná, že si ušetril nejakú víťazoslávnu poznámku, ako by to Riddle určite nespravil. Zarazila sa. Odkedy sa jej Riddle dostal do hlavy, už ho odtiaľ nevedela vymazať. Nemôže predsa každého porovnávať s ním!

Vzala nič netušiaceho Jacka za ruku a ťahala ho hore schodmi do jeho izby.

„Mel, môžeš mi konečne vysvetliť, o čo tu ide?“ spýtal sa jej podráždene.

„Vysvetlím ti toho omnoho viac,“ odvetila, keď otvorila dvere na izbe. Nebola však prázdna, ako predpokladala. Na svojej posteli ležal Jeremy Travis a čítal nejakú knihu.

Keď Melian s Jackom vstúpili do izby, prekvapene zdvihol hlavu. „Melian! Počul som, že si už v poriadku. Vitaj späť na Rokforte,“ povedal s úsmevom od ucha k uchu.

Melian sa na neho podozrievavo zahľadela. „Vypadni,“ prikázala mu chladne.

„Prestaň si vylievať zlú náladu na nevinných ľuďoch, dobre?“ upozornil ju Jack pokojne, no dôrazne.

Prevrátila očami. „Prepáč, Jeremy, som trochu podráždená zo všetkých tých brečiek, čo musím brať. Mohol by si nás, prosím, nechať chvíľku osamote?“ povedala, aby spravila Jackovi radosť. Tak či tak ju zabije po tom, keď si ju vypočuje...

Jeremy sa na ňu milo usmial. „Samozrejme,“ povedal, vstal a odišiel.

„Už nekokce?“ zaujímala sa Melian.

„Našťastie už nie. Neverila by si, ale úplne sa zmenil. Už nie je ten debil ako predtým,“ povedal jej vyčítavo.

„Hm. Asi by si si želal, aby aj mne ruplo v bedni tak ako jemu, však?“ poznamenala s naoko ľahostajným tónom.

„Ani náhodou!“ ohradil sa. „Veď ty nie si taká sprostá ako on!“

Zavládlo chvíľkové ticho, ktoré prerušila Melian: „Sadni si. Uvidíme, čo si budeš želať, až ti všetko poviem.“

Dagon Balder nervózne vošiel do svojej izby. Riddle tam už bol, ležal na posteli, okolo krku mal obmotanú Nagini, s ktorou sa zhováral, a na kolenách mal položenú knihu. Dagonovi tá jeho láska k tomu hadovi vždy pripadala trochu divná, ale niečo také mu nemohol povedať.

„Melian sa vrátila,“ oznámil mu.

Riddle zdvihol hlavu. „Kto?“ opýtal sa hrajúc nechápavého.

„Teda, Halleyová,“ opravil sa Dagon. Tomovi sa nepáčilo, že sa oni dvaja znova pomerili a zakázal mu správať sa k nej priveľmi familiárne.

„Škoda. Dúfal som, že tam ostane dlhšie. A ako jej je?“

Dagon na neho obviňujúco pozrel. „Videl som ju len z diaľky, ale je v dosť zlom stave. Je hrozne bledá a chudá...“ Nikto na škole nevedel, čo sa tej Chrabromilčanke v skutočnosti stalo. Medzi „priateľmi“ Toma Riddla sa však šírila klebeta, že keď sa jej to stalo, Riddle bol s ňou, ale on im to nikdy nepotvrdil. Jedine Dagon vedel pravdu a tiež dostal ultimátum – buď si to nechá pre seba alebo sa mu stane to isté čo jej.

„To určite len kvôli tej nemocničnej strave,“ skočil mu do reči Riddle.

„Áno, to určite,“ pritakal Dagon, ale myslel si niečo iné. „Okrem toho chodí ako mátoha, ako keby ju každý pohyb veľmi bolel.“

„Aj by som sa čudoval, keby to tak nebolo,“ spokojne sa uškrnul Tom.

„Myslíš, že ti to odpustí?“

Riddle sa na Dagona prísne zahľadel. „Po prvé, ona si ten trest takmer prosila,“ povedal dôrazne. „A po druhé, je mi úplne jedno, či mi to odpustí. Mne je už ukradnutá.“

Dagon vyvalil oči. „Čože?!“ vyprskol.

„Nepotrebujem vo svojich kruhoch zradcu,“ odvrkol Riddle a zložil zo seba Nagini, ktorá nahnevane zasyčala.

„Lenže my ju potrebujeme! Je priveľmi silná! Neuvedomuješ si, že keď ju odvrhneš, tak bude na strane Dumbledora už len kvôli tomu, aby ťa naštvala? Také niečo predsa nemôžeme riskovať!“

Tom vyskočil a v okamihu bol pri Balderovi, ktorému držal prútik pri hrdle. „Neopovažuj sa mi prikazovať, čo mám robiť,“ zasyčal mu do ucha. „Myslíš si, že neviem, prečo si tak veľmi chcel, aby si ťa obľúbila? Lebo si si vo svojej naivite myslel, že ona jediná ťa môže predo mnou ochrániť, keď moja priazeň k tebe pominie!“

Dagonovi svitlo. Predtým si myslel, že Riddle chce Melian pre seba, a preto na neho žiarli. Ale nebolo to tak. Riddle bol ešte viac paranoidný než sa zdalo. Melian bola vždy jednou nohou v Chrabromile a druhou v Slizoline a on ich dvoch podozrieval z toho, že by mohli ísť proti nemu!

„Lenže ty si sa v nej mýlil,“ pokračoval chladne. „Halleyová nikdy nemyslela na niekoho iného než na seba! Je to vypočítavá suka, ktorej je jedno, na ktorej bude strane, hlavne nech jej z toho veľa kvapne. Najhoršie na celom je, že Harper ju drží stále na tej druhej strane a aj keby sme ho zabili, chcela by sa nám pomstiť, lež nie preto, lebo ho má rada, ale z princípu! Toto všetko som vtedy v noci pochopil a ty by si mal tiež. Halleyová nemá budúcnosť.“

Práve vtedy sa na izbe otvorili dvere, v ktorých stála Dulcia Stevensová a hrala sa so svojimi dlhými ryšavými vlasmi.

Riddle sa podráždene obzrel, kto sa ich opovažuje rušiť. „Čo chceš?“

„Tom, len som ťa chcela pozrieť,“ odpovedala Dulcia so žiarivým úsmevom a zvodne zaklipkala mihalnicami.

„Vypadni, Dulcia,“ prikázal jej Riddle.

„Ale Tom!“

„Nerozumela si?“ opýtal sa jej pokojne, ale oči mu blčali. „Vypadni z tejto izby, šľapka, lebo inak to oľutuješ. Tuším by som vám mal skrátiť vodítko.“

Stevensová sa zvrtla a urazene zabuchla za sebou dvere.

„To, čo si v poslednom čase dovoľujete, je nehorázne,“ zavrčal Riddle.

„Ale ja som proti tebe nikdy nič nechystal,“ povedal Dagon priškrteným hlasom.

Riddle sa mu uprene zahľadel do očí a potom zložil prútik.

„A čo chceš teraz robiť s Halleyovou?“ opýtal sa váhavo.

„Predpokladám, že za mnou bude doliezať, aby som ju vzal späť, takže pravdepodobne nikomu nič nepovie,“ vyhlásil pohŕdavo. „A ty s ňou budeš chodiť.“

Dagon mal dojem, že zle počul. „Prosím?“ spýtal sa neveriacky.

Riddle prevrátil očami. „Musíš si získať jej dôveru, aby sme presne vedeli, čo bude mať za lubom. Stavím sa, že Dumbledore bude nad ňou teraz držať ochrannú ruku. Práve preto je také dôležité vedieť o každom jej kroku. A keď sa naskytne vhodná príležitosť, zbavím sa jej rýchlo a potichu.“

Dagonovi sa takmer zakrútila hlava. Vedel veľmi dobre, do čoho ide, keď sa ho pred niekoľkými rokmi Riddle opýtal, či by s ním nechcel zmeniť svet na svet bez humusákov. Neváhal ani sekundu. Avšak nevedel sa zmieriť s myšlienkou, že Riddle zavraždí Melian.

„A čo mám robiť?“ nasucho preglgol.

Tom sa škodoradostne usmial. „Môžeš si s ňou robiť, čo len chceš. Veď o to ti vždy išlo, nie? A teraz ti to dokonca aj dovolím, pretože je to na môj príkaz.“

„Neuverí mi,“ povedal rýchlo. „Nie je hlúpa a vie mi čítať myšlienky. To sa nepodarí.“

Riddle sa uškrnul. „Ale podarí. Bude si totižto myslieť, že to ona sleduje nás.“

Melian s Jackom sa teraz prechádzali po školských pozemkoch a ona mu ešte stále vysvetľovala celú aféru s Riddlom. Prekvapilo ju, že sa na ňu vôbec nehnevá za to, že mu to toľko tajila. Veľmi dobre chápal, že ho nechcela ohroziť.

„A prečo si sa k nemu pridala?“ opýtal sa zrazu.

Melian spravila grimasu. „Neuveríš mi,“ zašomrala. „Vyhrážal sa mi, že zavraždí teba aj celú moju rodinu.“

Jack sa prudko nadýchol. „Vravíš mi, že ťa uprostred noci nechal zviazanú na chodbe, otrávil ťa nejakou zelinou, zhodil zo schodov, takmer ťa kvôli nemu zavraždil potkan veľký ako pes a teraz zariadil, aby si až do konca života trpela?“

Melian smutne prikývla.

„A ty si sa s ním aj tak naďalej stýkala?“

Znovu prikývla.

„A to všetko len preto, aby ma nezabil?“

„Áno.“

„Ty si úplne zošalela?!“ kričal na ňu.

„Nemala som na výber,“ zahundrala.

„Ja idem za Dumbledorom,“ rozhodol sa Jack. „Ako ti celú tú hru vôbec mohol dovoliť?“ zúril.

Melian ho chytila za plece. „Nie! To nesmieš!“

Vážne sa jej zahľadel do očí. „Prečo nie? Už nemáš viac čo stratiť.“

„Ja som na neho naliehala, aby mi to dovolil, nie je to jeho vina,“ povedala. „Teraz sa sústreď na to, aby si ani náhodou nedal na sebe vedieť, že som ti to povedala. Riddle je nevyspytateľný a ja s ním nechcem mať ďalšie problémy.“

„Dobre. Ale sľúb mi, že si odteraz dáš na neho obrovský pozor,“ prikázal jej Jacob.

„Ja si vždy dávam pozor,“ odpovedala a zrazu sa zastavila.

„Ó, to iste. Práve preto si skončila tak ako si skončila.“ Keď zbadal to, čo Melian, tiež šokovane zastal.

Niekoľko metrov od nich sa na seba pri strome lepili Marcus Thor a Sally Carlsonová a vyzeralo to tak, že Marcus má ruku kdesi v Sallynej sukni.

„Panebože,“ zastonala Melian. „Asi budem vracať.“

Jack ich chvíľu zarazene sledoval, potom sa bez slova otočil a so smutným výrazom v tvári a rukami vo vreckách rýchlo odkráčal preč.

Melian venovala bozkávajúcej sa dvojici dlhý pohľad. Veľmi dobre vedela, že to Marcus len hrá, pretože chcel, aby sem Melian doviedla Jacoba. Ale neodtrhol sa od nej ani vtedy, keď Jack odišiel.

„Chlapi,“ pokrútila hlavou Melian a tiež sa vrátila do hradu. Mrzelo ju, že to Jack zobral tak pokojne. Síce si za to v duchu nadávala, ale chcela, aby trpel tak, ako trpela ona, keď jej o Sally klamal.

Týždne sa vliekli asi takou rýchlosťou ako sa Melian vliekla z miesta na miesto. Vyzeralo to na najhorší školský rok v jej živote, a to bol ešte len december. Nevedela sa na nič poriadne sústrediť a nevedela, či je to z toho, že bola ešte stále vykoľajená z toho, ako ju Riddle ovládal alebo z toho, že ju všetko bolelo. Čoraz menej sa zaujímala o okolitý svet a všetko ju nudilo. Keby to záležalo len od nej, celé dni by len ležala na posteli, pozorovala strop a rozjímala o svojom strašnom živote, lenže Jack jej to nemienil dovoliť a stále ju nútil niečo robiť v nádeji, že v nej prebudí stratenú chuť do života. Čarovanie bez prútika, čo jej predtým spôsobovalo takú radosť, hodila za hlavu, keď zistila, že by na to teraz musela vynaložiť oveľa viac námahy ako predtým. Cítila sa, ako keby jej niekto ukradol vôľu.

Setty ju trápil viac než si mienila pripustiť. Vedela, že to nebola jeho chyba, ale nedokázala na to zabudnúť. Dumbledore mu povedal, aby za ňou nechodil, ako ho o to požiadala. A k tomu sa ešte pridali výčitky za jeho mŕtvu tetu, ktorú mala čiastočne na svedomí. Plechovku s jej popolom si odložila na nočný stolík, aby jej zakaždým pripomenula, že nemá mať voči nikomu predsudky. Dala si predsavzatie, že keď skončí školu, odíde na Island a tam Lynin popol niekde roztrúsi. Setty chcel tú plechovku pre seba, ale vedel, že na to nemá právo.

V škole dostávala príšerné známky, pričom ani netušila, ako sa k nim dostala a Jackove ľútostivé pohľady jej liezli príšerne na nervy.

„Melian, dievča milé, dávajte si trochu pozor!“ spľasol rukami Slughorn, keď nešťastnou náhodou zhodila svoj kotlík na zem a pripravovaný elixír z neho vytiekol.

‚No skvelé, zase budem mať nula bodov,‘ pomyslela si nešťastne.

„Nestalo sa to predsa prvý krát,“ karhal ju Slughorn. „Ste zaľúbená?“ spýtal sa pobavene a uštedrilo sa mu vražedného pohľadu. „No nič to, ďalší elixír už nestíhate uvariť.“

Všetci v triede sa na ňu pozerali ako na idiota a ona mala čo robiť, aby sa nezačala červenať. Nebola zvyknutá na neúspech.

Neskôr popoludní sedela v školskej knižnici a hlavu si držala v dlaniach. Pred ňou na stole už hodnú chvíľu ležal prázdny pergamen, jej úloha z dejín mágie, ktorú by za normálnych okolností mala napísanú za päť minút a aj tak by to bola najlepšia práca v ročníku. Miesto histórie sa jej však v hlave preháňali úplne iné myšlienky.

Už bol december, pre Merlina! Od októbra sa nevidela s Riddlom. Myslela si, že ho bude zaujímať, ako znáša ten jeho sprostý trest, ale zrejme ho už nezaujímala vôbec. Pred mesiacom prišiel za ňou Dagon Balder, či by nechcela obnoviť ich priateľstvo. Vtedy sa jej na tom nezdalo nič podozrivé, ale tak veľmi sa hnevala na celý svet, že ho hneď odbila. A asi spravila zle, informátor ako Dagon by sa jej teraz hodil. Nemala tušenia, aké má s ňou Riddle teraz plány, a či vôbec nejaké má. Jediný, koho tešilo, že sa s ním už nestretáva, bol Jack. Odkedy vedel pravdu, snažil sa ju chrániť ako svoju mladšiu sestru a ledva ju pustil niekam samu.

Ale prečo jej ten idiot tak veľmi chýba?! Snažila sa presvedčiť samu seba, že jej chýbajú len tie hodiny, kde sa mohla toľko naučiť, nič viac.

Prinútila sa uprieť zrak na biely pergamen. Ak dostane ešte jednu zlú známku, tak sa asi od hanby prepadne do Tajomnej komnaty. Keby ju aspoň hlava prestala bolieť... Preglgla hrču, ktorá sa jej tlačila do hrdla. Už kvôli tomu preplakala dosť nocí.

Ktosi ju chytil za plece, až od ľaku nadskočila. „Qwer, nestraš ma, veľmi dobre vieš, že mám nervy v kýbli,“ povedala.

Quirinius si sadol oproti nej a odtiahol jej ruky od hlavy. „Pozri sa na mňa,“ prikázal jej.

Melian neochotne zdvihla hlavu a pozrela sa do jeho modrých očí.

„Vnímaš ma?“ spýtal sa jej s úsmevom. „Si v poriadku?“

„Kiežby som bola,“ vzdychla si.

„Poďme sa porozprávať,“ navrhol jej Qwer.

Melian sa zamračila. Vážnym rozhovorom sa vyhýbala ako čert krížu. „Robím si domácu úlohu,“ vyhovárala sa.

Qwer pozrel na jej pergamen. „To vidím,“ nadvihol obočie.

„Ale bolí ma hlava...“

„Práve preto sa musíme porozprávať,“ odvetil neoblomne.

S grimasou vstala a nasledovala ho von z knižnice. „Dúfam, že máš skutočne dobrý dôvod na to, aby si takto preháňal mrzáka po škole,“ poznamenala.

„Ty nie si mrzák,“ povedal, „ty sa na mrzáka len hráš.“

Melian prekvapene otvorila ústa. „Ty si naozaj citlivý,“ utrúsila.

Qwer zastal a otočil sa k nej. „Pozri,“ začal netrpezlivo, „nevravím, že máš skvelý život. Viem totiž, že veľa trpíš. Ale utrpenie patrí k životu! Skús ho konečne prijať ako niečo reálne a nesnažiť sa založiť na bolesti svoju životnú filozofiu.“

Melian zdvihla ruku na znak toho, aby počkal, a vytiahla z vrecka svoj flakónik, z ktorého si odpila rovno tri glgy. „Fajn, už môžeš pokračovať,“ povedala s úsmevom. „A na čom je založená tvoja životná filozofia?“

„Na tom, že sebaľútosť ešte osud nezmení, ale môžeš bojovať za lepší zajtrajšok.“

„Ale ako?“

„Ako? Jednoducho! Trápi ťa bolesť? Tak sa jej zbav! Trápi ťa, že nevieš, čo cítiš? Tak to zisti! Trápi ťa, že nevieš, čo od teba Riddle chce? Tak sa ho spýtaj!“

„A keď ma trápi, že som mala pravdu rovno pod nosom a kvôli pýche som ju odmietla?“

Qwer si vzdychol. Vedel, že naráža na toho mŕtveho domáceho škriatka, ktorý jej chcel prezradiť akési veľké tajomstvo o jej rodine. Odvtedy sa veľmi trápila a jej sebadôvera utrpela značnú ujmu. „Tak sa zmeň,“ navrhol.

Melian zamyslene vošla do svojej izby a potme strhla zo seba školský habit a topánky odkopla niekam ďaleko. Takmer dostala infarkt, keď sa z postele Coriny Jenkinsovej ticho ozvalo: „Melian?“

„Pre svätého Agrippu, chceš ma zabiť?“ odsekla podráždene.

Corina tlesla rukami a v izbe sa rozsvietilo. „Prepáč,“ povedala. Ležala vo svojej posteli v nočnej košeli s mackom na prednej strane.

„Čo chceš?“ spýtala sa Melian mimovoľne.

„Chcem sa s tebou skamarátiť.“

Melian sa zastavila na polceste do kúpeľne. „Čože?!“ Takúto žiadosť o priateľstvo ešte nepočula.

„Vravím, že...“

„Ja som rozumela!“ prerušila ju, zarazene sa vrátila a sadla si na peľasť postele. „Prečo ťa napadlo niečo také?“ opýtala sa už trochu milšie.

„Nikomu to nepovieš?“

„Nie.“

„So Sally som to už nemohla vydržať,“ povedala Corina tak potichu, že ju Melian ledva počula. „je hrozne povrchná, pokrytecká, každého ohovára, klame, uráža... Proste je zlá.“

Melian sa musela zasmiať. „A myslíš si, že ja som dobrá?“

„To nie, ale...“

„Ale myslíš si, že ťa dostanem bližšie k Jackovi,“ dokončila za ňu s úsmevom.

Corina očervenela ako paprika. „Klamať sa asi neoplatí,“ priznala sa úprimne. „To som zrejme nemala robiť. Ale prosím, sľúb mi, že to Jackovi nepovieš!“ prosila ju zúfalým hlasom.

Melian chvíľu premýšľala. „Dobre. Môžeš sa pred ostatnými prezentovať ako moja kamarátka, ale vedz, že v skutočnosti ňou nikdy nebudeš,“ povedala nakoniec. „A nič z toho, čo sa o mne dozvieš, sa nedostane k nikomu ďalšiemu. Rozumieš?“

Corina na ňu hľadela s otvorenými ústami. „Niežeby som nesúhlasila, ale... prečo to robíš?“

„Prečo ti to dovolím, hoci nemáš čestné úmysly? Práve kvôli tomu,“ odvetila. Zaváhala. „A ešte aj kvôli tomu, že vďaka tebe ma Jack prestane toľko kontrolovať.“

„Viem, že ma do toho nič nie je, ale... Máš ho vôbec rada?“

Melian sa nepríjemne usmiala. „Jedno by si mala vedieť... Mne nebudeš klásť otázky. Neznášam ich.“

Corina neochotne súhlasila.

„A musíš sa podrobiť ešte jednej skúške.“ Zovrela vo vrecku prútik.

„Dobre. Akej?“

„Legillimens!“

Posledný deň pred vianočnými prázdninami stáli Chrabromilčania pred učebňou elixírov a triasli sa od zimy. Pár minút po zvonení sa tam objavil aj profesor a s rozpačitým úsmevom si ich premeral.

„Je vám zima?“ opýtal sa úplne zbytočne.

„Áno!“ dostalo sa mu nevrlej odpovede.

„Toto sú vaše posledné dve hodiny v tomto kalendárnom roku,“ premýšľal Slughorn nahlas. „Takže vám dávam voľno,“ žiarivo sa na nich usmial a žiaci začali výskať od radosti.

Melian sa zamračila a skôr, než jasot na chodbe utíchol, vybrala sa do knižnice. Qurinius nikdy nehovoril len tak do vetra. Ak on povedal, že existuje iný spôsob, ako sa zbaviť bolesti, než pitím tých grciek, potom to tak aj bolo.

Prehľadala všetky knihy o medicíne, ktoré tam mali, ale nenašla ani zmienku o tom, čo hľadala. Dokonca ani madam Lettersová jej v tom nevedela pomôcť. Melian sa však nedokázala zbaviť pocitu, že kdesi v hĺbke svojej mysle presne vie, čo tým Qwer myslel.

Nahnevane pozrela na hromadu kníh, ktorá sa pred ňou týčila a nebola schopná zodpovedať jej otázky. Chcela ich bez prútika poslať na police, odkiaľ ich zobrala, ale nemala na to energiu. Odkedy ju Riddle preklial, nemala vlastne energiu na nič...

Všetko sa to začalo v tejto knižnici. Pamätala si každý detail z toho dňa, ktorý pravdepodobne zmenil celý jej život. Keby len vtedy bola mlčala a nehrala sa na génia! Riddle by sa nikdy nedozvedel, že o ňom toľko vie a zrejme by stačilo len odmietnuť jeho ponuku a on by to nechal tak. Nebolo pochýb, že jedným z dôvodov, prečo ju tak veľmi chcel učiť čiernu mágiu, bolo to, aby ju mal pod kontrolou. Nevedela teda pochopiť, prečo sa na ňu teraz len tak vykašlal a jej to vadilo.

Takmer sa usmiala, keď si spomenula na prvú urážku, ktorá sa jej od neho ušla. ‚Tajomstvá čarodejnej mysle. Zaujímavé čítanie. Prečítal som to v prvom ročníku,‘ ozýval sa jej v hlave jeho sarkastický hlas.

Keď si však uvedomila, na čo práve prišla, hystericky sa rozosmiala. Odrazu všetko dávalo zmysel a osud bol taký zvláštny!

Madam Lettersová sa na ňu prísne pozrela. „Slečna, ak nedokážete byť potichu, tak opustite túto knižnicu, lebo ostatných vyrušujete,“ vyzvala ju.

Melian si jej slová nevšímala a namiesto toho sa opýtala: „O koľko minút zvoní?“

„O pätnásť, prečo...“ knihovníčka však otázku nestihla dokončiť, lebo Melian už bola preč. „A kto odprace tie knihy?“ kričala za ňou namosúrene.

Nebolo ťažké zistiť, akú majú šiestaci poslednú hodinu, ťažšie však bolo dostať sa včas cez celý hrad pred učebňu obrany proti čiernej mágii. Dobehla tam práve vtedy, keď zazvonilo a na chodbu sa začali valiť študenti, ktorým práve začali vianočné prázdniny.

Ledva lapala dych a pichalo ju v boku. Potrebovala sa zastaviť a vydýchať sa, no na to teraz nebol čas. Predierala sa davom šiestakov, ktorí išli opačným smerom ako ona a preto na ňu nadávali.

„Uhni, sopľaňa,“ utrúsil jeden vysoký šiestak a lakťom ju buchol do brucha.

Neodradilo ju to však a s vypätím všetkých síl sa dostala až pri dvere učebne. Dúfala, že Riddle odtiaľ ešte neodišiel.

Nakukla do triedy a naskytol sa jej pohľad na Riddla, ako želá profesorke Merrythoughtovej veselé Vianoce.

„Vtierka,“ zašomrala.

Merrythoughtová vstala a odišla do svojho kabinetu. Riddle si ju až teraz všimol, ako stojí vo dverách, ale tváril sa, že ju nevidí. Snažil sa prejsť okolo nej, lenže Melian mu zatarasila cestu.

„Čo chceš?“ vyštekol.

Melian ho sotila do triedy a zabuchla za nimi dvere. Riddlovi sa na tvári zračilo prekvapenie, že si niečo také dovolila.

„Chcem odpovede,“ pokojne odpovedala, ale jednou rukou zvierala vo vačku prútik.

„Ale čo?“ uškrnul sa, keď znovu nadobudol stratenú rovnováhu. „Lenže ja sa s humusákmi nebavím,“ dodal a zvrchu na ňu pozrel.

„Budeš musieť,“ usmiala sa.

„Ako ma chceš k tomu prinútiť? Pobozkáš ma?“ zasmial sa ľadovým smiechom a Melian prebehli po chrbte zimomriavky.

„Nie.“

„Niečo horšie? Povieš mi, ako veľmi ma miluješ?“

„NIE!“

Riddle odrazu zvážnel. „Prečo si za mnou prišla?“

„Chcem vedieť, čo to na mňa zase skúšaš. Už tri mesiace sa mi vyhýbaš. Ak sa nemýlim, tak to ty si nástojil na tom, aby si ma učil čiernu mágiu a teraz sa na mňa bez vysvetlenia vyserieš. A ja chcem to vysvetlenie,“ vyzývavo sa na neho pozrela.

„Vieš, prečo som ťa chcel učiť čiernu mágiu?“ opýtal sa.

„Pretože som najinteligentnejší človek na tejto škole,“ sebavedome odvetila.

Riddle sa znova zasmial tým svojím nepríjemným smiechom. „Iste, to som si aj ja spočiatku myslel. Ale ako čas plynul, zistil som, že si nula.“

Melian preglgla. Neznášala počúvať také reči, a najmä nie od neho. „Ja nie som nula,“ povedala trasúcim sa hlasom.

„Ale áno, si,“ trval na svojom a falošne sa usmieval. „Humusáčka, ktorá sa priatelí s nesprávnymi ľuďmi, nevieš zvládnuť tie najjednoduchšie kúzla, ktoré ti ukážem, neposlúchaš ma... Správaš sa úplne nerozumne, keď ma provokuješ, pričom veľmi dobre vieš, že ja sa nezdráham ti ublížiť...“ Urobil pár krokov smerom k nej. „Dôveruješ nesprávnym ľuďom...“ Zarazil sa. „Vlastne, ty nedôveruješ ľuďom, ty dôveruješ nejakým špinavým domácim škriatkom!“ Začudovane nadvihol obočie.

Melian nahnevane vytiahla prútik. „Nepribližuj sa ku mne,“ varovala ho a mimovoľne pred ním cúvala. „Nie som až taká hlúpa, Riddle. Myslela som, že ste sa s Dagonom zhodli na tom, že humusáčka nie som.“

Tom skamenel od prekvapenia a výraz v jeho tvári hovoril: ‚Odkiaľ to vie?‘

„Ak ma niečo nedokážeš naučiť, tak je to tvoja chyba, nie moja,“ pokračovala, hoci tomu sama neverila. „S tými ľuďmi sa priatelím preto, lebo mi môžu byť nápomocní, neprovokujem ťa, len sa bránim tvojim urážkam a neviem o tom, že by som niekomu na tejto planéte dôverovala. A láskavo z toho vynechaj domácich škriatkov, ak sú podľa teba takí chudáci, tak ich nezaklínaj a hlavne,“ cynicky sa usmiala, „ich nezabíjaj.“

„Klameš samu seba, Halleyová,“ vyhlásil a prišiel k nej ešte bližšie, až jej vytasený prútik bol len pár centimetrov od jeho hrude. „Odlož ten prútik,“ vyzval ju.

„Ani ma nehne,“ odsekla. Chcela ustúpiť ešte ďalej, no narazila do steny.

Nežne jej pozrel do očí a dotkol sa jej ľavej ruky, v ktorej držala prútik. „Odlož to,“ zašepkal a pomaly, no silno, jej odtisol ruku.

Melian bola úplne vydesená. Nechápala, čo Riddle robí, ale viac ako prútik si teraz všímala, že sa takmer dotýkajú nosmi a vôbec nezaznamenala, že on má jednu ruku v jej habite.

„Vieš čo, Melian?“ opýtal sa jej s milým úsmevom, pričom jej stále uprene pozeral do sivých očí a perami sa približoval k tým jej. „Nechcem ťa, pretože si až nechutne naivná,“ dokončil chladne.

Melian sa cítila, ako keby vošla pod ľadovú sprchu, ktorá ju prebrala z dlhej a hlbokej hypnózy. Prekvapene zažmurkala, a keď sa od nej Tom odtiahol, videla, ako drží v jednej ruke jej fľaštičku so zeleným elixírom, ktorý mal utlmiť jej bolesti, a v druhej zvieral svoj prútik.

„Panebože,“ zašepkala zhrozene, zavrela oči a párkrát buchla hlavou do steny. Mohla na neho použiť zaklínadlo, keď sa k nej tak nebezpečne priblížil, ale bála sa, že by tým bola u neho už nadobro odpísaná. Ako mohla byť tak hlúpa...?

Riddle si pobavene hádzal flakónik do vzduchu. „Len idiot môže naletieť na taký starý trik. A len idiot si môže myslieť, že mu neprídem na jeho neveru. A ja idiotov nepotrebujem,“ ľahostajne povedal.

„Vráť mi ten elixír,“ slušne ho požiadala. „A začnime od začiatku. Za to, čo som spravila, si ma už potrestal a ja som sa poučila.“

Riddle pokrútil hlavou.

Melian sa v zúfalstve uchýlila k poslednému pokusu. Skúsila vyčarovať na svojej tvári smutný výraz, čo v danej chvíli nebolo také ťažké a zašepkala: „Prosím!“

„Nie! Zradila si ma! Tvoja bolesť ti to bude pripomínať v každý deň tvojho krátkeho prekliateho života!“ odsekol. „Ó, áno, Halleyová, toto ešte nebol dostatočný trest. Nikdy predo mnou nebudeš v bezpečí. A chceš späť toto?“ pobavene pozrel na jedovatozelený elixír. „Je mi ľúto, ale je to pre tvoje dobro. Bolo by tragické, keby sa štrnásťročné dievča stalo závislým na takejto sračke,“ uškrnul sa.

Melian zastonala. „Daj mi to!“ prikázala mu.

„Rozkazuješ mi?“

Videla mu na tých očiach plných šialenstva, čo chce spraviť, preto rýchlo skríkla: „Accio!“

Riddle však mal priveľmi rýchle reflexy a jej kúzlo hneď odvrátil. „Prinútila si ma k tomu,“ poznamenal a zovrel dlaň.

V miestnosti zaznel rinkot skla a na dlážku začalo kvapkať čosi zelené.

„Nie!“ skríkla ako v mrákotách a zlostne pozrela na Riddla.

„Och, prepáč, ten elixír ti mal vydržať až do januára?“ opýtal sa prekvapene.

„Nie je to fér! Ani ty si so mnou nehral čestne!“ zúfalo zvolala.

Riddle prevrátil očami. „Nemám čas ani chuť sa tu s tebou otravovať a nemienim kvôli tebe zmeškať obed. Waddiwassi!“

Ohromná sila ju vyhodila cez zatvorené dvere na chodbu, kde ostala omráčená ležať na bruchu na zemi. Jej telom sa šírila bolesť, ale už bola na ňu taká navyknutá, že nevedela ani určiť, z ktorej časti tela vystreľuje. Prinútila sa zdvihnúť hlavu.

Cez obrovskú dieru vo dverách práve preliezal Riddle. Veselo si pískal a keď prechádzal okolo ležiacej Melian, škodoradostne zahlásil: „Veselé Vianoce.“

Ešte v ten večer Melian horko-ťažko vyliezla na Astronomickú vežu. Ako čakala, Quirinius tam sedel v tureckom sede a keď počul jej kroky, prekvapene sa obzrel.

„Melian?“ spýtal sa, akoby neveril vlastným očiam.

„Osobne,“ zašomrala.

Qwer ihneď vyskočil. „Čo sa ti, pre Merlina, stalo?“

„Mala som menšie nedorozumenie s Riddlom, za ktorým si ma poslal,“ povedala a tvár zvraštila od bolesti. „Keby tam neprišla Leanne Lesliová a nepomohla mi rýchlo sa odtaľ dostať, tak by som zrejme celý nasledujúci rok strávila po škole s Merrythoughtovou. Veru, komu by sa páčila diera vo dverách veľkosti človeka?“

Quirinius sa na ňu zhrozene pozrel. „On ťa vyhodil cez zatvorené dvere?“ nechápavo sa spýtal.

Melian mu neodpovedala a hodila mu k nohám knihu z knižnice.

Qwer ju zamračene zdvihol a prečítal názov. Následne sa jeho tvár rozžiarila úsmevom. „Tajomstvá čarodejnej mysle.“

Prikývla. „Vysvetli mi to,“ vyzvala ho chladne.

„Ako to myslíš?“

„Bola to náhoda, že zázračný spôsob ako sa zbaviť bolesti som našla v tej knihe, na margo ktorej ma Riddle prvý krát urazil?!“

Quirinius na ňu rozpačito pozrel. „Sadni si.“

„Nie! Najprv mi to vysvetli!“ trvala na svojom.

Pokrčil plecami. „Nie je tu čo vysvetľovať. Ale náhoda to nebola. Viem, že ty v takéto veci neveríš, ale všetko, čo sa na Zemi stane, má nejaký zmysel. Možno práve táto kniha spôsobila všetko tvoje utrpenie.“

Melian si odfrkla.

„Život je nevyspytateľný, Melian. A hocijaký okamih dokáže zmeniť celý tvoj život bez toho, aby si to tušila. Preto je dôležité každý okamih prežiť tak, aby si ho o desať rokov nemusela ľutovať.“

„Ja tu však už o desať rokov nebudem,“ odvetila s pohľadom upretým na nočnú oblohu. „On mi to povedal,“ dodala.

„Len ak odignoruješ ten správny okamih,“ poznamenal Qwer.

„Quirinius!“

„Okej, prepáč.“ Chvíľu ju pozoroval, ako sa trasie od zimy, pretože v Astronomickej veži bolo vždy chladno, obzvlásť v decembri. „Dlho si tu nebola, však?“

„Nie,“ tíško vydýchla. „Asi som sa... bála. Robila som zo seba osudom ťažko skúšaného hrdinu, ale im na tom nezáleží.“ Ukázala na hviezdy. „Kedykoľvek sa môžu zraziť s asteroidom a prísť tak o všetko, čo majú, ale ja som ešte nažive. Síce pokorená, no nažive, a ešte môžem zničiť ten asteroid, čo sa blíži ku mne.“ Otočila sa ku Qwerovi. „Nesmej sa mi,“ povedala už svojím typickým vecným tónom, „som len zdrogovaná z tých sprostých liekov.“

Quirinius sa zamyslene zahryzol do spodnej pery. „Môžem ťa naučiť to, čo píšu v tejto knihe,“ vzdychol napokon.

„To znelo veľmi ochotne,“ poznamenala Melian, ani sa nepýtala, odkiaľ to Qwer ovláda.

„Ja mám totiž zakázané učiť hocikoho niečo také,“ priznal sa. „Ale kvôli tebe pôjdem aj do pekla, ak ti to má pomôcť.“

Melian sa cítila trápne. Nevedela, že ju má Qwer tak veľmi rád. Podišla k nemu a objala ho. „Ďakujem,“ zašepkala. Bolo jej ľúto, že ona k nemu necíti to isté, ale pochybovala o tom, že ešte dokáže mať niekoho rada. Možno to bolo trhlinou v jej charaktere a možno tým, že sa toho bála. Lebo o to väčšmi vás bolí, keď vás zradia...

„Mohol by si však spraviť pre mňa ešte niečo?“ Odrazu sa cítila ako vypočítavá mrcha.

„Podľa toho, čo to bude,“ odvetil s úsmevom.

Podala mu svoj prútik, na ktorý sa prekvapene zahľadel. „Ovládaš zaklínadlo Imperius?“

„Áno, ale načo, dočerta...“

„Vyskúšaj to na mne,“ povedala. „A nepýtaj sa, prečo.“

„Zbláznila si sa?“

„Nie. Quirinius, prosím,“ chytila ho za ruku. „Musíš to pre mňa spraviť. Nemôže mi to predsa ublížiť.“

„Ani náhodou!“

Melian nespokojne vzdychla. „Robím len to, čo si mi poradil! Chcem zistiť, čo cítim!“

„Čo to má spoločné s Imperiusom?“

„To ti nechcem povedať a ty vieš, že mám na to právo,“ povedala mu.

Quirinius od nej odtrhol pohľad a pokrútil hlavou. „Ty si úplne šialená,“ zamrmlal. „Keď si pomyslím, že od takéhoto človeka závisí osud miliónov ľudí...“

Melian na neho nechápavo hľadela s otvorenými ústami. „Ako...?“

„Imperio!“

__________________________________________________

Prečo práve karamel? Lebo karamel je taký čudný, môže vám chutiť, ale keď ho zjete veľa, tak ho už nemôžete ani cítiť :D.

Ak ste to čítali, tak sa mi, PROSÍM, ozvite v komentároch, nech viem, pre koho to vlastne píšem a vyjadrite sa k tomu, čo sa vám nepáčilo alebo čo by ste zmenili alebo bárčo...

[ » na začiatok « ]