Kapitola:
Pridaná: 23.6.2008, 13:05:34
Čítaná: 1234×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mei...
Stručný dej: Príbeh s hviezdnym obsadením odohrávajúci sa na Rokforte (alebo poviedka so zámymi osobnosťami P-I.sk)

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Konečne spolu 2 » Klebetnice 3 » Bez šance 4 » Staré zranenie 5 » Popletené rande 6 » Za lepší svet 7 » Uplakané vlasy 8 » Odmietnutie 9 » Voľba 10 » Rovnako odsúdené 11 » Život ide ďalej

Tak po dlhšom času znovu ďalšia kapitolka...

Keď smútok opadol, Aileen usporiadala večierok.

Seamus1 s Mei vošli do miestnosti a zrak mu padol na ženu, ktorá bola zvyčajne prehliadnuteľná. Najprv ani nevedel, či je to skutočne ona. Sedela pri malom stolíku, dlhé neučesané vlasy jej zakrývali tvár opretú o stenu. Podišiel k nej a sadol si.

„Pila si?“ spýtal sa, keď videl pred ňou otvorenú fľašku ohnivej whisky.

„Dva - tri glgy?“ odvetila.

„Si vôbec zvyknutá piť?“ pozrel jej do zakalených očí. Pokrútila hlavou, zodvihla fľašku, znova sa napila riadnym dúškom, po ktorom zvraštila tvár a fľašku odložila.

„Prečo to robíš?“ prihovoril sa jej smutne.

„A čo mám robiť? Vieš, to sú blbosti, že ľudia pijú, lebo už nič nevedia vydržať. Pijú preto, lebo chcú, chcú to skúsiť, chcú zabudnúť aspoň na chvíľu, uniknúť...“

„Ty si to komplikuješ, Dora.“

„Už je to dosť komplikované aj tak.“

„Čo je komplikované? Máte sa radi, atk čo viac chceš?“

„To je na dlhšie.“

„prosím ťa, prečo nedáš láske voľnú ruku...?“

„Vieš, tie tvoje reči mi nepomáhajú!“ vybehla na neho.

„Vôbec to nie je také jednoduché!“ schmatla fľašku a odišla od stola na dvor. Seamus1 sa pridal medzi ostatných oslavujúcich a Dora si sadla na záhradný múrik a znovu sa napila. Tentoraz si nelogla len trochu, ale riadne sa napila, aspoň päť glgov. Už sa jej motala hlava. Niekto si k nej prisadol, ale nechcela vedieť, kto to je. Drsná ruka jej vytrhla fľašku z ruky, to ju prinútilo sa na dotyčného pozrieť. Lycanthrop do seba lial whisky ako do suda. Odtiahol si fľašku od úst a zavrel oči. Teraz mu ju bez slova vytrhla ona a už znovu začala piť. Mala pocit, že sa pretekajú, kto vypije viac. V jednom okamihu do seba liala pálivú tekutinu, v druhom zaostrovala na muža vedľa nej, ako nemá dna. O chvíľu už vo fľaške nič nebolo a oni sa zrútili na zem. Dore všetko vyletelo z hlavy, Lycanthrop už bol naučený na alkohol, a tak ešte vedel, čo mu bráni sa na ňu vrhnúť, hoci po ničom vtedy netúžil viac.

„Čo si vlastne myslíš?“ zamrmlal nezrozumiteľne. „Že sama zostaneš celý život?“

Dora iba zamrmlala, na viac sa nezmohla. Lycanthrop pozbieral všetky svoje sily, hodvihol sa a pobozkal ju. Keď sa odtiahol, zistil, že Dora - spí. Hneď na to odpadol vedľa nej tiež.

Luluuu sedela na gauči a okolo nej sa zabávali strážcovia. Zábava sa strhla a niektorí sa opili, takže na gauči vedľa nej sa Bella bozkávala s Harrym a Doru už odniesli do izby. Lycanthrop spal v spálni na zemi. Pomyslela si, že aj ona by mohla niekde proste piť a zabávať sa, bola pekná, každý deň mohla mať iného, ale ona sa celý život starala o svoju rodinu, nikdy nemala nikoho. Ale to nebola jej chyba. Už sa tak proste narodila. Vedela to len Bella, ale nenarážala na to. Pochybovala, že by sa našiel niekto, kto by ju neodsudzoval. Tak to proste chodilo. Ona mohla byť múdra, pekná a obľúbená, vo chvíli, kedy by sa to niekto dozvedel, na všetko by sa popritom zabudlo. Bola poznačená rovnako ako vlkolak. Preto vždy chápala Doru. Ale ju nikto nepochopí. Nikto.

Prvé, čo Dora ucítila, keď precitla, bola tak veľká bolesť hlavy, že si myslela, že jej chce vybuchnúť. Druhý pocit bol skoro tak isto nepríjemný - otvorila oči, prevrátila hlavu a vyvracala sa, ani nehľadiac, kam. V hlave jej hučalo, že nevedela myslieť. Rozhliadla sa. Bola vo svojej izbe, na posteli, a pri nej sedela v kresle Aileen.

„Čo sa stalo?“ vykoktala zo seba a v tej chvíli to oľutovala - do mozgu ju bodli ostré nože.

„Opila si sa,“ odvetila prosto jej mama, na čo jej znovu v hlave bolestivo zarezonovalo. Riskovala, že jej mozog vybuchne, keď zmučene zašepkala:

„Prosím, nekrič.“

Aileen sa usmiala a ďalej pokračovala šeptom, ktorý Doru v mysli škriabal ako drôtená kefa.

„Neviem, čomu sa mám viac čudovať, či tomu, že si neprišla o schopnosti, alebo že si dokázala stiahnuť polku fľaši.“

Dora znovu upadla do nepokojného spánku, a keď sa prebudila, hlava ju už bolela oveľa menej, a tak vstala a zamierila do kuchyne. Nepomohlo jej, že tam pri káve a poháriku nejakej hnedej tekutiny sedel Lycanthrop. Pozrel na ň a hneď zbadala, že jemu je lepšie. Vyprázdnil svoj pohár hnedej tekutiny a hneď na to aj ten s kávou a potom prešiel k drezu a prútikom si na hlavu začal liať prúd vody. Keď sa mokrý narovnal, vyzeral oveľa triezvejšie. Dora zopakovala jeho rituál - vodka, silná káva a ľadová voda - a hneď mala čistejšiu hlavu. Sadla si oproti Lycanthropovi. Aileen nervózne na obochpozrela a odišla.

Lycanthrop mlčal, ale potom mu to nedalo.

„Takto to už ďalej nejde. Musíš sa rozhodnúť. Buď budeš navždy ako spuchnutý puk, budeš sa ožierať každý deň, utápať sa vo vlastnom žiale, alebo konečne pochopíš, že ma potrebuješ! Že NIEKOHO potrebuješ! Ja ťa...“ stíšil trochu hlas. „Ja ťa milujem Dora, tak si to uvedom. Čo viac chceš?“

Mlčala, a tak sa naklonil a pobozkal ju.

„Pýtam sa ťa, čo si vyberáš,“ hľadel jej do slivkovomodrých očí.

„Nevieš, čo je to mať na krku vlkolaka. Ani moja rodina ma nechce.L

„Ja ťa chcem. A viem, čo je to mať na starosti vlkolaka. Moju sestru pohrýzol Grayback, keď mala osem.“

Toto Dora netušila. Postavila sa a Lycanthrop tiež. Nervózne čakal, čo urobí, no ona si ho k sebe pritiahla a pobozkala ho. Spolu sa „prebozkávali“ do jej izby a zapečatila ju kúzlom.

[ » na začiatok « ]