Kapitola:
Pridaná: 23.6.2008, 14:09:46
Čítaná: 1460×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mei...
Stručný dej: Príbeh s hviezdnym obsadením odohrávajúci sa na Rokforte (alebo poviedka so zámymi osobnosťami P-I.sk)

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Konečne spolu 2 » Klebetnice 3 » Bez šance 4 » Staré zranenie 5 » Popletené rande 6 » Za lepší svet 7 » Uplakané vlasy 8 » Odmietnutie 9 » Voľba 10 » Rovnako odsúdené 11 » Život ide ďalej

Venované JIN ktorá tu chcela byť... len neviem, či takto.

Dora a Bella sedeli na posteli v Dorinej izbe. Prvý krát v živote. Do Dorinej izby mohla len jej mama, aj to nie vždy. Bella tam ešte nikdy nebola, a ani Luluuu, ktorá o chvíľu vstúpila. Rozhliadla sa okolo menej prekvapene ako Bella, ktorá neschvaľovala sivé steny a pochmúrnosť doplnenú knihami v čiernej a hnedej koži, a sadla si na posteľ k nim.

„Takže,“ začala Dora. „Posmrtní sú mŕtvi, prišiel čas žiť.“

„Z tvojich úst to znie tak čudne,“ pousmiala sa Bella.

„Viete, ani neviem, či to ešte dokážem,“ zamyslela sa Luluuu.

„Ani ja,“ Bella si prekrýžila nohy.

„Už ste rozmýšľali, čo budete teraz robiť?“ opýtala sa Dora opretá o stenu.

„Ja sa sťahujem,“ začala Bella. „Harry kúpil malý byt v Londíne, sťahujem sa tam.“

„Ale to tu ostanú dve voľné izby, lebo aj ja sa sťahujem,“ pokračovala Dora. „K Lycanthropovi,“ dodala na ich spýtavé pohľady.

„Takže nakoniec je aj dobré, že si sa opila, čo?“ uškrnula sa Bella.

„A vieš, že to nebolo zlé? Ak nepočítam to ráno...“

„Ale aj sa odsťahujete, mama zostane sama,“ skočila im do rozhovoru Luluuu.

„Ako to?“

„Odchádzam na Rokfort. Po smrti Snapeových sú voľné miesta, budem učiť veštenie.“

„Takže sa rozdelíme?“ spýtala sa smutne Bella. „Ešte nikdy sme neboli od seba, nie všetky tri.“

„Asi by som vám mala teraz kázať.“

„A to už prečo?“ zarazila sa Dora nad Luluuuiným vyhlásením.

„No, celý život som sa o vás dve starala. Bella bola vždy to malé dievčatko, ty, Dora, ty si bola len utiahnutá v kúte, a čo v tebe je sme sa dozvedeli, až keď sme nastúpili na Rokfort. Teraz sa o seba musíte postarať sami. Ako to bezo mňa zvládnete?“

„To sa pýtaš mňaM“ ohradila sa Dora.

„Nie, oboch. Veď budete sami! S chalanom, čo nevie, čo chce, a s takým, ktorý sa opije pri prvej príležitosti!“

„Tak toto si prehnala!“

„Ja viem... ale nechcem vás stratiť,“ objala ich.

„Veď ani my teba, sestrička!“

Luluuu odišla na druhý deň do Rokfortu. Prvé, čo urobila bolo, že vyhádzala z učebne veštenia úplne všetko a zariadila ju nanovo. Nijaké stolíky, taburetky ani kreslá. Vyčarovala hojdacie siete, asi dvadsať, a rozvešala ich po celej učebni. To bolo všetko.

Na začiatok školského roku zišla do Veľkej siene, kde už sedelo mnoho učiteľov aj žiakov, už sa čakalo len na prvákov. Usadila sa medzi profesorku transfigurácie, Jin, a profesora, ktorého nepoznala, ale predstavil sa jej ako Pay Indy™, učiteľ elixírov. Hneď sa dovtípila, že nastúpil za Tenebreu. Po večeri ju pozval na kávu do svojej pracovne, ale odmietla.

Jej prvá hodina bola veľmi príjemná. Prišli k nej asi desiati žiaci, ktorých zaujala výzdoba jej triedy. Všetkým kázala ľahnúť si do siete a zavrieť oči. Najprv prechádzala pomedzi nich a šepkala im príbehy na uvoľnejnie, potom si aj ona ľahla a kázala im vyčistiť si myseľ. Dvadsať minút iba ležali a predstavovali si tie najkrajšie veci. Luluuu sa zamerala na budúcnosť Rokfortu, a hoci bola problémová, stále vydržala a videla seba, ako učí až do svojej smrti.

Na konci hodiny boli všetci čulí, vôbec nie ospalí, čo ju len potešilo, lebo to má tak byť. Na obed išla s pocitom, že možno niektorý z nich bude mať dar vidieť veci ďaleké.

Na obede ju už druhý krát pozval učiteľ elixírov na kávu, ale vyhovorila sa, že sa musí pripravovať na hodinu. Prišli len traja, z nich jeden bol chlapec a zrejme prišiel len kvôli tmavovlasému dievčaťu.Hodina dopadla celkom dobre, a po nich prišli šiestaci. Potom už mala pokoj.

Večer si ľahla do siete a zavrela oči. Hodinu len snívala a potom sa zamerala na ľudí v hrade. Videla muža, Pay Indy™, ktorý nemal šťastie v láske, videla aj riaditeľku Ginny Simonovú, ktorá zasvätila svoj život škole, rad profesorov a profesoriek, ktoré mali svoje rodiny, a nakoniec videla ženu okolo dvadsiatky, ako smutne kráča hradom a jej minulosť sa tiahne za ňou ako pomalý a dlhý had.

Vstala a zbehla na tretie poschodie. Kráčala smutne ako Šedá dáma a bol z nej priam cítiť smútok.

„Dobrý deň, prihovorila sa jej.

„Ach, dobrý deň. Profesorka Gauntová?“ spýtala sa.

„To som ja,“ podala jej ruku. „A vy ste profesorka Jin, mám pravdu?“

„Áno. Sedíme vedľa seba na obede.“

Ďalej kráčali Rokfortom spolu.

„Ste smutná? Čo sa stalo?“

„Myslela som, že máte nadprirodzené schopnosti vidieť veci... ktoré by inak neboli viditeľné.“

„Je správne sa spýtať.“

„Schválne.“

„Tak dobre. Ste nešťastná, pretože vás svet nechápe. Od detstva tajíte jednu vec a bojíte sa ju dať najavo. A myslím, že robíte celkom dobre, aj keď tak lásku nenájdete.“

„Vy to viete?“ spýtala sa ohúrene.

„Viem. A hovorím vám to, pretože sme rovnaké.“

Chvíľu bolo ticho.

„Musím priznať, zaskočili ste ma.“

„No, ja myslím, že by sme si mohli potykať,“ navrhla Luluuu.

„Ja som Jin,“ podala jej znovu ruku.

„Luluuu.“

Smutne sa prechádzali ďalej.

„Sme odsúdené ako vlkolaci či upíri,“ ozvala sa Jin.

„Moja sestra je vlkolačka a našla si lásku.“

„Lenže vlkolak a človek - to je iná vec. Ale my... ťažko sa nájdeme dve.“

„Práve sme sa našla.“

„Ale ty by si so mnou nič nechcela mať.“

„Prečo myslíš?“

„A chcela?

„Ty by si chcela?“ zastavila. Aj Jin zastavila a pozrela jej do očí.“

„Áno.“

[ » na začiatok « ]