Kapitola:
Pridaná: 29.3.2008, 16:05:51
Čítaná: 1469×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Lily, Rose, James, Albus-Severus
Stručný dej: Rozhádané deti Harryho a Ginny sa vracajú na Rokfort a dozvedajú sa o príbehoch, ktorými si prešiel ich vlastný otec. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Zakázané oddelenie 2 » Riaditeľova pracovňa 3 » Spomienky

Lily sa zobudila veľmi zavčasu. Tento rok bude dobrý. A rušný! Je to totiž ročník VČÚ! Rýchlo sa obliekla a pomali, potichu, aby nikoho nezobudila, sa pobrala klubovne. Zastala na schodoch a počúvala. Z dola sa nieslo tiché chrápanie. Zbehla posledných pár schodov a prehliadla zelenými očami klubovňu. V kresle sedel jej brat James, ústa pootvorené a v rukách kniha. Lily sa prikradla k nemu. Kniha mala názov Hlavný prefekti študujú na MLOKA. Lily sa potichu zachichotala. Vzápetí sa ale zarazila. Ako to stihol? Musel byť v knižnici veľmi neskoro...rýchlo potichu vybehla naspäť ku svojej posteli. Potichučky otvorila kufor a hneď našla to, čo hľadala. Neviditeľný plášť ležal hneď na vrchu. Ten starý lajdák si ani nedal záležať, aby ho správne uložil! Ale čas bežal a ona musela rýchlo konať. Prebehla schody a klubovňu, prešla otvorom za portrétom a bežala po tichej chodbe. Keď dorazila, musela sa chytiť za bok, tak ju v ňom pichalo. Vošla a zadívala sa na tisíce kníh na policiach. Milovala vôňu kníh, tú zmes dreva, papiera a atramentu, a v tejto knižnici jej bolo toľko! Prešla päť políc, kým prišla ku polici s názvom VČÚ. Tak a tu bude tráviť tento ročník, už to videla. Rýchlo zobrala päť prvých kníh na spodnej polici a bežala naspäť do klubovne. Cestou stretla len Zloducha, ale ten si pospevoval a ju si nevšímal. Prešla ešte cez jedno poschodie a vrútila sa do klubovne. Chcela sa čo najskôr dostať do postele, aby ju nikto s tými knihami nevidel a aby mohla ešte čo to prečítať. Ale keď preliezla otvorom, skamenela. Hľadela rovno do hnedých očí svojho brata.

„Kde si bola?“ opýtal sa James ostro, akoby sa niečím previnila.

„Čo ťa do toho?!“ nedala sa a snažila sa skryť knihy za chrbát, čo vôbec nebolo ľahké, keďže to boli ťažké a veľké bychle. James si to však všimol a pousmial sa.

„Ale, ale... čo to, sestrička! Prvý deň a ty už okupuješ knižnicu?“

„No tak to hovorí ten pravý! A kto bol už včera v noci v knižnici s mojím plášťom? Nebol si to NÁHODOU ty???“

Zapýril sa, ale hneď sa aj ohradil.

„Tak po prvé, ten plášť nie je tvoj, ale náš! A po druhé, ja sa ti nemám čo spovedať.“

„Ale ja áno,že?“ rozhorčovala sa.

„Ako moja mladšia sestra by si mala pochopiť vážnosť niektorých tvojích rozhodnutí, ako napríklad zakrádať sa po škole o piatej ráno a...“

Bla, bla, bla, chcel si ešte niečo? Človek by si myslel, že keď sa ty prechádzaš po škole o polnoci, budeš trochu rozumnejší. A nevylievaj si na mne zlosť, ja nemôžem za to, že nie som prefektka! Veď ani Albus nie je!“

„Ale Albus je predsa len trochu... iný. Hádam sa s ním nechceš porovnávať!“

„Tak toto nemyslíš vážne! Je mi s teba zle... je to náš brat! Je taký, aký je! A mne to nevadí!“ prebehla popri ňom a stále nemohla uveriť, čo práve povedal. No dobre, je trochu iný, ale James o ňom hovoril ako o nejakom zaostalom exempláre stromostrážcu! Možno iný by v tom videl len nejakú nevinnú narážku na niekoho inteligenciu, ale Albus bol ich brat, dokonca o rok starší od Lily. Len preto, že Lily bola na svoj vek múdrejšia ako on, ale naozaj len trochu, neznamená, že on je zaostalý! Nechutné... toto bol od Jamesa úder pod pás!

Na schodisku sa stretla s Rose, ale len prebehla opri nej a zatvorila dvere izby. Teraz naozaj nemá chuť na rečičky o svojich čudných manieroch a výčitkách, že už tak skoro ráno číta. Bola to dobrá kamarátka, ale úplne odlišná od Lily.

Lily sa posadila na posteľ a premietala o tom rozhovore. Chvíľu už rozmýšľala nad tým, že sa pôjde Jamesovi ospravedlniť, ale potom sa jej niečo vybavilo...

„Ty nikdy nebudeš ako otec! Budeš len odrazom v zrkadle, ale nikdy, NIKDY nie on!“

Tá spomienka ju zabolela. Pred odchodom na Rokfort to Albusovi povedal James. Albusom to naozaj otriaslo. Od vtedy sa s Jamesom nerozprával, a vyhýbal sa mu ako sa to len dalo. Bolo to dosť ťažké, pretože boli stále spolu doma, ale v Rokforte videli svoju nádej. Keďže James robil MLOK a Albus toho mal mať tiež dosť, nemali by ani čas sa stretávať. Albus mal rád klubovňu, kde bolo rušno, a James knižnicu, kde sa mohol skryť. Nebol príliš obľúbený. A to hlavne kôli svojej vyprovokateľnosti. Ale neprekážalo mu to, ak mal pri sebe dosť kníh o prefektoch, a nič si nerobil ani s faktu, že Albus bol obľúbenejší medzi dievčatami. Nie, jeho škrelo to, že Albus bol obľúbenejší SYN! Bol presný Harry Potter. No až na fakt, že všetko znášal až príliš precitlivene. Nie žeby plakal, ale utiahol sa do seba a nič si nevšímal. A to mu James stále rád pripomínal. James bol skôr mamin obľúbenec. Škoda, že jemu to nestačilo. Mal by totiž všetko, čo by chcel. Ešte aj výzor mal skôr po mame. Mal hnedé vlasy a aj oči, čo teda vôbec nebol prípad Albusa, ktorý mal krásne zelené oči a neposlušné oči. Harry mu rád pripomínal, že keby mal hnedé oči, bol by ako James, jeho otec. Lily bola úplne iná. Mala síce tie isté zelené oči, ale vlasy mala úplne ohnivé. Bola aj inej povahy ako jej dvaja bratia. Mala rada knižnicu, ale ešte radšej mala les. Celé hodiny trávila v Zakázanom lese a počúvala vtáky, čítala alebo sa jednoducho prechádzala. Vedela, že väčšina študentov má z lesa strach, ale ona v ňom nič hrozné nevidela. Jeho tajomnosť sa jej páčila. A mala nevšednú záľubu v priateľoch. Nemala okrem Rose nijakých ľudských kamarátov, mala ich však veľa v lese. Ako prvého stretla v lese kentaura Norsa, divoko vyzerajúceho a tajomného tvora, ktorý nepremeškal ani jednu príležitosť povedať jej, aký je jej ľudský mozog nedokonalý. Úplne iného názoru bol jej druhý priateľ Melock. Bola to milá acromantula. Dokonca sa ju ani nepokúsil zožrať, keď ju prvý krát videl. Dôvod mal prostý : bol vegetarián. Preto ho aj vyhostili. Ale jej najčudnejší priateľ, ktorý prekonal aj bojazlivého jednorožca a drzého džarveja, bol starý vlk, ktorý ju zachránil pred pomstychtivým stromostrážcom. Vysvetľoval jej všetko o lese, o každom zákutí. Vodil ju po skrytých chodníčkoch a dával rady o všetkom možnom.

„Lily? Čo sa ti stalo?“

Precitla a rýchlo sa obzerala. Pri jej posteli stála Rose a nervózne po nej pokukovala.

„Ach... nič, nič... len som sa zamyslela...“

„No tak rýchlo poď, o pol hodinu začína vyučovanie.“

Preboha! Ešte som sa nenaraňajkovala!

Rýchlo zbehla s taškou na pleci do Veľkej siene. Pozrela na strop a zachmúrila sa. Bol zatiahnutý a blýskalo sa, ale napršalo. No super...takže žiadne lietanie.

To bola ďalšia vec, v ktorej bola Lily odlišná od Jamesa a Albusa, milovala metlobal. A lietanie ju napĺňalo takým šťastím, aké pri ničom inom nezažívala. Albusa metla pri každom pokuse vysadnúť na ňu zhodila, James zas nechcel lietať, pretože „To nie je preňho!“.

Ale Lily rada lietala vždy, keď mala príležitosť. Bola posadnutá slobodou. A to bola jediná chvíľa, v ktorej stratila hlavu a nemyslela na nič.

Lily si sadla za stôl a úporne premýšľala. Ak dnes nebude môcť lietať, tak sa aspoň zavrie v uzavretom oddelení. Aj tak tam nikto nechodí, bude len čítať, kým nebude príliš neskoro. Hoci bola Lily tou múdrejšou časťou rodiny, vždy mala rada dobrodružstvo a nebrala ohľady na následky. S nimi sa vždy vyrovnala, nech boli akékoľvek. Veď už keď mala trinásť, našli ju v astronomickej veži ako sa púšťa o pol noci na metle až k zemi. To miesto ju vždy ohromne priťahovalo, ako aj les. Potom sa dozvedela, prečo. Od vtedy už len sedela na múre veže a hľadela do čierňavy, predstavovala si, akéto asi je, keď vám tam zmizne niekto, koho ste mali tak radi. Nie, necítila smútok, len hrôzu, ako ľahko vyhasne život...

„Hej! Dievča, čo ti je?“

Rose sa na ňu pozerala ako na prízrak.

„Ty fakt nevidíš, ako na teba všetci zízajú?“

Rose nemala tak celkom pravdu. Zízali na ňu... chlapci. Poobzerala sa naokolo a videla, že najviac na ňu zíza chlapec nie starší od nej, s bielymi, krátkymi, a strapatými vlasmi. Pozeral na ňu tak sústredene, až jej to prišlo smiešne. Zachichotala sa a rýchlo premiestnila pohľad inde.

„Tebe sa to zdá smiešne?“ rozhorčovala sa Rose.

„Ale veď oni SÚ smiešni! Pozri, jednému kvapká žĺtok po brade!“

Rose sa však tvárila dosť pobúrene, tak radšej zmenila tému.

„Aha, aj na teba sa niekto pozerá... James je dosť vykoľajený.“

„Prestaň!“ začervenala sa.

„Chceš predsa jeho...ehm...priazeň?“

„Buď ticho! Aspoň že na mňa nezíza celá Veľká sieň, len jeden šľahnutý bratranec...je to fakt urážajúce, keď sa páčiš bratrancovi!“

„Ale no tak, teraz je to už normálne. Kedysi si brali králi a faraóni len svoje sestry.“

Už nič nepovedala, len sa tvrárila...JA VŠTEKO VIEM!

Prisadli si ku Albusovi a pozerali sa, ako sa skleslo hrabe vo svojej praženici. Bez slov im podal rozvrhy, ich aj svoj.

„Uf, kamoško, máš to ťažké...“ Poznamenala Rose, keď preletela očami jeho rozvrh. „Ale nie ťažšie než my.“ Dodala skleslo, keď pozrela na ten náš.

„Ukáž... hm... máš pravdu. Nič moc...“

„Guddin, Dorrson, Blickens, Kowelyová a dvojhodinovka s Mickelsonovou. Snáď sa mi ani nič horšie nemohlo snívať.“

„Ale no tak... a čo my? Máme všetkých tvojich, len namiesto Blickensa máme Figgovú a potom Binsa. Nechápem, ako nám mohli dať Figgovú ako profesorku, keď nevie ani len premiestniť pierko o meter ďalej...Aspoň že len mukeliny.

„Ja neviem, načo sa to učíš, veď všetko sa dozvieš od Harryho alebo od mojej mamy!“

„Hm...“

Rýchlo do seba nahádzala praženicu s párkami a bežala na elixíry. Mickelsonová bola snáď najpríjemnejšia profesorka elixírov, akú kedy mali. Vystriedali sa už traja, no nikto nevydržal veľa. Mickelsonová učila už druhý rok a hoci bola najpríjemnejšia z nich, nebola najpríjemnejšia v učiteľskom zbore. To bol asi Tonks a Longbottom. No Nevill bol dosť zmätkár, takže naj bol Tonks. Teddy Tonks.

Lily sa prebudila zo zamyslenia a dobre, že nenarazila do dverí učebne. Mickelsonová už sedela za katedrou a zazerala na nich tým svojím nevraživým pohľadom. Posadali si a vybrali prísady. Mickelska sa postavila a spod rámov hrubých okuliarov na nich hľadela.

„Tak a ste tu znova. No čo zazeráte? Viete ako to chodí! Tak začnite!“

Na tabuli sa objavili pokyny .

Amortencia

Príprava: Lupene rúž 5 kusov

Raz zamiešať

Lupene rúž 3 kusy

Muchy zlatoočky 10 kusov

Priliať vodu

Variť na miernom ohni 5 minút

Teraz by mala z vašich elixírov stúpať mierna sivastá para

Ešte 10 minút stále miešať a potom by mala hmla zozlatieť a voňať po tom, čo je vám najbližšie.

To nie je ťažké! Výborne...

Jej elixír bol zlatý a voňal ako... knihy a papraď! Pri tej vôni sa jej krútila hlava. Profesorka prechádzala popri nich a keď sa zastavila pri Lily, nadýchla sa a usmiala.

„Veľmi dobre. 10 bodov pre Chrabromil. A teraz vaša úloha - napíšete mi účinky elixíru Imutatio formo, pretože ho budeme nabudúce pripravovať.“

Ona snáď žartuje! Snáď to nebude až tak ťažký ročník...

Ešte si musela pretrpieť hodinu obrany proti čiernej mágii s milým profesorom Guddinom a bol obed. Nahádzala do seba rýchlo pečené zemiaky a rezeň, a ponáhľala sa na hodinu čarovania. Tú učil profesor Dorrson. Bol to mladý, asi tridsať päť ročný upír, ktorý bol na školu privolaný len suplovať, pričom na neho vždy musela dávať pozor celá trieda. A potom sa išlo na muklinu. Bola to najnudnejšia hodina zo všetkých, ale Lily sľúbila otcovi, že tam bude chodiť kôli náklonnosti ku pani Figgovej, ktorej už hlava tak neslúžila. Aj jej bratia tam preto museli chodiť. Nikto o tom nevedel, pretože nikto nemal vedieť, čo robil jej otec, keď bol mladý. Ani Lily to nevedela, ale nerobila si s toho ťažkú hlavu, len nepovedala prečo tam chodí. Vraj by to vzbudilo priveľa otázok. James bol na tom podobne, problém bol s Albusom. Pri každej príležitosti chcel vedieť, čo také sa stalo, že musí chodiť na jej hodiny. Raz to ale vzdal a už len bez reptania prikyvuje, keď sa ho otec spýta, či tam bude chodiť.

Potom mali Dejiny mágie s Binsom, učiteľom duchom, ktorý bol tak nudný že aj Lily sa na jeho hodinách prehnane nudila. Ale najlepšia hodina ešte len čakala. Lily milovala starostlivosť o zázračné tvory. Učila ich profesorka Kawelyová. Dnes preberali jednorožce. Chytila mladého jednorožca, na ktorom im učivo vysvetľovala.

Ešte večera a mali pokoj. Rose, ktorá namiesto na mukline bola na stredovekých runách, ktoré učil profesor Blickens, oduševnene kecala o jej úžasnej hodine. Lily sa už naučila ignorovať ju, a tak len jedla a rozmýšľala o tom, čo malo nasledovať. S Rose sa v klubovni rozlúčila a povedala, že ide do knižnice, čo nebola taká veľká lož a trielila aj s neviditeľným plášťom v taške na druhé poschodie východnej časti hradu. Za rohom si prehodila cez seba neviditeľný plášť a zbehla ku dverám do Zakázaného oddelenia. Prešmykla sa tam a čítala knihy o čiernych stvoreniach zeme. Zrazu ju vyrušil nejaký zvuk. Otočila sa a ocitla sa tvárou v tvár Jamesovi.

„James! Čo tu robíš? Ako to, že ťa nechytili?“ Šepkala.

„Pretože nie som tak hlúpy a vypýtal som si povolenie. Ale ty by si tu nemala byť. Čo ak ťa chytia?“

„Tak toto na mňa neskúšaj! Pinceová by ti knihu doniesla!“ Mračila sa na neho.

„Pinceová by nemala silu tú knihu ani zodvihnúť. Náročky som chcel nejakú veľkú. Ale ty ideš ihneď so mnou, a ja hneď napíšem list otcovi...“

„Nie! Nemáš právo! Veď iba čítam!“

„Tým, že si moja sestra, musím to riešiť.“

„Vy už nevyriešite nič, pán Potter. O to sa postarám.“

[ » na začiatok « ]