Kapitola:
Pridaná: 15.3.2008, 19:52:05
Čítaná: 2410×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Catherine Fardonová

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » ... 2 » ... 3 » ... 4 » ... 5 » ... 6 » ... 7 » ...

tak je tu ďalšia kapitola, v dej ďalšej sa dozviete...no to uvidíte nakoniec :)

Catherine si kúpeľ vychutnávala. Bolo to úžasné a zároveň dúfala, že Severusa to čakanie prestane baviť a odíde. Snívala o tom, čo asi robil, keď sa to stalo. No vtom ju vyrušilo zaklopanie na dvere. Bol to Sev. (bože odkedy ho volá Sev? hádam sa nám nezamilovala?)

„Catherine? Si v poriadku?“

„Áno, prečo by som nemala byť?“

„No...vlastne to nie je nič dôležité, ale vyliezť by si už mohla.“ zahovoril to Snape.

Rozmýšľal. „Nemôžem jej to povedať takto. Ale nie je na to priskoro?“

Sadol si za stôl a čakal. O chvíľu vyšla Catherine len zakrútená v osuške. Severus takmer omdlel, keď videl jej nahé ramená. V mysli si opakoval. „Musím byť nestranný. Je to moja žiačka, nesmiem na ňu myslieť ako na Lilly.

„Prepáčte pane, ale moje šaty boli...no nezdali sa mi vhodné na to, aby som tu v nich behala.“

„Nie, to je v poriadku, vezmi si nejaké tričko z tých mojich, ale sú len čierne.“

„Ďakujem.“ vybrala sa do izby, kde videla skriňu. Otvorila ju a do oka jej padlo tričko, ktoré bolo zastrčené celkom v kúte. Bolo tmavomodré s veľkým nápisom Sudičky na chrbte. Obliekla si ho a vrátila sa k Severusovi. To tričko mu pripomenulo Lilly a v očiach ho znovu pálili slzy. Rýchlo zahnal zlé myšlienky.

„Cathie? sadni si, musíme sa na niečom dohodnúť.“ začal „Počas liečenia by ošetrovateľ mal vykonávať isté prehliadky. Pacient býva počas nich uspatý, takže by som ti to nemusel hovoriť, ale chcem prehĺbiť našu dôveru. Problém je v tom...no...možno ťa budem musieť vyzliecť od pása nahor, no to všetko bude závisieť od výsledkov vyšetrení.“ dostal napokon zo seba. Catherine sa najskôr zľakla, no už kľudnejším hlasom povedala.

„Som rada, že ste sa zachovali férovo, pán profesor, ale...“

„Samozrejme ak s tým nesúhlasíš, môže to urobiť aj niekto iný.“ prerušil ju.

„Nie, myslím, že u vás som v tých najlepších rukách. Zverila som vám do rúk môj život...pamätáte?“

„Áno, som rád že to tak berieš. Takže ja nájdem nejaký vhodný termín, kedy by sme ju vykonali.“

Nastala chvíľa ticha.

„Ale vráťme sa k vyučovaniu. O 10 minút vás očakávam v mojom súkromnom laboratóriu slečna Fardonová. Budeme mať hodinu elixírov.“

„Áno, pane.“ pohotovo zareagovala Catherine, hoci bola prekvapená jeho náhlou zmenou správania.

O chvíľu Severus prišiel k dverám a tam ho už čakala Cathie aj s učebnicou Elixírov pre pokročilých. Bol prekvapený jej dochvíľnosťou. Už sa tešil na to, ako jej po dlhej dobe strhne body, no nič podobné sa nekonalo. Kúzlom otvoril dvere a pobavene sledoval úžas na Cathinej tvári.

„Tak čo? Páči sa ti moje kráľovstvo?“ opýtal sa spokojne.

„Že či! Je to úžasné.“ dostala zo seba.„Čakala som nejakú tmavú miestnosť, ale toto ma fakt dostalo!“

„Dobre, dobre stačí.“ usmial sa Severus a vošli dnu.

Laboratórium bolo ladené v príjemných tónoch hnedej. Police z gaštanového dreva, ktoré siahali až po strop boli zaplnené tisíckami prísad a kníh. Stôl v strede miestnosti bol plný kotlíkov. Mosadzné, medené, cínové a dokonca i také, ktoré v živote nevidela. pri stene bol umiestnený pohodlný gauč a dokonca pri ňom nechýbal ani krb. Až vtedy si uvedomila, že Sev tam trávi väčšinu svojho času. A tiež to, že je jedna z mála ľudí, ktorí tam už boli.

„Nevedela som, že máte taký dobrý vkus, profesor.“

Pozrel na ňu naoko káravým pohľadom, načo sa obaja rozosmiali.

„Teda...myslela som to tak, že vaša spálňa je taká tmavá, zato obývačka úplne perfektná a toto tu,“ rozhodila rukami dookola „je fantastické!“

„Ďakujem.“ stroho odvetil. Nikdy by si nebol ani pomyslel na to, že s ňou raz bude viesť takýto rozhovor. Mal pocit, že sa poznajú už roky. Keď bol s ňou, cítil sa taký uvoľnený. Začínal mať pocit, že riaditeľ mu o nej za tie roky nikdy nepovedal všetko. Vlastne nevie nič o jej rodičoch.

„Myslím, že vaša spálňa ňou prakticky ani nie je. Prijímate tam návštevy, ale spávate v laboratóriu.

Nemám pravdu?“

„Trafila si do čierneho. Áno.“

„Ale...“ zamyslela sa „ak sa nemýlim, v tú noc ste nespali tam, však?“

„Dievča, ty vieš snáď všetko.“ pomyslel si. „Znovu máš pravdu. Ako tvoj ošetrovateľ som musel na teba dohliadať a laboratórium je zvukovo izolované. Takže som spal v obývačke.“

„Takže ste sa o mňa bál.“ uškrnula sa.

Severus mlčal. Samozrejme mala znovu pravdu, ale nemohol jej to povedať. Vlastne nevedel, čo by mal povedať vôbec.

„Mlčanie znamená súhlas, pán profesor.“ znovu provokovala.

„V tom prípade mlčím aj naďalej.“ okomentoval to Snape a prešiel ku kotlíkom.

„Pozri,“ začal aby zmenil tému „obaja vieme, že si jedna z mojich najšikovnejších žiakov čo sa týka elixírov a preto si myslím, že si môžeme dovoliť zaujímavejší program. Budeš mi pomáhať s mojimi elixírmi.“

„Vašimi?“

„No, robím ich hlavne pre madam Pomfreyovú ale tiež pre seba, ale tie si radšej urobím sám.“ odpovedal. „Tak začneme?“

„Poďme na to!“ nadšene vykríkla Catherine a nazrela do kotlíka a na prísady.

„Toto bude pravdepodobne Elixír na spánok bez snov. Pre mňa?“

„Si fakt dobrá.“ uznanlivo pokýval hlavou Severus. „Rozoznať elixír podľa jeho prísad nevie takmer nikto. A áno, mal by byť tvoj. Samozrejme ak sa podarí.“

„Ešte ti chcem povedať, že odteraz budeme spolupracovať na takmer všetkých mojich elixíroch, až kým sa nevrátiš späť do hradu. Preto chcem, aby si mi dôverovala. Môžeš sa mi s čímkoľvek zveriť a ja sa ti budem snažiť pomôcť.“ Neodolal a pohladil ju po ramene, keď si predstavil, čím všetkým to dievča ešte prejde. Catherine pocítila jeho dotyk, no neodtiahla sa. Naopak, vychutnávala si ho. Mala Severusa rada.

Ďalších niekoľko hodín sa piplali s rôzne náročnými elixírmi. Začínali tými úplne jednoduchými. Severus si uvedomoval, že je vážne dobrá a tak teraz končili pri elixíroch, kde stačil jeden chybný pohyb pri miešaní. Catherine bola unavená a nevedela sa sústrediť, no zároveň sa bála, že niečo pokazí. Keď sa v pokynoch dočítala, že teraz musí elixír 3 dni stáť, vyčerpane si odišla ľahnúť ku krbu. Ako náhle Severus zbadal, že tam bezvládne leží, hrozne sa zľakol a utekal za ňou.

„Cathie! Preboha si v poriadku? Vyzeráš hrozne.“

„Som v poriadku, len som vyčerpaná.“ odvetila ledva otvárajúc ústa.

„Netušil som, že ťa to tak vyčerpáva, to bude tými elixírmi. Veď ich do teba stále pchám.“ hneval sa sám na seba. Musí jej to povedať. Ale ako? Odbehol k stolu a vzal nejakú fľašku.

„Na, vypi to.“ Catherine to vypila na jeden dúšok a hneď cítila, ako jej telom prúdi energia.

„Ďakujem, je to lepšie.“

„Som rád. Bál som sa že...“

„Viete, chcela by som vedieť niečo o tom mojom zranení. Už sa cítim dobre, aj tie rany sa mi zahojili. Tak prečo ma tu stále držíte?“

„Chceš odísť?“

„Nie, ale ja vlastne nič o tom neviem.“

Severus si vzdychol. „A je to tu.“ Prisadol si k nej.

„Vieš, otrava krvi sa prejavuje najskôr po troch až štyroch dňoch.“

„Takže...takže ju mám?“ v očiach mala slzy. „Ako to bude prebiehať? Ja mám hrozný strach, ja sa bojím, ja nechcem! Ja...“

Chytil ju okolo pliec a pozeral sa jej do očí.

„Možno to bude bolestivé, možno, to ešte nikto netuší, ale MY to zvládneme.“ Slovo my zdôraznil. „Ak sa čokoľvek stane, nezabudni, že som pri tebe. Rozumieš?“

„Áno.“ takmer zašepkala.

v 6. kapitole sa dozviete veľkú vec, o ktorej teraz ešte nikto nevie (teda jedna osoba to tuší :))

komentíky nevyhnutné :))

Aileen

[ » na začiatok « ]