Kapitola:
Pridaná: 12.1.2008, 19:48:53
Čítaná: 4307×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Albus Severus, Rose
Stručný dej: Albus a Rose mieria na Rokfort. Ich zaradenie do fakúlt ale nie je také, ako si predstavovali. Ako sa im bude na Rokforte dariť si prečítate v tejto poviedke.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Očakávali niečo iné 2 » Deň a noc 3 » List 4 » Výber 5 » Zrada 6 » Nové udalosti 7 » Brat proti bratovi 8 » Prekonaná hrdosť 9 » Horká pravda 10 » Vianočné prázdniny

Pansy sa prechádzala po svojom veľkom sídle a stále premýšľala nad pomstou. Chcela pomstiť svojho Pána a zničiť všetkých, ktorý mu oponovali, alebo ho zradili.

Na jej zozname bol Potter hneď na prvom mieste. On bude pykať. On bol ten, ktorý sa postaral o smrť najobávanejšieho a najmocnejšieho čarodejníka a ona urobí všetko, aby ho dostala. Aby videla ako trpí. Ako trpí on a celá jeho rodina.

Ďalší, ktorý jej nesmierne ležali v žalúdku boli Malfoyovci. Nikdy by nečakala, že významná rodina čiernych mágov a verných smrťožrútov ako oni sa v poslednej chvíli a v poslednom boji obráti proti Lordovi Voldemortovi.

"Carrow!" zakričala, keď zbadala postavu vstupujúcu do domu. "Už je čas!" povedala zastretým hlasom a obaja vošli do jej veľkej pracovne.

"Tak, Parkinsová." Začal. "Vymyslela si nejaký plán?"

"Samozrejme." Povedala hrdo. "Budú trpieť. Budeme ich ničiť pomaly a zvnútra. Začneme deťmi. Potter má na škole dvoch chalanov a zradca Malfoy tam má syna tiež. Takže v prvom rade sa musíme dostať k nim. A akonáhle budeme mať deti, rodičia za nimi dolezú sami." Zasmiala sa prenikavým, hrôzostrašným smiechom a vykráčala z miestnosti ani nepozrúc na Carrowa.

***

Jeseň pomaly prekĺzla až do zimy a Rokfortské pozemky boli razom pokryté vrstvou bieleho, žiariaceho snehu. Žiakom pribúdalo učenia, ale aj tak si našli vždy čas na trochu zábavy.

Tri zababušené postavy vychádzali zo školy na chladné, zasnežené pozemky a veselo sa spolu bavili.

"Héééj, postavme si snehuliaka." Zvolala Rosie. Scorpius sa na ňu usmial a začal vyrábať prvú veľkú guľu. Albus prevrátil očami, ale rád sa ku kamarátom pridal. Zrazu ho však niečo zasiahlo do hlavy.

"Héééj. Kto to bol?" zakričal, odhŕňajúc si sneh z tváre. Zbadal svojho brata, ako si spracováva ďalšiu snehovú guľu a chystá sa ju po ňom hodiť. Ten sa však uhne a tak zasiahne Rosie.

"Vojnááá." So smiechom zakričal Scorpius a všetci traja začali obhadzovať snehom Alovho staršieho brala Jamesa.

"Edmúúúnd." Zakričal cez celý školský pozemok. "Poď mi pomôcť. Tuto krpci ma napadlííí." Smial sa a vracal im ich zásahy.

Guľovali sa, až kým areál nepohltila tma. Keď už nevideli na koho vlastne mieria, dohodli sa na remíze a spoločne sa celý premočený vrátili do hradu.

"Uvidíme sa na večeri, bratku." Povedal James a spolu s Edmundom sa odbehli prezliecť do chrabromilskej klubovne.

"Idem aj ja. Je mi zima." Odpojila sa od nich Rose, a tak dvaja slizolinčania kráčali so svojej klubovne.

"Kde budeš tráviť Vianoce?" opýtal sa cestou Albus.

"No, ja idem domov. Už sa teším. Veľmi mi chýbajú rodičia." Povedal Scorpi trochu zarmútene. "Vieš, ty to máš lepšie. Máš tu brata..."

"...Ktorý sa so mnou donedávna nebavil." Prerušil ho Al.

"Máš tu sesternicu..."

"...Ktorá sa stala aj tvojou veľmi dobrou kamarátkou." Zasmial sa.

"Ok, ok... máš pravdu. Ale aj tak mi chýbajú rodičia."

"Aj mne. Veľmi." Povedal Albus popravde. Už dlhšie si odratáva dni, ktoré mu ešte ostávajú do návratu domov. Konečne budú Vianoce a on bude so svojou rodinou. Mamičkou, oteckom a mladšou sestričkou. Aj keď sa snažil nedávať smútok za nimi príliš najavo, nie vždy mu to vyšlo.

"Ale no ták, Albus. Nebuď smutný." Povzbudil ho Scorpius. "Ešte týždeň a ideme domov. Popravde, budeš mi chýbať."

"Aj ty mne." Povedal smutne a trochu sa začervenal.

***

"Harry, čo sa deje?" zvolala ryšavá kráska len čo jej manžel prekročil prach domu. Bola už noc a on nikdy neostáva v robote tak dlho. Nikdy, pokiaľ nejde o nič vážne. A teraz sa z jeho tváre dalo priam čítať, že sa vyskytlo niečo neočakávané a zlé.

Harry Potter prišiel ku svojej manželke a pevne ju objal.

"Je to zlé?" spýtala sa zotrvávajúc v jeho náručí.

"Horšie ako zlé." Povedal jej popravde. Už jej nedokázal klamať a chlácholiť ju vymyslenými historkami.

"Harry! A čo sa deje?" odtiahla sa od neho, chytila ho za ruky a hľadela mu do očí.

"Zmiznutia, vraždy muklov a ľudí z nečistorkvých rodín. Je to ako voľakedy. História sa opakuje."

"Kto za tým všetkým je?" spýtala sa so strachom.

"Zrejme smrťožrúti. Začali sa zgrupovať okolo niekoho ďalšieho a myslím si, že chystajú pomstu."

"Okolo koho?"

"Tak to neviem. Nepodarilo sa nám zistiť kto ich usmerňuje."

"Harry?" oslovila ho a jej oči boli zaplavené horúcimi slzami. "Myslíš...no... myslíš si, že pôjdu po tebe?" šepla.

"Som si tým istý." Snažil sa, aby nebola možnosť rozpoznať v jeho hlase ten neuveriteľný strach. Nie o seba, ale o svoju rodinu a priateľov.

Ginny ho pevne objala a plakala v jeho náručí.

[ » na začiatok « ]