Kapitola:
Pridaná: 4.11.2013, 00:47:15
Čítaná: 6002×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Albus Severus, Rose
Stručný dej: Albus a Rose mieria na Rokfort. Ich zaradenie do fakúlt ale nie je také, ako si predstavovali. Ako sa im bude na Rokforte dariť si prečítate v tejto poviedke.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Očakávali niečo iné 2 » Deň a noc 3 » List 4 » Výber 5 » Zrada 6 » Nové udalosti 7 » Brat proti bratovi 8 » Prekonaná hrdosť 9 » Horká pravda 10 » Vianočné prázdniny

Edmund spolu s Jamesom sedeli v takmer prázdnej knižnici a skláňali sa nad dlhými pergamenmi. Robili si úlohy, aby mali cez vianočné prázdniny pokoj.

Už po stý raz nakukol James do Edmundovej práce, snažiac sa opísať ďalšiu vetu o animágii. Mladík so svetlými vlasmi a veľkými modrými očami si to, samozrejme, všimol už dávno.

"Nemám ti to dať rovno celé opísať?" Obrátil sa k svojmu priateľovi, ktorý sa tváril, že niečo horlivo zapisuje do svojej domácej úlohy. Zdvihol hlavu s nadšeným výrazom v tvári.

"To by bolo od teba skutočne skvelé, kamoško. Vďaka!" Pustil brko, narovnal sa a vystrel ruky nad hlavu, aby si rozhýbal stuhnuté svalstvo. Edmund prevrátil očami.

"Ideš na vianočné prázdniny domov?" spýtal sa opäť sklonený nad pergamenom.

"Áno. Mama chce, aby sme sviatky strávili spolu. A popravde, malá mi začína chýbať," odpovedal James a sledoval Edmunda pri písaní. "Ty? Dúfam, že..." Ďalšie slová mu uviazli v hrdle. Do knižnice vošla Alice a všetka Jamesova pozornosť bola venovaná len jej. Na perách sa mu roztiahol zaľúbený úsmev a zasneným pohľadom sledoval, ako ladnými krokmi smeruje k nim. Po svojom nešikovnom otcovi nezdedila skoro nič, možno len farbu očí a tvar nosa.

"Ahojte!" pozdravila ich veselým hlasom a jej pohľad preskakoval z jedného na druhého. Jamesa vrátilo do reality až šťuchnutie lakťom do rebier, ktoré mu uštedril Edmund. Ten sa len pobavene usmieval.

"A-ahoj, Alice!" odzdravil James priškrteným hlasom a zazrel na Edmunda, ktorý sa tváril, že jeho pohľad nevidí.

"Idete na vianočné prázdniny domov?" opýtala sa ich a jej pohľad konečne zastal - na Jamesovi. James len otváral a zatváral ústa ako ryba na suchu a nedokázal zo seba vydať ani hláska.

"Isteže! Takže sa stretneme na štedrovečernej večeri u Potterovcov?" prehovoril Edmund so stále tým istým pobaveným úsmevom na perách.

"Ak mamka nebude zase vymýšľať, určite. Len to som sa chcela spýtať. Tak sa majte!" A hneď aj odišla. James hľadel na dvere knižnice, ktorými pred chvíľou prešla a ešte stále sa červenal.

"A ty že si vnukom Jamesa Pottera?" podpichol ho so smiechom Edmund.

"Č-čože?" Obrátil sa k nemu nechápajúci James.

"Takto sa balia baby? Nechceš radšej nejaké rady od skúseného lámača ženských sŕd, Edmunda Lovegooda?" Hrdo vypäl hruď a žmurkon naňho.

"Ty nie si lámač ženských sŕdc, ale čudák, Edmund. A v každom prípade, mám len dvanásť!" Zamračil sa na svojho priateľa.

"Mladí v tejto dobe začínajú veľmi skoro..." odrapotal Edmund slová, ktoré zväčša hovorieval jeho otec a mykol plecami. Opäť sa zahĺbil do svojej domácej úlohy.

***

"Všetko musí byť perfektné! Úplne dokonalé!" mrmlala si popod nos mladá plavovlasá čarodejnica a prechádzala sa po veľkom útulnom salóne. Brko šarlátovej farby zapisovalo na pergamen zoznam, ktorý mu diktovala.

Jej manžel, blonďatý muž s ostrými črtami tváre, sedel vo veľkom kresle s roztvorenými novinami a nechápavo po nej pokukoval.

"Miláčik? O čom to hovoríš?" Po polhodine pozorovania sa odhodlal ozvať sa. Otočila sa k nemu so širokým úsmevom na tvári. Pomalými krokmi sa k nemu približovala.

"Draco, láska moja jediná..." prihovorila sa mu úlisným hlasom a sadla si na operadlo jeho kresla. Bledou rukou ho začala hladiť po plavých vlasoch. "Vieš, že ťa milujem, však?"

Malfoy sa na ňu podozrievavo zahľadel a mlčal.

"Nikdy by som ťa nedokázala podviesť a..." Nahla sa k jeho uchu. "... v posteli si nedokážem predstaviť nikoho lepšieho..." Jemne mu hryzla do ušného lalôčiku.

"K veci, Invidia," prehovoril Draco chladným hlasom, na ktorý musel vynaložiť skutočne veľa síl. Nemohol sa predsa nechať ovplyvniť lichôtkami.

"No tak fajn!" rezignovane prehlásila Invidia a odtiahla sa od neho. Odvrátila zrak. "Pozvala som k nám na Vianoce tvojich rodičov."

Draco Malfoy len mlčky sedel v kresle a snažil sa stráviť tú informáciu. Sviatky bude mať istotne skazené.

"Čože?" ozval sa tichým hlasom a obrátil hlavu k svojej žene.

Tá sa prudko postavila a rozkričala sa: "A čo som mala robiť?! Nechcem, aby si tvoji rodičia o mne mysleli niečo zlé! Lucius stále čaká na akúkoľvek moju chybu, hľadá na mne nedostatky! Ja už nemienim čítať tie listy plné ich výčitiek, že sme znova neprišli k nim na Vianoce!"

Draco prekvapený jej chovaním zarazene hľadel do jej tváre.

"Dobre, dobre, len sa upokoj! Je to v poriadku!"

"Fajn! Prídu dvadsiateho tretieho!" spokojne sa usmiala Invidia, utrela si falošné slzy a pokračovala v zozname: "Vyleštiť strieborné príbory, zmeniť tapety v salóne,..."

***

Scorpius bez slova sedel na svojej posteli a hľadel na chrbát svojho najlepšieho priateľa Albusa. Pri jeho nohách ležal veľký kufor so všetkými jeho vecami. Na Albusovej strane izby ležal na posteli rovnaký kufor. Scorpius nevedel, čo povedať. Al už dobrých desať minút stál bez pohnutia pri okne a hľadel na tmavý areál Rokfortu. Vedel, na čo jeho priateľ myslí. Zajtra obaja odchádzajú domov k svojim rodinám a uvidia sa až po novom roku. Nebude to síce nadlho, ale Scorpius aj napriek tomu pociťoval zvláštny pocit vo svojom vnútri.

Pomaly sa postavil a nečujným krokom pristúpil až k Albusovi. Stál vedľa neho a hľadel von oknom, rovnako ako on.

"Už si zbalený?" ozval sa Scorpi, aj keď tá otázka bola úplne zbytočná. No nevedel ako inak začať rozhovor.

"Uhm," prikývol Al a obrátil hlavu ku svojmu priateľovi.

"Ja..." začal mladý blondiak, ale radšej si to rozmyslel a nepokračoval. Zo všetkých síl sa snažil nepozrieť sa na Albusa.

"Vieš čo, Scorpi?" spýtal sa šeptom Albus a nespúšťal oči z priateľovho dokonalého profilu.

"Hm?" Scorpius to už viac nevydržal, obrátil sa k Alovi, zvedavý na to, čo mu chce povedať.

"Skutočne mi budeš veľmi chýbať," zašepkal čiernovlasý prváčik a jeho ruka sa letmo dotkla tej Scorpiusovej. Prisahal by, že okrem svojho hlasného tlkotu srdca počul aj niečí iný - rovnako rýchly ako bol ten jeho.

[ » na začiatok « ]