Kapitola:
Pridaná: 7.1.2008, 13:57:48
Čítaná: 1178×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Angela
Stručný dej: Angela sa dozvie prekvapivú informáciu. Je čarodejnica. Aký bude jej život na novej škole Rokfort?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9

Prebrala som sa až v nemocničnom krídle. Skúsila som sa posadiť, no pocítila som takú bolesť, že som radšej ostala ležať. Okolo mňa pobehovala Madam Pomfreyová.

“Tak už si hore? Tu máš, vypi to,“ podala mi nejakú fľašku.

“Čo to je?“ zamračila som sa. Vyzeralo to ako nejaká malinovka, ale keď som sa napila, zistila som, že to malinovka nie je.

“To ti pomôže postaviť sa na nohy,“ rozčúlila sa. „Myslela si si, že ti dám nejakú otravu, alebo čo?“

“Dnes je metlobal,“ napadlo ma. „Môžem tam ísť?“

„Ten už dávno začal,“ odbila ma. „Ale keď sa budeš cítiť lepšie, môžeš ísť.“

“Už sa cítim lepšie, len ma pustite, prosím,“ prosila som ju.

„To tie moje lieky tak rýchlo zaberajú?“ čudovala sa.

“Takže môžem ísť, však? Ďakujem,“ zakričala som a hnala sa na metlobalový štadión.

Ešte stále mi bolo nevoľno, ale metlobal som si nechcela nechať ujsť. Veď hral Slizolin proti Bystrohlavu.

Dobehla som na plný štadión a obzerala sa. Nicka som nikde nevidela, tak som si sadla na najbližšie voľné miesto. Zatiaľ sme vyhrávali takmer o sto bodov.

“A Slizolin vyhráva! Ich stíhač chytil ohnivú strelu! Slizolin vyhráva 370:70!!! Senzácia! Taký veľký bodový rozdiel sme tu ešte nemali!“ vykrikoval komentátor do megafónu.

Nemohla som tomu uveriť. Prišla som akurát na koniec. Celá škola sa začala hrnúť späť do hradu. Ja som zamierila do klubovne, kde som čakala Nicka.

“Ahoj,“ pozdravil ma, len čo vošiel. „Ako sa cítiš? Bol som ťa navštíviť.“

“Už lepšie. Ešte mi je síce trochu nevoľno, ale je to lepšie. Ozaj, nevieš, kto...?“

“Ale viem. Bol to ten debil, čo s tebou chcel chodiť, ten Michael,“ vystrúhal grimasu. „Bifľomoru strhli 50 bodov a ešte má aj trest – musí umývať vécka na celej škole.“

Začala som sa smiať. „To vážne?“

Prikývol. „To vážne.“

Zrazu som si spomenula na druhé kolo turnaja a začala som byť nervózna. Nevedela som, či to bude také jednoduché, ako bolo predtým. Pre istotu som išla do knižnice naštudovať si nejaké kúzla, ktoré by mi pomohli. Našla som hrubú, asi 800-stranovú knihu, kde bol zoznam všetkých kúzel, ktoré sa používajú. Nemala som ani potuchy, ktoré z nich by bolo užitočné. Kúzla tam boli všelijaké – na obranu, na prekliatie, na menšie útoky... Bola som zmätená. A druhé kolo je už pozajtra.

Pozrela som na hodinky – bolo už dosť neskoro, tak som sa rozhodla ísť spať. Únava ma však prešla hneď po tom, ako som si ľahla do postele. Ešte dlho som rozmýšľala o mame, o Rokforte a o udalostiach posledných dní. Konečne ma premohol spánok.

Bola som v izbe. Vybaľovala som si veci a náhodne som naďabila na zrkadlo. Pozrela som sa doň a len tesne som zadržala výkrik. Mohla som mať asi 15 a bola som...iná. Vyšla som z izby a celá klubovňa sa na mňa pozrela. Prišiel ku mne Nick a začali sme sa bozkávať. Zdalo sa mi to neuveriteľné. Žeby sme spolu chodili? Nevedela som, čo mám robiť. Nick ma bozkával pred celou klubovňou. Neskutočné.

Zobudila som sa na silný prievan. Ako som zistila, bola presne polnoc. Všimla som si, že máme otvorené okno. Vstala som, že ho zavriem, keď vtom mi zrak padol na jednu moju spolubývajúcu. Mala oblečený školský habit a po tvári nejaké čudné tmavé škvrny.

“Lumos,“ zašepkala som. Prútikom som na ňu zamierila a skoro som vykríkla. Bola celá od krvi. Teraz som pochopila, prečo bolo otvorené okno. Niekto sa k nám vlámal a zabil mi spolužiačku. Letela som do klubovne a celú som ju zbuntošila.

“Čo sa to tu deje?“ začuli sme Snapeov hlas.

“Pán profesor, prosím, poďte so mnou,“ vyzvala som ho. Zaviedla som ho do našich spální a ukázala na dievča.

„Odneste ju do nemocničného krídla,“ zavelil Snape. „Ja idem za riaditeľom.“

Celú noc som nemohla zaspať. Bolo to ako z hororu. Snape nám oznámil, že to bol jeden z komplicov Lorda Voldemorta, a že vlastne nechcel ublížiť jej, ale...mne. Zdesila som sa. Tak nakoniec ja som bola terčom nejakého blázna, ktorý si o sebe myslí, že môže ubližovať ľuďom len tak, pre nič za nič.

Na druhý deň sa nehovorilo o ničom inom, len o útoku v našej klubovni. Moja spolubývajúca, Katia, sa ešte stále nepreberala a Madam Pomfreyová jej nedávala veľké šance. Do školy prišli jej rodičia a začali sa hádať s Dumbledorom, že naňho podajú sťažnosť. Dumbledore ich však upokojil, že to vôbec nebude potrebné, lebo zistili, kto to bol a už je v Azkabane.

“Nechápem, ako sa to mohlo stať a nikto nič nepočul,“ povedal mi Nick po hodine čarovania.

„Ten páchateľ nás možno začaroval Muffliatom,“ poznamenala som. Zdalo sa mi to celkom logické.

“Môže byť,“ prikývol. „Čo myslíš, zvládneš zajtrajší turnaj?“

„Musel si mi to pripomenúť?“ hnevala som sa. „Neviem, či to zvládnem. Včera som v knižnici našla 800-stranovú knihu len s kúzlami...neviem.“

„Dúfam, že nám zrušia vyučko a budeme sa môcť pozerať.“

“Ja dúfam, že nie,“ zhrozila som sa.

Vtom sme uvideli Dumbledora ako kráča oproti nám. Na tvári mal nejaký čudný výraz. Nechápala som, prečo. Prešiel okolo nás ako mátoha, ani sa len nepozdravil. Len som nadvihla obočie.

“Čo je teraz za hodinu?“ prerušil Nick trápne ticho.

“Neviem...asi...“ zarazila som sa. V klubovni na stene visel oznam, že máme hodinu lietania, ktorá začne skôr.

“Do frasa, meškáme,“ zvolala som. Bežali sme von. Našťastie, madam Hoochová tam ešte nebola.

“Uf, ešteže učka tu nie je, mali by sme riadny problém,“ fučal Nick.

„Už ide,“ povedala som mu.

Všetci upreli pohľad na ženu, ktorá k nám prichádzala.

[ » na začiatok « ]