Kapitola:
Pridaná: 23.8.2007, 09:38:32
Čítaná: 4516×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, Petunia Evans
Stručný dej: Krátky život Lilly Evans, čo viac treba dodať?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4

,,Dobre.“ vydýchla si Lilly a bolo vidieť, že si robila starosti.

,, Ty máš veľa mágie. Videl som to. Vždy keď som ťa sledoval...“

Jeho hlas zoslabol. Ona nepočúvala, ale natiahla sa na zem pokrytú listami a pozerala sa na klenbu z listov stromu nad sebou. Sledoval ju rovnako nenásytne ako predtým na ihrisku.

,,Čo u vás doma?“ opýtala sa Lilly. Medzi jeho obočím sa zjavila vráska.

,,Fajn.“

,,Už sa teda nehádajú?“

,,Ale áno. Hádajú.“ Povedal a zdvihol hromadu listov a začal ju nevedomky trhať na polovičky. ,,Ale nebude to trvať dlho a budem preč.“ Lilly ho bolo znovu strašne ľúto.

,,Tvoj otec nemá rád kúzla?“

,,On nemá rád vôbec nič.“ povedal Severus.

,,Severus?“

Ľahký úsmev sa mihol Severusovi po tvári, keď vyslovila jeho meno.

,,No?“

,,Mohla by som ťa volať Sev? Severus nie je zlé ale je to dlhé.“

,,Môžeš ma tak volať. Nevadí mi to.“ prvý krát sa usmial Lilly do očí.

,,Tak to je dobré. Porozprávaš mi znovu o dementoroch?“

,,Čo o nich chceš ešte vedieť?“

,,Pokiaľ budem čarovať mimo školu.“

,,Za niečo také ťa nepošlú k dementorom! Dementori sú pre ľudí, ktorí sú skutočne zlí. Strážia kúzelnícke väzenie Azkaban. Ty nemôžeš skončiť v Azkabane, lebo si príliš...“ odmlčal koniec a znovu sa začervenal a roztrhal pár ďalších lístkov. Petunia sa neďaleko skrývala za strom a a stratila rovnováhu.

,,Tuny!“ povedala Lilly hlasom naplneným prekvapenia a Severus vyskočil na nohy.

,,Kto teraz pozoruje? Čo chceš?“ kričal.

Petunia stála bez dychu, vystrašená, že bola chytená. Petunia sa snažila vymyslieť niečo zarážajúce, čo by mohla odvetiť.

,,Čo ta máš na sebe, mimochodom?“ povedala a ukazovala Sverusovi na hruď , ,,Blúzku svojej matky?“

Ozvalo sa prasknutie a konár nad Petuniinov hlavou padal. Lilly vykríkla a konár dopadol Petunii na rameno, ona sa zapotácala a začala plakať.

,,Tuny!“ Ale Petunia bežala preč. Lilly sa otočila na Severusa.

,,To si urobil ty?“

,,Nie.“ Pozeral vzdorovito i vystrašene zároveň.

,,Ale urobil. Urobil. Zranil si ju.“ odvrátila sa od neho.

,,Nie - neurobil.“ Avšak toto Lilly nepresvedčilo. Po poslednom pálčivom pohľade vybehla z tieňa stromu za svojou sestrou a Severus vyzeral biedne a zmätene. Lilly sa znovu na neho nahnevala. Sám odišiel domov. So sklonenou hlavou pomaly kráčal popri rieke a rozmýšľal nad tým všetkým. Lilly sa s ním už možno nikdy nebude kamarátiť. Myslel si, že by sa jej mohol ísť ospravedlniť a Petunii tiež. Ale teraz už nie je na to vhodný čas. Pôjde zajtra.

Lilly dobehla Petuniu. ,,Ty! Všetko som počula. Všetky tie klamstvá. Prečo mu veríš?“ plná hnevu na ňu vyštekla. ,,Ja si myslím, že hovorí pravdu. Myslím, že neklame. A prečo si nás sledovala?“ Lilly pozrela Petunii do očí. ,,Nesledovala som. Ja len.. No.. Proste sledovala som. No a čo? Aj ten chlapec nás sledoval.“ povedala nahnevane.

,,Ale to bolo iné Tuny.“

,, Nie nebolo.“

,, Čo máš proti tomu chlapcovi? Nič ti neurobil.“

,, Čo mám proti nemu? Je to odporný klamár. A pozri sa v akej štvrti žije.“

Toto Lilly už nahnevalo. ,, Klamár nie je! A za to kde žije nemôže a nezáleží na tom!“

Petunia vrhla na Lilly pohľad plný nenávisti. ,,Tuny, nehnevaj sa. Ja ťa mám rada.“

Do konca cesty už ani jedna neprehovorila. Ale Lilly vedel, že zajtra to Petuniu prejde. Ľahľa si spať.

Na druhý deň sa tvárila Petunia akoby sa nič nestalo. Dokonca volala Lilly na ihrisko.

Ako každý znova sa išli hrať. Veselo sa hojdali. Lilly už neskúšala tú vec s hojdačkou. Vedela, že Petunia by sa znova nahnevala. Lilly zbadala v diaľke Severusa. Keď došiel k bráne ihriska, obidve na neho uvrhli pohľad. Petunia plný nenávisti a Lilly udivenie, že čo tu robí. Lilly nevravela nič.

,, Prepáč Petunia. Nechcel som. Ten konár, bolo to nechtiac. Prepáč ľutujem to. Ospravedlňujem sa obidvom.“ začervenal sa sklonil hlavu a otočil sa, že odíde.

,, Počkaj! Nechoď!“ Lilly skočila z hojdačky a bežala za ním.

,, Ja som si myslela, že to oľutuješ. Si dobrý človek. Odpúšťam ti. Poď sem k nám.“ usmiala sa.

,, Tuny, už sa nehnevaj. Však ti povedal, že to bolo nechtiac. Ľutuje to.“ Petunia sa nehnevala preto, jej vadili tie reči o čarodejníkoch.

Na Sverusovej tvári sa mihol úsmev. Ale nepovedal nič. Cítil sa trochu nesvoj.

,,Sev! Veď povedz niečo. Rozprávaj. Už sa nehnevám.“ znovu sa usmiala.

,,Lilly. Mne prišiel list zo školy.“ vybral z vrecka na kabáte list a podal ho Lilly.

,, Naozaj. Je ozajstný. Myslíš, že ešte dnes príde aj mne?“ a pozorne si prezerala list.

,,Myslím, že áno.“ vzal si list od Lilly.

Lilly bola strašne nedočkavá. Dúfam, že jej list príde čo najskôr.

,,Nič ti nepríde!“ obidvaja sa strhli, lebo aj zabudli, že Petunia je tam tiež.

,,Nepríde. Nič také neexistuje.“ Petunia presviedčala sama seba.

Lilly radšej nepovedal nič. Vedel, že Petunia by sa nehnevala. Myslela si, že jej začína závidieť.

,, Sev? My už musíme ísť domov. Mamka nás čaká s obedom.“ Na Severusovej tvári sa zračilo niečo ako smútok.

,, Ja. Budem tu. Počkám. Prídeš ešte?“ Lilly nechápala.

,,Ja nejdem domov. Výdy sa len hádajú. Nechcem to počúvať.“ začervenal sa.

,, Ta poď k nám. Na obed. Pozývam ťa.“ pozrela na Severusa a on sa začervenala nechcel veriť vlastným ušiam a ani Petunia nie. Hodila na Lillly Pohľad, že ako si to môže dovoliť?

,,Tak poďte. Mamka sa určite nebude hnevať. Bude rada, keď niekto nový ohodnotí jej kuchárske schopnosti.“ zachichotala sa Lilly.

,,Ahoj. Mami pozvala som kamaráta k nám na obed. Dúfam, že sa nehneváš.“ Pani Evansová vyšla s kuchyne, aby sa pozrela na nového hosťa. ,,Dobrý deň.“ slušne pozdravil Severus. ,,Ahoj. Nie si ty náhodou syn Eileen Snapovej a Tobiasa Snapa?“

,, Áno. Som.“ Severus sa čudoval odkiaľ to vie.

,, Podobáš sa na matku, Poznám ju z videnia. Sem tam prehodíme pár slov. Ale toto je myslím už jedno. Poďme sa najesť.“ rýchlo pripravila na stôl päť tanierov a začala naberať. Všetci sa ticho najedli. Severus bol rád.

Ako náhle dojedli, Lilly zavolal Severusa do svojej izby, že mu ju ukáže. Spolu odišli do neveľkej miestnosti,

,,Je trochu malá, ale útulná.“ usmiala sa Lilly.

,,Mne sa páči. Veľmi pekná. Ja by som za takú izbu dal čokoľvek. Ja vlastne ani svoju izbu nemám. Máme malý dom. Ale nerozoberajme to.

[ » na začiatok « ]