Kapitola:
Pridaná: 23.8.2007, 09:36:53
Čítaná: 1515×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, Petunia Evans
Stručný dej: Krátky život Lilly Evans, čo viac treba dodať?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4

. Lilly si vôbec nevšimol. Zrazu začula z domu hlasy. Hádali sa. Lilly bolo toho chlapca ľúto. Aj ona by bola smutná keby sa jej rodičia hádali.

,, Hej, ty!“ zakričala na neho Lilly. Chlapec zdvihol hlavu a začervenal sa, ale bolo vidno, že ho teší, ž je tu. ,,Ahoj. Prečo si prišla? Nie je vhodná chvíľa. Doma máme problémy. A určite sa mi aj ty budeš smiať kde bývam.“ smutne povedal chlapec. ,, Nie, nebudem. Nemám prečo. Mne nepripadáš zlý. Prišla som preto, lebo ta myšlienka o čarodejníkoch sa mi páčia. Chcem aby si mi porozprával všetko.“ usmiala sa na neho. On sa začervenal znova. ,, ďakujem, si dobré dievča. Myslím, že ale toto nie je vhodné miesto na rozhovor.“ ukázal hlavou na svoj dom. ,,Ja viem, poď, pôjdeme niekam inam.“ chlapec vyšiel za ňou, na jeho tvári bolo vidieť radosť.

Obidvaja vyšli popri rieke hore. Lilly ukázala na vysoký strom, ktorý už nebol ďaleko.

,,Tam pôjdeme.“ Chlapec si zamrmlal niečo v tom zmysle, že súhlasí. ,,Počuj, nepovedal si mi ako sa voláš? Ja som Lilly Evansová.“ hneď začala Lilly. ,, Ja sa volám Severus Snape.“ Trochu zahanbene povedal Severus. ,,Pekné meno. Také nezvyčajné. Nemám rada obyčajné mená.“

,,Naozaj sa ti páči? Aj ty máš pekné meno. Budeme kamaráti?“ v jeho hlase zaznel strach.

,, Ako sa môžeš niečo také opýtať? My nebudeme. My už sme kamaráti. Pripadáš mi normálny.“ Na Severusovej tvári sa mihol úsmev. ,, Vieš, niečo ti poviem. Ja som nemal ešte žiadneho kamaráta alebo kamarátku. Nikto sa so mnou nechce kamarátiť preto ako vyzerám. Hovoria mi, že zo žobrákom sa kamarátiť nebudú.“ Severus sa začervenal a sklonil hlavu. ,, Ako niečo také môžu povedať? Vôbec nejde o to ako človek vyzerá. Mne na tom vôbec nezáleží. Ja chcem aby si bo môj kamarát taký aký si, dobre? povedala mu svoj názor Lilly.

,,Ďakujem.“ iba na to sa zmohol Severus. Nikto ešte nikdy v živote mu niečo také nepovedal. Konečne mal kamarátku. Dobrú kamarátku.

,, Tu si sadneme pod ten strom. Povieš mi ako to vlastne, alebo neviem niečo o tých čarodejníkoch?“ Severus si sadol vedľa Lilly a začal : ,, Áno poviem ti. U nás v čarodejníckom svete je to úplne inak. Deti sa učia v čarodejníckej škole. Volá sa Rokfort. Na tejto škole sa budeš učiť sedem rokov. Na čarovanie potrebuješ prútik. Ten sa dá zohnať v šikmej uličke, tak ako aj všetky čarodejnícke veci. Poštu nosia sovy. Normálne živé sovy. Platí sa Siklami, Knutmi a Galeónmy. Iné peniaze v čarodejníckom svete neplatia. My čarodejníci voláme nečarodejníckych ľudí muklovia. Čarovať mimo školu nesmieš až dovtedy, kým nebudeš plnoletá, inak ťa potrestá Ministerstvo mágie“. Rozprával jej ďalej o všetkom ostatnom. ,,Ale ja som čarovala mimo školu.“

,, U nás to nevadí, my ešte nemáme prútiky. Oni ťa nechajú na pokoji, pokiaľ si dieťaťom a nemôžeš tomu zabrániť. Ale až budeš mať jedenásť, potom ťa začnú učiť a musíš byť opatrnejšia.“ Pozeral uprene na Lilly a čakal čo na to povie. Lilly zdvihla vetvičku zo zeme a zakrúžila ňou a predstavovala si, že je to prútik a sršia z neho iskry. Po chvíľke prehovorila: ,, Je to skutočné, že áno? Nie je to vtip. Petúnie mi povedala, že klameš. Petúnia mi vravela, že nie je žiadny čarodejnícky svet. Je skutočný, že áno?“

,,Pre nás áno. Pre ňu však nie. Ale my dostane listy. Ty a ja!“ popravde jej povedal Severus.

,,Naozaj?“ zašepkala Lilly.

,,Určite.“ povedal Severus, a aj cez jeho zle ostrihané vlasy a čudné oblečenie to vyzeralo, že sa pred ňou rozvíja zvláštne pôsobivá osobnosť prekypujúca dôverou vo svoj osud.

,,A vážne ich prinesie sova?“ zašepkala Lilly.

,, Zvyčajne áno. Ale ty si sa narodila muklom, takže vás navštívi niekto zo školy, aby to všetko tvojim rodičom vysvetlil.

,,A záleží na tom, že mám rodičov muklov?“

Severus zaváhal, Jeho čierne oči, dychtivé v zelenavom prísvite, sa pohybovali cez jej bledú tvár a cez jej ohnivočervené vlasy.

,, Nie. Nezáleží na tom.“

[ » na začiatok « ]