Kapitola:
Pridaná: 21.1.2022, 15:25:27
Čítaná: 1711×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Carlotta Pinkstoneová, Wilford Eckerty, Miranda Goshawková
Stručný dej: Čo motivovalo Carlottu Pinkstoneovú, aby bojovala za zrušenie Medzinárodného zákona o utajení? Hoci ju tento aktivizmus preslávil a zvečnili ju aj na čarodejníckych kartičkách, v jej príbehu je veľa bolesti. Bolesti, straty, no aj lásky. A to sú tie najsilnejšie motivácie v boji za spravodlivosť.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » Kapitola 1. 2 » Kapitola 2. 3 » Kapitola 3. 4 » Kapitola 4. 5 » Kapitola 5. 6 » Kapitola 6. 7 » Kapitola 7. 8 » Kapitola 8. 9 » Kapitola 9. 10 » Kapitola 10.

LETO 1944

Drak na vreckovke sa pohol, roztiahol krídla a vzlietol. Zmenil sa na zdanlivo hmotného malého červeného dráčika, ktorý začal poletovať okolo nich. Wilford ho sledoval s údivom a pootvorenými ústami, v očiach sa mu zračil úžas. A Carlotte sa na perách rozťahoval úsmev. Díval sa na výsledok relatívne pokročilého transfiguračného kúzla Draconifors, avšak nemohol oceniť jeho zložitosť a Carlottinu zručnosť. On jednoducho sledoval mágiu ako malý chlapec, ktorý verí v čary.

Nespúšťal z dráčika pohľad a Carlotta zas z neho. Pripadal jej nádherný. Šťastný.

Naklonila sa k nemu a pobozkala ho. Z jeho reakcie pochopila, že to nečakal a možno by sa aj radšej díval naďalej na draka, ale po pár sekundách ju chytil okolo pása a bozk jej opätoval. Primäl ju ľahnúť si na chrbát a naklonil sa nad ňu. Nadýchol sa a prezrel si jej tvár. „Zúfalstvom konečna je nemať nekonečno,“ vydýchol šeptom a pobozkal ju na spánok.

Privrela oči. Občas vravel múdre veci, no nebol žiadny básnik. „Kierkegaard?“

„Áno,“ venoval jej úsmev. „Ty poznáš nekonečno. Vieš, že mi to niekedy pripadá ako sen? Pýtam sa, či neležím kdesi na lôžku v bezvedomí a nevymýšľam si. Lenže potom…“

Ukradla si ďalší bozk.

„Presne tak,“ zahľadel sa jej do očí. „Potom zacítim tvoju vôňu a jemnosť tvojej pokožky.“

Dráčik zletel priamo na vreckovku a v priebehu pár sekúnd sa do nej vsiakol, ako keby nikdy ani neožil. Ako keby ho vyšila obyčajná červená niť.

Carlotta s Wilfordom si to však nevšimli. Dívali sa na seba. Vpíjali sa očami jeden do druhého, až kým sa nepritiahli navzájom ako magnety s opačnými pólmi.

LETO 1945

Pustili ju s pokutou. Nemala však nadbytočných osemdesiat galleónov, a tak ich za ňu zaplatil Blenheim. Carlotta sa priečila a navrhovala, že pošle svojej priateľke sovu s prosbou o pomoc, no on jednoducho vytiahol mešec a zaplatil.

„Vrátim vám to čo najskôr. Kam vám môžem peniaze poslať?“ opýtala sa.

„Netrápte sa tým.“

„Hádam vám nezostanem dlžná.“

On však odmietal. Nemal najmenší dôvod platiť jej pokuty, nerozumela mu. Nakoniec si teda rezignovane vypýtala vizitku a rozhodla sa, že mu sumu v nutnom prípade doručí osobne.

×××

„Si v poriadku, Lottie? Pre Merlina, tak som sa bála! Prehľadala som celú knižnicu a teba nikde…“ Miranda si ju opakovane prezerala od hlavy po päty, keď sa objavila v jej príbytku.

„Prepáč. Zatkli ma.“

„A-ako prosím?“ Mirande takmer vypadli oči.

Carlotta si vzdychla a všetko jej vysvetlila, len čo sa usadili v kuchyni. Miranda ju počúvala bez slova, ale videla na nej, ako si niekoľkokrát musela zahryznúť do jazyka. Na tvári sa jej odrážal najprv zmätok a šok, neskôr pobúrenie a napokon úľava.

„Takže ťa pustili…“

„Musím tomu advokátovi vrátiť tú sumu. Lenže ja… nemám veľa hotovosti. Mohla by som ťa poprosiť…?“

„Pravdaže,“ pomaly prikývla.

„Aj od teba to beriem ako pôžičku, samozrejme. A hneď si začnem hľadať prácu.“

„Myslím, že by sa našlo miesto v knižnici,“ naznačila s opatrným úsmevom.

„Vážne? Po tom mojom úteku? To asi ťažko.“

„Profesor Waffling potrebuje asistentku. Netvrdím, že to bude pre teba zaujímavá práca, ale…“

„A ty o ňu nemáš záujem?“ zahľadela sa na ňu. Začínala chápať, že návrat do sveta bez vojny bude aj pre ňu znamenať návrat k bežným povinnostiam a činnostiam. Nemôže predsa navždy sedieť v malej izbe a smútiť. Alebo nič necítiť, ako si nahovárala.

„Pokojne ti ju prenechám. Myslím, že si ho nadchla svojím talentom, avšak… bol trochu sklamaný. No mrzelo ho, že ťa vyplašil. Takže je šanca, že to bude chcieť odčiniť. A že na teba už nebude tlačiť.“

Carlotta si povzdychla a zadívala sa na ňu. „Prispôsobím sa. Môže môj podivný dar študovať.“

„Naozaj? Dovolíš mu to?“ oči sa jej rozžiarili.

Kývla hlavou. „Dovolím. Viem, že sa musím opäť začleniť do bežného života.“

„Ah, Lottie, netušíš, ako rada to počujem!“ Miranda sa nahla ponad stôl a nešikovne ju objala. Carlottu síce tlačila hrana stola priamo do žalúdka, avšak objatie jej vrátila. Zaslúžila si to od nej.

×××

Usadila sa na chodbe a čakala. Okrem nej tam sedeli ďalší traja ľudia, ktorým nevenovala priveľkú pozornosť. Najradšej by sa predbehla, šla zaklopať a stručne vybavila, načo prišla, no nebolo by to slušné. Počká, ako čakajú aj ostatní.

Z miestnosti s ceduľou, na ktorej sa skvelo meno Blenheim Stalk, vyšla vysoká štíhla čarodejnica s oválnou tvárou. Rozlúčila sa, podišla ku kozubu a použila hop-šup prášok. Carlotta sledovala, ako do advokátskej kancelárie vošiel ďalší čakajúci. Pozorovala nástenné hodiny – prešlo päť minút, potom desať, pätnásť. Dvadsať.

Klient odišiel a vstúpil nasledujúci.

Minúty plynuli a Carlotte dochádzala trpezlivosť. Pripomenula si však, že ten muž jej nezištne pomohol a ona nemôže urobiť nič menej než vrátiť mu jeho láskavosť. Splatiť dlh. Napokon byť dlžníkom nebolo nič príjemné.

Keď sa konečne dostala k dverám, bolo sedem minút pred sedemnástou. Posledných sedem minút Stalkovho pracovného času. „Dobrý deň,“ pozdravila, ako vchádzala do miestnosti.

„Slečna Pinkstoneová?“ prekvapil sa a hneď vstal. „Vitajte! Ako vám môžem pomôcť?“

„Nesiem vám požičané galleóny,“ pousmiala sa, a skôr ako reagoval, položila pred neho malý mešec. Osemdesiat galleónov, ani o knut menej. „A ešte raz ďakujem.“

„To ste skutočne nemuseli.“

„Nemôžete sa živiť dobročinnosťou,“ podotkla.

„Dáte si so mnou čaj?“

„Nechcem vás zdržiavať v práci.“

„Tak si spravíme posedenie po práci, hm?“ navrhol. Usmial sa tak milo, že razom dostala chuť na čerstvé mätové lístky.

[ » na začiatok « ]