Kapitola:
Pridaná: 19.11.2021, 09:01:35
Čítaná: 1866×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Záverečná časť príbehu Zlý Harry.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Big Hangleton 2 » Rozhovor 3 » Rokfort 4 » Ron, Draco, Hermiona 5 » Knižnica 6 » Dumbledorovo priznanie 7 » Dracov hnev 8 » Azkaban 9 » Útek 10 » Druhý rozhovor 11 » Zvrat 12 » Plán úteku 13 » Minervino odhalenie 14 » Tajná moc artefaktov 15 » Prútik Nicolasa Flamela 16 » Opäť v Rokforte 17 » Dôsledky 18 » Pohreb 19 » Harry & Dumbledore 20 » Zvraty 21 » Plánovanie 22 » Kľúčový čin 23 » Opätovné stretnutie 24 » Príprava na koniec 25 » Koniec 26 » Epilóg

“Pán profesor,” hlesla Hermiona a podišla k Dumbledorovi.

“Slečna...Grangerová,” ozval sa riaditeľ otupene. Pomaly vstával. Utekali k nemu a pokúšali sa mu pomôcť.

“Ďakujem...ďakujem. Č-čo sa stalo? Kde je Harry?”

Nik to nechcel vysloviť nahlas, ale každý videl, že je zle. Dumbledore skrátka nebol vo svojej koži. V tvári bol strhaný, odkedy ho videli naposledy, vyzeral, že zostarol aspoň o 10 rokov. Ruky sa mu triasli, pochybovali, že by dokázal v ruke držať prútik a zúčastniť sa duelu.

“Obetoval sa. Pre nás všetkých,” odpovedal mu Sirius.

“No plánujeme, ako ho dostať naspäť,” rýchlo dodal Lupin, dúfajúc, že Albusovi nová informácia príliš nepriťaží.

“Je nás málo. Tak strašne málo,” zúfal riaditeľ.

To ostatným na odvahe nepridalo. Nikdy nevideli, že by si riaditeľ sťažoval, vždy bol pre všetkých symbolom svetla a nádeje.

“Zvolám ďalších členov rádu,” ponúkol sa Snape a zaraz vstával vykonať činnosť.

“Musíme...mať plán, pán profesor,” začala Hermiona, hoci tušila, aká bude riaditeľova odpoveď.

“Slečna, na čosi také sa nedá pripraviť,” krútil hlavou Dumbledore.”Toto je vojna. A vo vojne ľudia zomierajú. A nepomôže nijaké plánovanie, nemožno tomu zabrániť.”

“Treba zvolať každého člena rádu, každého jedného, kto môže prísť,” piskľavo sa ozval Flitwick. “Pri Merlinovej brade, veď viete, že nás je dosť, Dumbledore!”

“Voldemort má niekoľkonásobne viac ľudí, Filius,” zdvihol Dumbledore ukazovák. “A aj keby pri ňom neboli- o čom silno pochybujem- Riddla zabiť nedokážeme.”

“Tak nám poraďte vy, Albus!” mierne zvýšil hlas Remus. “Vždy ste najlepšie vedeli, čo treba robiť. Stále ste na všetko mali odpoveď. Tak hovorte!”

Posledné slová zakričal. Takmer okamžite sa mu na tvári zjavil výraz zahanbenia a ľútosti.

“Lenže ja nehovorím, že nemáte pravdu alebo že nemáme nič urobiť,” opravil ho Albus a do tváre mu začala stúpať farba. “Ja len viem, že mnohí z nás týmto činom idú na istú smrť. Odpusť mi, Remus, ale ja som už za svoj život videl umierať priveľa ľudí. Severus sa vráti s...pravdepodobne s väčšinou rádu a všetci vieme, že mnohí padnú...je to skrátka tak. A ja vás už nedokážem ochrániť...zomieram. Vina za smrť mojej sestry ma sužuje celý život...a konečne si vyberá svoju daň. Neviem, ako dlho to ešte potrvá. Ale blíži sa môj koniec. Preto sa už na mňa nemožno spoľahnúť. Pre Voldemorta budem iba ľahká korisť.”

“Lenže tu nejde iba o vás a ani o Harryho, Dumbledore,” vysvetľovala mu Minerva. “Tu ide o to, že má Tri artefakty. A ak sa dostane ku Kameňu mudrcov, už nám nič nepomôže. Ak padnem napríklad ja, nezáleží mi na tom. Budem vedieť, že som zomrela s tým, že som urobila všetko preto, aby som Toma Riddla zastavila. A dám ruku do ohňa za to, že ostatní to vnímajú rovnako.”

“Presne, ako vravíte, Minerva,” ozval sa za nimi hlas podobný Dumbledorovi.

Všetci sa otočili za hlasom. Snape sa ku nim vracal s obrovskou skupinou ľudí. Boli ich desiatky. Vedľa učiteľa elixírov kráčal Albusov brat Aberforth. Akonáhle zočil svojho brata, rozbehol sa k nemu.

Bratia sa srdcervúco objali. Albus obetoval bratovo objatie a všetci ostatní prítomní sa cítili trochu nekomfortne. Vedeli, že ide o jednu z veľmi mála blízkych chvíľ v živote bratov Dumbledorovcov, a tak sa cítili nepatrične.

“Tak ty si odídeš na celý rok na bláznivé dobrodružstvo a ani sa so mnou poriadne nerozlúčiš? Si jeden obyčajný starý blázon,” karhal ho brat, avšak tuhé zovretie nepovoľoval.

“No určite. Ty by si potom šiel so mnou a všetky zásluhy by si si pripísal ty,” smial sa Albus.

“Samozrejme. A teraz si myslíš, že keď urobím poriadok v tom prekliatom Riddlovom dome, veci budú inak?”

“Nerád ruším toto bratské stretnutie,” vstúpil do toho Snape. “Ale obávam sa, že sa musíme rozhodnúť a rýchlo konať.”

“Máte pravdu, Severus, Harrymu nezostáva veľa času,” pritakala Minerva. Pozrela sa za seba na veľkú skupinu nových príchodzích. Tam niekde medzi nimi bola Molly Weasleyová. Žena, ktorej možno až teraz došlo, že stratila syna. Odtiaľto ju nevidela, no dúfala, že dostane šancu objať ju a povedať jej, ako ju to všetko mrzí.

Dumbledore sa pomaly postavil. Keď stál, odrazu pôsobil silnejšie a mocnejšie. Sila jeho charakteru ako keby dávala vedieť ostatným, že to dokážu, že majú šancu čeliť Voldemortovi a zvíťaziť.

“Chyťte sa za ruky,” zavelil Albus. “Náš cieľ je Riddlov dom.”

“Zruším ochranné zaklínadlá,” povedala Minerva a začala okolo seba mávať prútikom. Následne švihla smerom ku stanom a tie sa tiež zrolovali a pristali v jej batohu na chrbte.

Urobili tak, ako im Dumbledore prikázal a postupne z veľkej skupiny mizli ľudia, až napokon nezostal nik.

[ » na začiatok « ]